A možno to bol omyl, tá letničná cirkev. Veľa hudby, veľa mládeže, každý je múdry, každý je spasený, človek sa tam nenudí, zaspieva, zatancuje, pokecá. Starší odchádzajú, noví mladí prichádzajú. Ale bližšie k pravde je asi katolícka cirkev, kde z presvedčenia nechodí mládež, ale babky. Babky majú bližšie k posmrtným veciam ako mládež. Nejde o zábavu. Rozbehnutý mladý človek sa tam nudí, spomaľuje. Má sto chutí hneď odísť. Ale po skončení omše, vychádzajúc z toho pološera, vidí veci ináč, akoby práve vyšiel z iného sveta. Nie je tam každý múdry, opakujú sa tam formulky, aby sa do chabej pamäte vôbec niečo vtislo. Ľudia sa zväčša chcú realizovať, ale katolícka cirkev to neumožňuje ani trochu. Nemusíš si vymyslieť vlastnú modlitbu rovnako ako nemusíš vymýšlať koleso. Musíš vstrebať múdrosť a krásu nazbieranú predchádzajúcimi generáciami, v skostnatelých náukách a katolíckych kostoloch a až potom skúsiť byť múdry nie vlastnou múdrosťou.