predchádzajúca škola nasledujúca škola
Jacques Derrida : Ktorý je teda duch marxizmu? Je ľahké si predstaviť, že nepotešíme marxistov, a o to menej všetkých ostatných tým, že trváme na duchu marxizmu, a predovšetkým na tom, že tým chápeme duchov v množnom čísle a v zmysle strašidiel, nečasových strašidiel, ktoré netreba loviť, ale triediť a kritizovať, udržovať pri sebe a dovoľovať sa im vracať. (ad marxizmus) >>
Niekto : Pre vybudovanie nového sveta treba novú logiku. To marxizmus dobre pochopil od Hegela. Nopochopil ho však úplne dobre, preto sa treba k Hegelovi vrátiť. (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel) >>
Niekto : Veľkými ideológiami dvadsiateho storočia sú liberalizmus, socializmus, anarchizmus, korporatizmus, marxizmus, komunizmus, sociálna demokracia, konzervatizmus, nacionalizmus, fašizmus a kresťanská demokracia. Všetky tieto ideológie majú jedno spoločné - sú produktom západnej civilizácie. Žiadna iná civilizácia nikdy politickú ideológiu nestvorila. Na západe však zasa nikdy nevzniklo významné náboženstvo. >>
Niekto : Sloboda je predovšetkých sloboda v myslení, sloboda ducha, preto sa netreba vracať do neslobody - Mladí ľudia, ktorí stoja pred rimskokatolickou cirkvou sa znova sa pchajú do starého žalára ducha, z ktorého sa ich otcovia s takou silou oslobodili. >>
Niekto : Marxisti musia byť proti vojne. >>
Na otázku Čo je sloboda?Niekto : Sloboda je predovšetkých sloboda v myslení, sloboda ducha, preto sa netreba vracať do neslobody - Mladí ľudia, ktorí stoja pred rimskokatolickou cirkvou sa znova sa pchajú do starého žalára ducha, z ktorého sa ich otcovia s takou silou oslobodili. >>
Na otázku Odkiaľ prichádza zlo?Niekto : Páni sú všetkému na vine. >>
Na otázku Čo je to pravda?Niekto : Kritérium pravdy je prax >>
Na otázku Kresťanstvo áno či nie ?Niekto : Sloboda je predovšetkých sloboda v myslení, sloboda ducha, preto sa netreba vracať do neslobody - Mladí ľudia, ktorí stoja pred rimskokatolickou cirkvou sa znova sa pchajú do starého žalára ducha, z ktorého sa ich otcovia s takou silou oslobodili. >>
Na otázku Prečo existuje utrpenie?Niekto : Páni sú všetkému na vine. >>
Na otázku Prečo sú vojny?Niekto : Imperializmus bol výsledkom toho, že kapitalistické krajiny potrebovali nové trhy. Rast výroby je možný iba vtedy, ak dôjde k zodpovedajúcemu rastu spotrebiteľského dopytu. Pretože pracovníci v kapitalistickej ekonomike nie sú schopní naplniť dopyt (nie sú schopní kupovať, lebo majú nízke mzdy), musia výrobcovia expandovať na nekapitalistické trhy, aby našli spotrebiteľov pre svoje tovary, čo vedie k imperializmu. Ako impérie rastú, tak dochádza k stretu impérií a k vojne. To bolo príčinou 1. sv. vojny. >>
Niekto : Imperializmus je kapitalizmus. keď sformovanie medzinárodných kapitalistických monopolov rozdelí svet medzi seba a je dokončené územné rozdelenie celého sveta medzi najväčšie kapitalistické mocnosti. Kapitalistické mocnosti vyvolávajú vojny so slabšími národmi aby zväčšili svoj monopolný kapitál. Pri rozvoji kapitalizmu je jeho prirodzeným vývojom to, aby kapitalistické národy predstavujúce jadro, si podmaňovali národy na periférii prostredníctvom imperialistických vojen pri hľadaní nových trhov a zdrojov. >>