Citáty filozofov

Odpoveď a závery vyplývajúce z danej odpovede:

Benedictus de Spinoza : Keď si myseľ predstavuje svoju neschopnosť, je tým zarmútená.
----
Benedictus de Spinoza : Ľútosť je smútok sprevádzaný ideou nejakého činu, o ktorom veríme, že sme ho urobili zo slobodného rozhodnutia mysle.
----
Benedictus de Spinoza : Pýcha znamená, že si pre samoľúbosť myslíme o sebe viac, ako je správne.
----
Benedictus de Spinoza : Keď si myseľ predstavuje svoju neschopnosť, je tým zarmútená.
----
Benedictus de Spinoza : Pokiaľ ľudmi zmietajú afetky, ktoré sú trpnými stavmi, môžu byť jeden proti druhému.
----
Benedictus de Spinoza : Pokiaľ ľudia žijú podľa rozumu, potiaľ sa vždy nevyhnutne zhodujú svojou prirodzenosťou.
----
Benedictus de Spinoza : Keď si myseľ predstavuje svoju neschopnosť, je tým zarmútená.
----
Benedictus de Spinoza : Spokojnosť so sebou samým môže vznikať z rozumu a len spokojnosť, ktorá vzniká z rozumu, je najvyššia možná spokojnosť.
----
Benedictus de Spinoza : Sláva neodporuje rozumu, ale môže z neho vzniknúť.
----
Benedictus de Spinoza : Keď si myseľ predstavuje svoju neschopnosť, je tým zarmútená.
----
Benedictus de Spinoza : Pokora nie je cnosť, čiže nevzniká z rozumu.
----
----
Benedictus de Spinoza : Keď si myseľ predstavuje svoju neschopnosť, je tým zarmútená.
----
Benedictus de Spinoza : Ľútosť nie je cnosť, čiže nevzniká z rozumu, ale ten, kto ľutuje nejaký čin, je dvojnásobne úbohý čiže bezmocný.
----
----
Benedictus de Spinoza : Keď si myseľ predstavuje svoju neschopnosť, je tým zarmútená.
----
Benedictus de Spinoza : Pyšný človek má rád prítomnosť príživníkov alebo pochlebovačov, kým prítomnosť ušľachtilých ľudí nenávidí.
----
----
Benedictus de Spinoza : Keď si myseľ predstavuje svoju neschopnosť, je tým zarmútená.
----
Friedrich Nietzsche : Co je zle? - Vsetko,co prameni zo slabosti
----
Niekto : 24. Feb 2022 - Putin :Sovietský zväz v 80-tich rokoch minulého storočia zoslabol a potom sa úplne rozpadol...Presvedčivo ukázal, že paralýza moci, vôle, je prvým krokom k úplnej degradácii a zabudnutiu. Stačilo na chvíľu stratiť sebadôveru a to bol koniec.
----

Odpoveď a jej predpoklady ( argumenty pre a proti nej ):

Benedictus de Spinoza    
Keď si myseľ predstavuje svoju neschopnosť, je tým zarmútená.
O
Benedictus de Spinoza : Všetky idey vyplývajúce v mysli z ideí, ktoré sú adekvátne, sú tiež adekvátne.
Benedictus de Spinoza : Čokoľvek zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť nášho tela konať, toho idea zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť našej mysle myslieť.
Benedictus de Spinoza : Keď si myseľ predstavuje to, čo zmenšuje alebo obmedzuje schopnosť tela konať, usiluje sa, pokiaľ môže, spomínať si na veci, ktoré vylučujú existenciu týchto vecí.
Benedictus de Spinoza : Ak si predstavujeme, že niekto pôsobí radosť veci, ktorú nenávidíme, pocítime nenávisť aj k nemu. Ak si naopak predstavujeme, že jej pôsobí smútok, pocítime k nemu lásku.
Benedictus de Spinoza : Usilujeme sa podporiť všetko to, čo podľa našej predstavy vedie k radosti, a to, čo jej podľa našej predstavy odporuje alebo vedie k smútku, usilujeme sa odstrániť alebo zničiť.
Benedictus de Spinoza : Ak si predstavujeme, že sa niekto teší z veci, ktorú môže vlastniť len on sám, pokúsime sa spôsobiť, aby ju nevlastnil.
Benedictus de Spinoza : Na predmet, ktorý sme predtým videli zároveň s inými predmetmi, alebo o ktorom si predstavujeme, že niet ničoho, čo by nemal spoločné s viacerými iným predmetmi, nebudeme myslieť tak dlho ako na predmet, o ktorom si predstavujeme, že má niečo zvláštne.
Benedictus de Spinoza : Keď myseľ uvažuje sama o sebe a o svojej schopnosti konať, raduje sa, a to tým viac, čim zreteľnejšie si predstavuje túto svoju schopnosť.
Benedictus de Spinoza : Myseľ sa usiluje predstavovať si len to, čo ustanovuje jej schopnosť konať.
Benedictus de Spinoza : Pokiaľ má myseľ jasné a zreteľné idey, i pokiaľ má idey konfúzne, usiluje sa zotrvať vo svojom bytí v akomsi neohraničenom trvaní a uvedomuje si túto svoju snahu.
O
Benedictus de Spinoza : Prvé, čo utvára skutočné bytie ľudskej mysle, nie je nič iné ako idea nejakej jednotlivej skutočne existujúcej veci.
Benedictus de Spinoza : Ľudská myseľ je schopná postihovať veľmi veľa vecí a je tým schopnejšia, čím viacerými modmi sa môže pôsobiť na jej telo.
Benedictus de Spinoza : Ak sa na ľuské telo pôsobí modom, ktorý zahŕňa prirodzenosť nejakého vonkajšieho telasa, bude ľudská myseľ považovať toto vonkajšie teleso za skutočne existujúce alebo pre ňu prítomné, kým na telo nebude pôsobiť iný afekt, ktorý by vylúčil existenciu alebo prítomnosť telesa.
Benedictus de Spinoza : Keď si myseľ predstavuje to, čo zmenšuje alebo obmedzuje schopnosť tela konať, usiluje sa, pokiaľ môže, spomínať si na veci, ktoré vylučujú existenciu týchto vecí.
Benedictus de Spinoza : Prvé, čo utvára skutočné bytie ľudskej mysle, nie je nič iné ako idea nejakej jednotlivej skutočne existujúcej veci.
Benedictus de Spinoza : Ak si predstavujeme, že nejaká vec nám podobná, ktorá sa v nás nespája s nijakým afektom, sa nachádza v nejakom afekte, tak aj my sami pociťujeme pociťujeme podobný afekt.
Benedictus de Spinoza : Ak budú na ľudské telo súčastne pôsobiť dve alebo viac telies, keď si myseľ neskôr predstaví niektoré z nich, ihned sa rozpamätá aj na ostatné.
Benedictus de Spinoza : Ľudská myseľ poznáva samo ľudské telo a vie o jeho existencii iba prostredníctvom ideí stavov, ktoré telo podstupuje.
Benedictus de Spinoza : Snaha každej veci zotrvať vo svojom bytí nie je nič iné ako jej skutočná esencia.
Benedictus de Spinoza : Myseľ poznáva samu seba iba potiaľ, pokiaľ postihuje idey stavov tela.

Zdroj: B.Spinoza: Etika,3P55
Vaše tipy na citáty alebo vaše odpovede zasielajte na efilozof@centrum.sk