A ostatní ľudia, ktorých nezahubili tieto rany, ani pokánie nerobili za skutky svojich rúk a neprestali sa klaňať zlým duchom a zlatým, strieborným, medeným, kamenným a dreveným modlám, ktoré nemôžu ani vidieť, ani počuť, ani chodiť.

Drevu hovoria: »Ty si môj otec« a kameňu: »Ty si ma zrodil.« Ku mne si obrátili šiju, nie tvár, ak ich však stihne bieda, volajú: »Povstaň a zachráň nás!«

Nuž kde máš bohov, čo si si narobil? Nech vstanú, či ťa v biede zachránia? Veď koľko máš miest, toľko máš aj bohov, Júda! (koľko dedín toľko kostolov venovaných inému bohovi)

Ja som Jahve, to je moje meno a svoju slávu inému nedám, ani svoju chválu modlám.

Chcem, aby ste vy boli bez starostí. Kto je bez ženy, stará sa o Pánove veci, ako sa páčiť Pánovi. Ale ženatý sa stará o svetské veci, ako sa páčiť manželke,a je rozdelený.

20 Veď to, čo je v ňom neviditeľné - jeho večnú moc a božstvo -, možno od stvorenia sveta rozumom poznávať zo stvorených vecí; takže nemajú výhovorky. 21 Hoci Boha poznali, neoslavovali ho ako Boha, ani mu nevzdávali vďaky; ale stratili sa vo svojich myšlienkach a ich nerozumné srdce sa zatemnilo. 22 Hovorili, že sú múdri, a stali sa hlupákmi. 23 Slávu nesmrteľného Boha zamenili za podoby zobrazujúce smrteľného človeka, vtáky, štvornožce a plazy. 24 Preto ich Boh vydal nečistote podľa žiadostí ich srdca; a tak hanobili svoje vlastné telá 25 tí, čo Božiu pravdu zamenili za lož, uctievali stvorenia a slúžili radšej im ako Stvoriteľovi, ktorý je zvelebený naveky. Amen.

Katolický svet v baroku objavil, že umenie môže náboženstvu slúžiť spôsobmi, ktoré predčili úlohu prisudzovanú umeniu v rannom stredoveku - úlohu poskytovať vierouku tým, ktorí nevedia čítať. Malo teraz tiež pomáhať presvedčovať a obracať na pravú vieru tých, ktorí snáď až príliš veľa čítali. Cirkev sa obracala na architektov, maliarov a sochárov, aby pretvárali kostoly na skvelé atrakcie, ktorých krása a nádhera človeka priamo omráči.

Evanielici majú ochudobnenú vieru.

Evanielici neberú na vedomie Ježišov výrok 'Peter ty si skala a na tejto skale postavím cirkev'.

Ako sa evanjelici stavajú k tradícii cirkvi pred Lutherom?

Katolícki kňazi majú z dôvodu tradície predávania úradu od apoštolov akosi väčšiu legitimitu svojej činnosti.

Prílišný dôraz u evanjelikov na to, že viera je osobnou vecou každého človeka, vedie k tomu, že sa tvorí množstvo siekt.

Katolícka cirkev sa vyznačuje(čovala) prílišnou láskou k peniazom, čoho javom bolo aj vyberanie odpustkov. A láska k peniazom je koreňom všetkého zla.

Katolíci nechcú uznať, že hlavou cirkvi je jedine Ježiš Kristus.

Katolíci sa modlia k Márii a svätým, čo je pohanstvo.

Modlenie k Márii a svätým, nie je pohanstvom. Nie sme sami pred Bohom. Príhovor svätých je možný.

Katolíci veria v transubstancian (že chlieb ostáva telom aj po omši), evanielici v consubstancian (že chlieb je po omši zasa chlebom).

Je dobré, že kresťania nie sú jednotní. Rozmanitosť je dobrá.

Konflikt 16. storočia skončil, dôvody odsúdenia viery jedných druhými pominuli.

Skor protestanska, povedal som si po zhliadnuti filmu o Lutherovi, kedze sa nechceme vratit k odpustkom a upalovaniu. Aleb radsej obidve. Konkurencia je vzdy dobra. Monopol skodi.

