Citáty filozofov

Odpoveď a závery vyplývajúce z danej odpovede:

Benedictus de Spinoza : Pokiaľ má myseľ jasné a zreteľné idey, i pokiaľ má idey konfúzne, usiluje sa zotrvať vo svojom bytí v akomsi neohraničenom trvaní a uvedomuje si túto svoju snahu.	----	Benedictus de Spinoza : Čokoľvek zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť nášho tela konať, toho idea zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť našej mysle myslieť.	----	Benedictus de Spinoza : Pokiaľ myseľ môže, usiluje sa predstavovať si to, čo zväčšuje alebo podporuje schopnosť tela konať.
----
Benedictus de Spinoza : Pokiaľ má myseľ jasné a zreteľné idey, i pokiaľ má idey konfúzne, usiluje sa zotrvať vo svojom bytí v akomsi neohraničenom trvaní a uvedomuje si túto svoju snahu.	----	Benedictus de Spinoza : Pokiaľ myseľ môže, usiluje sa predstavovať si to, čo zväčšuje alebo podporuje schopnosť tela konať.	----	Benedictus de Spinoza : Keď si myseľ predstavuje to, čo zmenšuje alebo obmedzuje schopnosť tela konať, usiluje sa, pokiaľ môže, spomínať si na veci, ktoré vylučujú existenciu týchto vecí.
----
Benedictus de Spinoza : Pokiaľ má myseľ jasné a zreteľné idey, i pokiaľ má idey konfúzne, usiluje sa zotrvať vo svojom bytí v akomsi neohraničenom trvaní a uvedomuje si túto svoju snahu.	----	Benedictus de Spinoza : Keď si myseľ predstavuje to, čo zmenšuje alebo obmedzuje schopnosť tela konať, usiluje sa, pokiaľ môže, spomínať si na veci, ktoré vylučujú existenciu týchto vecí.	----	Benedictus de Spinoza : Ktorákoľvek vec môže byť per accidens príčinou radosti, smútku alebo žiadostivosti.
----
Benedictus de Spinoza : Pokiaľ má myseľ jasné a zreteľné idey, i pokiaľ má idey konfúzne, usiluje sa zotrvať vo svojom bytí v akomsi neohraničenom trvaní a uvedomuje si túto svoju snahu.	----	Benedictus de Spinoza : Ak si predstavujeme, že nejaká vec nám podobná, ktorá sa v nás nespája s nijakým afektom, sa nachádza v nejakom afekte, tak aj my sami pociťujeme pociťujeme podobný afekt.	----	Benedictus de Spinoza : Kto si predstavuje, že vec, ktorú nenávidí, smúti, bude sa radovať. Ak by si naopak predstavil, že táto vec sa raduje, bude zarmútený. Obidva tieto afekty budú tým silnejšie alebo slabšie, čím väčší alebo menší je opačný afekt vo veci, ktorú nenávidí.
----
Benedictus de Spinoza : Pokiaľ má myseľ jasné a zreteľné idey, i pokiaľ má idey konfúzne, usiluje sa zotrvať vo svojom bytí v akomsi neohraničenom trvaní a uvedomuje si túto svoju snahu.	----	Benedictus de Spinoza : Usilujeme sa podporiť všetko to, čo podľa našej predstavy vedie k radosti, a to, čo jej podľa našej predstavy odporuje alebo vedie k smútku, usilujeme sa odstrániť alebo zničiť.	----	Benedictus de Spinoza : Budeme sa usilovať robiť všetko to, na čo ľudia pozerajú podľa našich predstáv s radosťou, a naopak budeme odmietať robiť to, čo podľa našich predstáv ľudia odmietajú.
----
Benedictus de Spinoza : Pokiaľ má myseľ jasné a zreteľné idey, i pokiaľ má idey konfúzne, usiluje sa zotrvať vo svojom bytí v akomsi neohraničenom trvaní a uvedomuje si túto svoju snahu.	----	Benedictus de Spinoza : Žiadostivosť, ktorá vzniká zo smútku, alebo z radosti, z nenávisti alebo z lásky, je tým väčšia, čím väčší je afekt.	----	Benedictus de Spinoza : Ak niekto začal nenávidieť milovanú vec, takže láska je úplne zničená, bude ju z rovnakého dôvodu nenávidieť väčšmi, ako keby ju nebol nikdy miloval, a to tým väčšmi, čím väčšia bola predtým láska.
----
Benedictus de Spinoza : Pokiaľ má myseľ jasné a zreteľné idey, i pokiaľ má idey konfúzne, usiluje sa zotrvať vo svojom bytí v akomsi neohraničenom trvaní a uvedomuje si túto svoju snahu.	----	Benedictus de Spinoza : Kto niekoho nenávidí, bude sa usilovať, aby mu spôsobil zlo, ak sa nebojí, že jemu samému z toho vznikne väčšie zlo; a naopak, kto niekoho miluje, bude sa usilovať robiť mu dobro podľa toho istého zákona.	----	Benedictus de Spinoza : Kto si predstavuje, že ho niekto nenávidí, a domnieva sa, že mu nedal príčínu k nenávisti, bude ho nenávidieť tiež.
----
Benedictus de Spinoza : Pokiaľ má myseľ jasné a zreteľné idey, i pokiaľ má idey konfúzne, usiluje sa zotrvať vo svojom bytí v akomsi neohraničenom trvaní a uvedomuje si túto svoju snahu.	----	Benedictus de Spinoza : Keď si myseľ predstavuje svoju neschopnosť, je tým zarmútená.	----	Benedictus de Spinoza : Ľútosť je smútok sprevádzaný ideou nejakého činu, o ktorom veríme, že sme ho urobili zo slobodného rozhodnutia mysle.
----
Benedictus de Spinoza : Pokiaľ má myseľ jasné a zreteľné idey, i pokiaľ má idey konfúzne, usiluje sa zotrvať vo svojom bytí v akomsi neohraničenom trvaní a uvedomuje si túto svoju snahu.	----	Benedictus de Spinoza : Je toľko druhov radosti, smútku a žiadostivosti, a teda každého afektu, ktorý sa z nich skladá, ako kolísanie mysle, alebo ktorý sa od nich odvodzuje, ako láska, nenávisť, nádej, strach atď., koľko je druhov predmetov, ktoré na nás pôsobia.	----	Benedictus de Spinoza : Zmyselnosť je takisto túžba a láska k telesnému obcovaniu.
----
Benedictus de Spinoza : Pokiaľ má myseľ jasné a zreteľné idey, i pokiaľ má idey konfúzne, usiluje sa zotrvať vo svojom bytí v akomsi neohraničenom trvaní a uvedomuje si túto svoju snahu.	----	Benedictus de Spinoza : Ktorýkoľvek afekt každého jednotlivca sa líši od afektu iného jednotlivca natoľko, nakoľko sa esencia jedného líši od esencie druhého.	----	Benedictus de Spinoza : Dobro, po ktorom túži každý, kto ide cestou cnosti, bude želať aj ostatným ľuďom, a to tým viac, čím väčšmi poznáva boha.
----
Benedictus de Spinoza : Pokiaľ má myseľ jasné a zreteľné idey, i pokiaľ má idey konfúzne, usiluje sa zotrvať vo svojom bytí v akomsi neohraničenom trvaní a uvedomuje si túto svoju snahu.	----	Benedictus de Spinoza : Okrem radosti a žiadostivosti ako trpných stavov sú iné afekty radosti a žiadostivosti, ktoré sa vzťahujú na nás, pokiaľ je činný.	----	Benedictus de Spinoza : Spomedzi všetkých afektov, ktoré sa vzťahujú na myseľ, pokiaľ je činná, nie sú nijaké, ktoré by sa nevzťahovali na radosť alebo žiadostivosť.
----
Benedictus de Spinoza : Pokiaľ má myseľ jasné a zreteľné idey, i pokiaľ má idey konfúzne, usiluje sa zotrvať vo svojom bytí v akomsi neohraničenom trvaní a uvedomuje si túto svoju snahu.	----	Benedictus de Spinoza : Žiadostivosť je sama esencia človeka, pokiaľ sa chápe ako esencia determinovaná na činnosť nejakým svojím daným stavom.	----	Benedictus de Spinoza : Smútok je prechod človeka od väčšej dokonalosti k menšej
----
Benedictus de Spinoza : Pokiaľ má myseľ jasné a zreteľné idey, i pokiaľ má idey konfúzne, usiluje sa zotrvať vo svojom bytí v akomsi neohraničenom trvaní a uvedomuje si túto svoju snahu.	----	Benedictus de Spinoza : Každý nevyhnutne podľa zákonov svojej prirodzenosti túži po tom, čo pokladá za dobré, alebo zavrhuje to, čo pokladá za zlé.	----	Benedictus de Spinoza : Pokiaľ ľudia žijú podľa rozumu, potiaľ sa vždy nevyhnutne zhodujú svojou prirodzenosťou.
----
Benedictus de Spinoza : Pokiaľ má myseľ jasné a zreteľné idey, i pokiaľ má idey konfúzne, usiluje sa zotrvať vo svojom bytí v akomsi neohraničenom trvaní a uvedomuje si túto svoju snahu.	----	Benedictus de Spinoza : O čo sa usilujeme rozumom, nie je nič iné ako poznanie. Pokiaľ myseľ požíva rozum, pokladá za užitočné pre seba iba to, čo vedie k poznaniu.	----	Benedictus de Spinoza : O ničom s istotou nevieme, či je dobré alebo zlé, iba o tom, čo skutočne vedie k chápaniu, alebo čo nám v ňom môže zabrániť.
----

