Je zásadný rozdiel medzi oblasťou fysis (doména prírodných vecí) a poiesis (doména umelých vecí). Oblasť fyzis pozostáva z vecí, ktoré majú princípy, podľa ktorých vznikajú, zostávajú v existencii a „pohybujú sa“ (v zmysle pohybu v priestore, vykonávania akcií a zmien) v sebe. Napríklad rastlina vzniká a zostáva v existencii prostredníctvom rastu, metabolizmu a fotosyntézy, procesov, ktoré fungujú samy osebe bez zásahu vonkajšieho činiteľa. Ríša poiesis naproti tomu zahŕňa veci, ktorých princípy existencie a pohybu sú pre ne vonkajšie a možno ich prisúdiť vonkajšiemu činiteľovi – napríklad drevená posteľ existuje ako dôsledok tesárovej činnosti a je udržiavaná v existencii činnosťou jej vlastníka

Technické artefakty by sa mali považovať za umelé napodobeniny a vylepšenia ľudských orgánov. Základnou myšlienkou je, že ľudské bytosti majú obmedzené schopnosti: Máme obmedzené vizuálne schopnosti, obmedzenú svalovú silu, obmedzené zdroje na ukladanie informácií atď. Tieto obmedzenia viedli ľudské bytosti k pokusu zlepšiť svoje prirodzené schopnosti pomocou artefaktov, ako sú žeriavy, šošovky atď. Takéto vylepšenia možno chápať ako rozšírenia alebo doplnky prirodzených ľudských orgánov, ale aj ako ich náhrady.

Technológia by sa mala chápať ako konkrétna subdoména vedy, konkrétne ako „aplikovaná veda“. Prírodná veda a aplikovaná veda stoja vedľa seba ako dva odlišné spôsoby vykonávania vedy: zatiaľ čo prírodná veda je vedecký výskum zameraný na produkciu spoľahlivých poznatkov o svete, technológia je vedecký výskum zameraný na aplikáciu.

technológia nezahŕňa len špecifické znalosti, ale aj stroje, výrobné systémy a kvalifikovanú ľudskú pracovnú silu

„technológie“ zahŕňajú techniku ​​(t. j. špecifickú techniku ​​na výrobu konkrétneho produktu), špecifické znalosti (potrebné na výrobu tohto produktu; nazýva túto technológiu v užšom slova zmysle), organizáciu výroby a samotný konečný produkt.

Technológia je pretváranie fyzického sveta na ľudské účely

Biotechnológia zahŕňa „akúkoľvek techniku ​​využívajúcu organizmy a ich zložky na výrobu produktov, úpravu rastlín a zvierat tak, aby niesli požadované vlastnosti, alebo vývoj mikroorganizmov na špecifické použitie

Modernú biotechnológiu možno definovať ako využitie bunkových, molekulárnych a genetických procesov pri výrobe tovarov a služieb

Červená biotechnológia zahŕňa také veci, ako je transplantácia ľudských orgánov a tkanív a xenotransplantácia (transplantácia nehumánnych zvieracích orgánov a tkanív ľuďom); použitie klonovacích techník na reprodukčné a terapeutické účely; využitie embryí na výskum kmeňových buniek; umelá reprodukcia, oplodnenie in vitro, genetické testovanie embryí a predimplantačná diagnostika a tak ďalej. Okrem toho čoraz diskutovanejšou oblasťou červenej biotechnológie sú technológie na zlepšenie ľudských schopností. Zahŕňajú také rôznorodé technológie, ako je používanie psychofarmaceutických látok na zlepšenie duševných schopností človeka, genetická modifikácia ľudských embryí na prevenciu možných genetických chorôb a podobne.

Zelená biotechnológia zvyčajne zahŕňa genetickú technológiu a často sa nazýva aj „zelená genetická technológia“. Zahŕňa najmä genetickú modifikáciu pestovaných plodín. Medzi filozofické/etické otázky diskutované pod touto značkou patrí riziko kríženia medzi geneticky modifikovanými typmi rastlín a divokými typmi; používanie geneticky modifikovaných plodín pri výrobe potravín, či už priamo alebo nepriamo ako potraviny pre zvieratá určené na ľudskú spotrebu

technické riešenia (od spoločnej meny až po armády), ktoré nie sú ničím iným než maskami súperenia, nikdy nebudú stačiť na to, aby nás zjednotili.