Pri posudzovaní cirkví sa častejšie kladie rovnítko medzi pravosťou a prvosťou ako je to pri posudzovaní filozofií. Napr.: Katolicka je pravá, lebo bola skôr, a protestanská je nepravá, lebo sa len odštiepila. Grekokatolická vznikla z Pravoslavnej na území Uhorska, preto Pravoslavna je pravá. (Aj keď aj pri filozofiách niektorí majú tendenciu sa vracať k starým zabudnutým múdrostiam.)

..prečo je katolicizmus odsúdený na neodvratný zánik; je v podstate monarchistický, takže apoštolské a rímske pápežstvo sa nemôže zrieť svetskej moci bez toho, aby sa nestalo niečím iným a nezaniklo. Nadarmo predstiera, že sa vracia k ľudu, nadarmo ukazuje, že je podstaty čisto duchovnej, v našej demokracii už niet miesta pre úplnú a svrchovanú moc nad svetom, ktor má od Boha. Z najvyššieho kňaza vždy vyrastá imperátor....

Katolicizmus je téza, protestantizmus antitéza a obe budú poďla Hegela prekonané v syntéze.

Rozdiely medzi severnou a južnou európu vyplývajú hlavne z rozdielu náboženstiev, protestatizmus ovplyvňuje sever, katolicizmus juh. Preto je sever na tom aj ekonomicky lepšie. / pozri aj Max Weber : Protestanská etika a duch kapitalizmu.

Katolík... je kľudnejší; Vybavený menším pudom po zisku, vsádza viac na zaistený priebeh života, aj keď s menšími príjmami, než na ohrozený, rozčuľujúci, ale eventuálne slávu a bohtstvo prinášajúci život. Ľudová múdrosť to formuluje žartovne: buď dobre jesť, alebo dobre spať. V danom prípade protestant rád dobre je, zatiaľ čo katolík chce dobre spať.

Pri pohľade na štatistiku povolaní v konfesne zmiešaných krajinách sa s nápadnou početnosťou stretávame s javom, ktorý bol viackrát živo diskutovaní v katolíckej tlači a literatúre ako aj na Dňoch nemeckých katolíkov: s prevažne protestantským charakterom kapitálového vlastníctva a podnikateľských vrstiev, ako aj najvyšších kvalifikovaných vrstiev robotníctva, najmä ale vyššieho personálu moderných podnikov, technicky a obchodne vzdelaného.

Při povrchním pozorování a na základě jistých moderních výrazů by člověk mohl být v pokušení formulovat tento protiklad tak, že větší „odcizenost světu“ v katolicismu, ony asketické rysy, které prokazují jeho nejvyšší ideály, musí vychovávat jeho vyznavače k větší indiferentnosti vůči statkům tohoto světa.

Jestliže chce někdo tuto vážnost a tuto silnou nadvládu náboženských zájmů ve způsobu života nazývat „odcizeností světu“, pak francouzští kalvinisté byli a jsou světu odcizení právě tak jako např. severoněmečtí katolíci, jimž je jejich katolicismus záležitostí srdce v takové míře, jako žádnému jinému národu na světě.

takovéhoto podnikatele „nového stylu“ mohl před ztrátou střízlivého sebeovládání a před morálním a ekonomickým ztroskotáním ochránit pouze neobyčejně pevný charakter (protestansky)

Panství katolické církve - „kacíře trestající, avšak k hříšníkům mírné“ vs Panství kalvinismu, tak jak působilo v 16. století v Ženevě a Skotsku, na přelomu 16. a 17. století ve velkých částech Holandska, v 17. století v Nové Anglii a dočasně i v Anglii samé, by pro nás bylo nejnesnesitelnější formou církevní kontroly jednotlivce, která by vůbec mohla existovat.

Voltairianismus je dodnes společným majetkem širokých horních i - což je prakticky důležitější - středních vrstev právě v římskokatolických zemích. ...„praktickým racionalismem“ onen způsob života vůbec, který dává svět vědomě do vztahu s pozemskými zájmy jednotlivého Já,.. tento životní způsob byl a dodnes je opravdu typickou zvláštností národů „liberum arbitrium“, jak se s ní setkáváme v těle a krvi Italů a Francouzů. A už jsme se přesvědčili, že toto vůbec není půda, na níž by se dal pochopit vztah člověka ke svému „povolání“, jako by šlo o úlohu, jak to kapitalismus potřebuje. Neboť život je možné „racionalizovat“ podle nanejvýš rozdílných základních hledisek a nanejvýš rozdílným směrem - tato jednoduchá věta, na niž se ale často zapomíná, by měla stát v záhlaví každé studie zabývající se „racionalismem“. (ad racionalizmus,francúzske osvietenstvo)

Katolíci na rozdiel od protestantov počas reformácie neodmietli, že zázraky sa dejú aj v súčasnosti a je možné si ich modlitbou aj za pomoci nebeských svätcov vyprosiť.

