Niekto :

Hierarchia filozofických otázok

27.06.2017

Vo filozofii existujú základné otázky.

Základné môžu byť v napríklad preto, že sa kladú najčastejšie. Napr. otázka "Aký je zmysel života?" patri medzi dosť časté a preto ju môžeme nazývať základnou filozofickou otázkou. Podobne sú na tom otázky či existuje Boh, či máme slobodnú vôľu, čo je to láska a čo bude po našej smrti.

Otázky tiež môžu byť základné preto, lebo keď náhodou riešime nejaké iné otázky, napr. či je niečo pekné (dobré, pravdivé) alebo nie, po čase zistíme, že si najprv musíme zodpovedať otázky čo je to vlastne krása, dobro, pravda. A preto sú tieto otázky základnejšie. Preto aj Platon pokladal za základne otázky filozofie „Čo je pravda? Čo je krása? Čo je dobro?“

Alebo napríklad, keď diskutujeme o tom, či existuje Boh, časom zistíme, že si musíme najskôr zodpovedať otázku "Čo je to Boh?", pretože inak každý hovoríme o niečom inom a popierame existenciu našej predstavy Boha a nie existenciu Boha, ako ho chápe ten druhý, nehovoriac už o tom aký Boh v skutočnosti je (ak je). Preto je otázka "Čo je to Boh" základnejšia ako otázka či existuje Boh. Podobne, skôr ako sa pýtame či existuje Boh, musíme sa spýtať, čo je to existovať, čo to znamená existovať. Či to napr. znamená existovať v čase a priestore, alebo či môže niečo existovať aj mimo času a priestoru. Boh totiž, ak existuje, tak existuje pravdepodobne mimo priestoru a času.

Keďže existujú takéto základnejšie otázky, ktoré si treba zodpovedať skôr ako iné, možno sa spýtať, či existujú nejaké úplne základné otázky a tiež či existuje nejaká štruktúra alebo hierarchia filozofických otázok.

Ak by sme aj mali odpoveď na všetky doteraz spomenuté otázky, vždy by sa nás niekto mohol spýtať a "Ako to vieš?", "Prečo si si istý?". Preto niektorí filozofi hovoria, že otázku o pôvode nášho poznania si treba zodpovedať úplne najskôr, aby sme nestavali na nejakých dojmoch ale na istom a pravdivom poznaní, na skutočnosti. Najzákladnejšia otázka podľa nich teda je otázka pôvodu poznania, ako poznávame, ako niečo vieme. Preto aj Kant pokladá za jednu zo základných otázok „Čo môžem vedieť?“

To čo môžem vedieť závisí od toho kto som. Ak som napr. naprogramovaný robot, tak môžem vedieť len to, čo do mňa naprogramovali. Otázka „Kto som?“ sa zdá byt ešte základnejšia ako otázka „Čo môžem vedieť?“.

Zaujímavosťou otázky "Kto som?" je aj to, že si ju nemusím zodpovedať skôr, ako si viem zodpovedať otázku či existujem. Existujem bez ohľadu na to, kto som, ako nám to ukázal už Descartes. Zatiaľ čo u ostatných otázok, ako napr. či existuje Boh, si musíme položiť najskôr (alebo súčasne) aj otázku "Čo je to Boh?", pred otázkou "Existujem?", si nemusím položiť otázku "Kto som?"