Odpoveď a jej predpoklady ( argumenty pre a proti nej ):

Benedictus de Spinoza	Pokiaľ má myseľ jasné a zreteľné idey, i pokiaľ má idey konfúzne, usiluje sa zotrvať vo svojom bytí v akomsi neohraničenom trvaní a uvedomuje si túto svoju snahu.
O
	Benedictus de Spinoza : Myseľ poznáva samu seba iba potiaľ, pokiaľ postihuje idey stavov tela.	Benedictus de Spinoza : Činné stavy mysle vychádzajú len z adekvátnych ideí, jej trpné stavy závisia len od neadekvátnych ideí.	Benedictus de Spinoza : Snaha každej veci zotrvať vo svojom bytí nie je nič iné ako jej skutočná esencia.	Benedictus de Spinoza : Snaha každej veci zotrvať vo svojom bytí nezahŕňa ohraničený, ale neohraničený čas.
O
	Benedictus de Spinoza : Prvé, čo utvára skutočné bytie ľudskej mysle, nie je nič iné ako idea nejakej jednotlivej skutočne existujúcej veci.	Benedictus de Spinoza : Prvé, čo utvára skutočné bytie ľudskej mysle, nie je nič iné ako idea nejakej jednotlivej skutočne existujúcej veci.	Benedictus de Spinoza : V prírode neexistuje nič náhodné, ale všetko je prirodzenosťou boha nevyhnutne determinované na určitý modus existencie a pôsobenia.	Benedictus de Spinoza : Každá vec môže zaniknúť len pôsobením vonkajšej príčiny.

Zdroj: B.Spinoza: Etika,3P9