Protestanti nepotrebujú žiadne nové zázraky, kedže nemajú žiadne nové evanjelium. To však neznamená, že Boh vo svete nijako nekoná, koná naďalej dvoma sposobmi : 1) Cez prozreteľnosť, t.j konaním bez zasahovaniam 2) Zázrakmi, kt. sú v súlade s prírodnými zákonmi (napr. pri útoku španielskej flotily na protestanské Anglicko, bola táto flotila rozhodená nepriaznivým vetrom)

Socializmus úplne obrúsil hrany a konflikty ktoré boli na Slovensku ohľadom vierovyznania. Dnes už nie je žiaden problém sobáš protestanta a katolíčky a pod.

Protestanti zvyčajne vidia vzťah medzi Kristom a kresťanom ako čosi zákonné a morálne, osobné a psychologické a väčšina z nich vníma ospravodlivenie či spásu ako právnu vec. Protestanti hovoria, že byť spasený znamená len zmieriť sa s Bohom (ospravodlivenie), nie stať sa naozaj "novým stvorením", stať sa svätcom (posvätenie), že na spásu stačí sama viera, nie viera a skutky, totiž skutky lásky; že Boh na človeka pozerá akoby už bol svätým, a ak má vieru v Krista , posiela ho do neba.... Inak povedané, Boh je čosi ako právnik.

Katolícka cirkev, je cirkvou, ktorú založil a obdaroval autoritou sám Kristus. Historické záznamy poukazujúce na kontinuitu učenia Katolíckej cirkvi, jej apoštolskú postupnosť a dvetisícročnú vieru v reálnu prítomnosť Krista v Eucharistii - to všetko sa nedá len tak ignorovať.

Katolícke dogmy zostali čisté, aj vtedy, keď boli ich učitelia nečistí. Aj borgiovskí pápeži nielenže nemilovali chudobných, ale ich z lakomstva a túžby po zlate využívali a utláčali, predsa naďalej učili, že Ježiš prikázal milovať chudobných, a ohlasovali jeho prorockú kliatbu vznesenú na ich utláčateľov a lakomcov.

Čo nás po hriechoch Cirkvi a chybách, ktorých sa dopustila? Čo nás po hlupákoch, ktorí si z nej urobili takýto prízemný biznis? Veď jedným z jej prvých biskupov bol Judáš Iškariotský!

Ježiš dal autoritu a moc odpustiť hriechy svojim apoštolom a (na základe Sk 1,22; 14,23; 16.4; Tít 1,5 a cirkevných dejín, ktoré nasledovali potom) že apoštoli odovzdali apoštolskú autoritu svojim nástupcom prostredníctvom vkladania rúk a pri vysluhovaní sviatosti posvätného rádu (porov. Sk 8,18; 1 Tim 4,14). Ich nástupcami sú biskupi a kňazi jednej, katolíckej (univerzálnej) Cirkvi.

Katolícka cirkev mala pravdu o Najsvätejšej Trojici, pričom sa vyhla každej heréze: arianizmu, doketizmu, triteizmu, unitarianizmu, apolinarizmu, monotheletizmu, monofyzitizmu, nestorianizmu, patripasionizmu, sabelianizmu, modalizmu, adopcionizmu, macedonianizmu, euzebiánizmu, subordinacionizmu, panenteizmu aj panteizmu a eutychianizmu.

Katedrály sú technologické zázraky, ktoré o celé stáročia predbehli svoj čas...Existujú len z jediného dôvodu: aby boli príbytkami, nie však pre človek, ale pre Boha, pre Ježiša Krista, vteleného Božieho syna, ktorý tam je reálne prítomný v Eucharistii... Pôvod a inšpirácia týchto katedrál očividne pochádza z neba. Vidieť to nie je ťažké; je ťažké to nevidieť...Neboli to protestanti, kto ich postavil...

Katolícka pravda mala pravdu o sviatostiach, keď sa vyhla materializmu aj spriritualizmu, aj mágií, aj čistému symbolizmu.

A možno to bol omyl, tá letničná cirkev. Veľa hudby, veľa mládeže, každý je múdry, každý je spasený, človek sa tam nenudí, zaspieva, zatancuje, pokecá. Starší odchádzajú, noví mladí prichádzajú. Ale bližšie k pravde je asi katolícka cirkev, kde z presvedčenia nechodí mládež, ale babky. Babky majú bližšie k posmrtným veciam ako mládež. Nejde o zábavu. Rozbehnutý mladý človek sa tam nudí, spomaľuje. Má sto chutí hneď odísť. Ale po skončení omše, vychádzajúc z toho pološera, vidí veci ináč, akoby práve vyšiel z iného sveta. Nie je tam každý múdry, opakujú sa tam formulky, aby sa do chabej pamäte vôbec niečo vtislo. Ľudia sa zväčša chcú realizovať, ale katolícka cirkev to neumožňuje ani trochu. Nemusíš si vymyslieť vlastnú modlitbu rovnako ako nemusíš vymýšlať koleso. Musíš vstrebať múdrosť a krásu nazbieranú predchádzajúcimi generáciami, v skostnatelých náukách a katolíckych kostoloch a až potom skúsiť byť múdry nie vlastnou múdrosťou.

Kristus sa spája s nami na mieste, na ktorom sa nachádzame, a v čase v ktorom žijeme, tu a teraz a preto v našom tele.... Toto spojenie nemôže byť len čisto duchovné... Protestanská odpoveď znie, že ho potrebujeme uskutočniť vierou. Vieru samozrejme potrebujeme, ale ona sama osebe nepostačuje...Telo, ktoré prijímame pri svätej omši, je tým istým telom, ktoré nás spasilo, keď sa za nás vydalo na kríž.

Keď sa stretneš so svätcom, zakaždým pochopíš o čosi viac Ježiša. A keď budeš lepšie poznať a viac milovať Ježiša, pochopíš svätých. Keď sa stretneš so svätcom, stretneš sa so sebou samým: s tým, aký by si mohol byť, mal byť a aký budeš v nebi. Prečo sa teda protestanti boja svätcov alebo sa pri nich cítia nesvoji?

Katolícka cirkev je jediná konkrétna vec v dejinách (s výnimkov židov), o ktorej vieme, že bude existovať, keď opäť príde Kristus a skončia sa dejiny - aj keby to malo byť o milión rokov. A keď príde, zosobáši sa s ňou.(porov. Zjv 21,2) On nie je polygamista : nezosobáši sa s háremom dvadsiatich tisícov denominácií.

Martin Luther si myslel, že on má pravdu a pápež sa mýli. Začalo to kvôli odpustkom. Potom kôli viere v očistec, potom kôli pápežstvu, potom ste zrušili apoštolskú postupnosť, pozmenili učenie o eucharistií, odstránili úctu k svätým a vieru v príhovor svätých v nebi za kresťanov na zemi, zrušili ste ústnu spoveď a aj keď Pán Ježiš si len mužov zvolil za apoštolov, ktorým prikázal krstiť a ohlasovať evanjelium a tak to bolo od počiatku cirkvi po všetky storočia, vy ste za oltáre časom pustili aj ženy. Prosím neber to ako výčitky, toto je história. Neútočím na teba ani súčasných evanjelikov. Toto je dielo ľudí z minulosti.

.aj pohania tak reagovali,keď im jeden kresťan z raných rokov kresťanstva povedal,že uctievajú -"kus dreva,kameňa"! A pohan sa obhajoval tým,že oni neuctievajú samotný obraz,sochu ale toho,koho ten obraz predstavuje!/myslím že Celsus/ Tak potom tvoja rétorika je zbytočná a nelogická,tak ako s tými "fotkami". Celé Písmo stojí proti sochám a obrazom!

Prikázania: 1 Neurobíš si modlu, ani nijakú podobu toho, čo je hore na nebi, dolu na zemi alebo vo vode pod zemou! 2 Aj dvoch cherubov, kovaných zo zlata, spravíš hore na oboch koncoch zľutovnice. Výklady: A Boh mi prikazuje aby som porušil jeho predošlé prikázanie. B Boh je schizofrenik a nestojí si za svojim slovom. C Musím zničiť všetky fotky, obrazy a sochy lebo Boh zakázal vytvoriť akúkoľvek podobu. D Môžem zobraziť čokoľvek ale nesmie to byť predmetom mojej úcty. E Môžem zobraziť čokoľvek okrem Boha, lebo jeho nikto nikdy nevidel. F Boh zakázal zobrazovať, lebo v čase vyslobodenia z Egypta len hebrejský národ veril v neviditeľného Boha a bol pokúšaný k uctievaniu falošných bohov, keďže bol obklopený pohanskými národmi. G Môžem zobraziť Krista, lebo sa nám žjavil v tele, telo zobraziť možno, Boha ako Ducha sa zobraziť nedá, kto sa o to pokúsi, pokúša sa o nemožné. H Môžem zobraziť Krista, ale ten obraz nemôže byť predmetom mojej úcty. I Môžem mať v úcte obraz, nie preň samotný, keďže on je len papier a farba, je to dielo ľudských rúk, ale pre to, koho ten obraz zobrazuje. Keď vidím obraz muža na kríži nad ktorým je nápis Ježiš Nazaretský, kráľ Izraela spomeniem si s láskou na Krista a na všetko čo pre mňa vykonal. J Môžem mať v úcte obraz tak ako mám v úcte fotku svojich blížnych. K Cez obraz moje telo prejaví úctu k tomu, koho obraz predstavuje aby moja duša, prejavila úctu k tomu, ktorý sedí po pravici Otca. L Možno zobraziť Krista ale nie svätých lebo to odvádza od viery v Krista. M Možno zobraziť svätých ale len ako spomienku na nich. N Môžem mať v úcte obraz, ktorý predstavuje svätého lebo ten obraz predstavuje toho, ktorý nasledoval Krista výnimočným spôsobom a je pre mňa vzorom a hrdinom, príklad hodný nasledovania.

Mimochodom, aj keby čisto náhodou vytváranie sošiek a soch a obliekanie ich do kostymov a modlenie sa k Bohu prostredníctvom obrazov a sošiek, ako aj ich bozkávanie nebola modloslužba, k čomu takéto správanie osoží ? Iba čo to človeka podnecuje a dráždi k modloslužbe.

Démoni sa ukrývajú v posvatených sochách a podobizniach, títo inšpirujú duše veštcov.........

Ja sa neklaniam sochám ani obrazom, to katolícke učenie zakazuje... Pobozkať je staroveký symbol vzdania úcty a nemá s klaňaním nič spoločné...

Nemôžem veriť Biblií bez Cirkvi, ktorá ju vlastne vytvorila. Najskôr bola Cirkev až potom Biblia. To Cirkev rozhodla, ktoré apoštolské listy budú a ktoré nebudú súčasťou Biblického kánonu... Vôbec by som neveril, že Biblia je Bože slovo, ktoré napísali obyčajní ľudia pokiaľ by ma k tomu neviedla autorita Cirkvi. To ona neomylne rozhodla. Biblia nespadla z neba ale vytvorili ju ľudia viac ako tri storočia po Kristovi.

sú výroky cirkevných otcov, podľa ktorých v prvých storočiach nič také ako sošky, sochy a modlenie sa prostredníctvom nich neexistovalo, a bolo to chápané ako modloslužba. Takže sama RKC v neskorších storociach svoju nauku ZMENILA.

Chcem veriť v tie isté veci, v aké verili kresťania dovtedy, kým protestanskí "reformátori" nezačali orezávať vetvy stromu katolíckej viery - čiže v pravdy, v ktoré všetci kresťania verili viac než päťdesiat generácií.

Ak mám Bibliu vykladať doslovne , a Boh zakázal vytvoriť akúkoľvek podobu na zemi, čo je jasne uvedené v desatore, tak sa podľa tejto logiky nemôžem ani odfotiť... Preto moslimovia nezobrazujú ani Mohameda, hoci to bol človek... Potom sú tu kalvíni, ktorí povoľujú zobrazovanie ale zakazujú zobrazovanie Krista. Potom sú tu evanjelici, ktorí zobrazovanie Krista povoľujú ale nesmie sa mu prejavovať fyzická úcta.

Možnože náš problém protestantov je aj to, že my defacto všetko odmietame, čo je vizuálne. Čo by nám mohlo niečo pripomínať. Niekedy niektoré vizuálne veci nám pripomínajú, že musíme dávať pozor. .. Nehemiáš hovorí, že Izraeliti sa dostali do zajatia, pretože si nepripomínali Božiu dobrotu. A Mojžiš vo svojich kapitolách hovorí "Budeš si pripomínať.."