Plotinos

Čistá duša je duša zameraná na intelektuálny princíp, odvrátená od hmoty. Človek by mal žiť spravodlivo a nábožne vo svetle filozofie a utekať od neresti.

Múdrosť je myslenie, ktoré sa odvracia od tunajšieho sveta a vedie dušu hore k veciam nadzemským.

Dialektika, najcennejšia časť filozofie, je schopnosť o každej veci povedať pojmove, čo je, čím sa líši od druhých a čo má s nimi spoločné, kde a do akej triedy patrí, či existuje, aký je počet tých vecí... .

Dobro je Boh. (Good is god)

Dobro je niečo, ku čomu všetko existujúce smeruje, po čom všetko existujúce túži, a od ktorého všetko existujúce závisí. Ono samo nemá potreby.

Zlo je nemiernosť (chýbajúca miera), neviazanosť (bezhraničnosť) , beztvárnosť (chybný, nejasný, nedokončený tvar), stála potreba niečoho (nesebestačnosť) .

Zlo duše je telesného druhu. Je to časť duše, ktorá nie je úplne oddelená od hmoty a je ponorená v tele (urobenom z hmoty). Hmota napľňa zlobou nielen to, čo je v nej, ale i to, čo hľadí na ňu.

Princíp zla predchádza hmote a je to absolútny nedostatok.

Ako je to teda, že duše zabudli na boha, svojho otca, a že aj keď sú jeho časťami celkom, nepoznajú ani seba, ani jeho? Počiatkom ich zla je pochabá odvaha, vznik, prvý rozdiel a snaha chcieť byť pre seba. Pretože sa veľmi tešili svojej samostatnosti, používajúc svoju schopnosť samy od seba sa pohybovať, a pretože bežali opačnou cestou...

..úcta k veciam tohto sveta a neúcta k sebe samým sú príčinou, že vôbec nepoznajú boha. Lebo hnať sa za nejakou vecou a obdivovať ju znamená pre toho, kto ju obdivuje a za ňou sa ženie, byť nižším než ona. Keď sa však duša sama stáva nižšou než veci, ktoré vznikájú a zanikajú, a keď seba samu pokladá za najbezcennejšiu a najsmrteľnejšiu z vecí, ktoré nachádza, už nikdy nebude schopná prijať do seba prirodzenosť alebo silu boha.

Dialektika, najcennejšia časť filozofie, je schopnosť o každej veci povedať pojmove, čo je, čím sa líši od druhých a čo má s nimi spoločné, kde a do akej triedy patrí, či existuje, aký je počet tých vecí... .

Ako môže z jedného vznikať mnohosť? To čo z jedného vzniká, vzniká bez pohybu - žiarením ako oheň teplo, sneh chlad, voňavá látka vôňu - plodením, keď sa dosiahne zrelosť.

Vyzarovanie (emanacia) je proces, ako z jedneho vychadza rozum, z rozumu dusa a z duse priroda. Emanacia neovplyvnuje to, z coho vyzaruje. (Metafory: Svetlo zo slnka, salanie tepla z ohna, chladu zo snehu, vone z niecoho vonaveho)

Svetova dusa kontempluje a vychadza z nej priroda.

Duša je život.

Škaredosť je hmota neusporiadaná podľa ideálnej formy.

Svetova dusa kontempluje a vychadza z nej priroda.

Dobro je Boh. (Good is god)

Cas je zivot duse v pohybu, ktera prechazi z jednoho zivotniho stavu do jineho

..úcta k veciam tohto sveta a neúcta k sebe samým sú príčinou, že vôbec nepoznajú boha. Lebo hnať sa za nejakou vecou a obdivovať ju znamená pre toho, kto ju obdivuje a za ňou sa ženie, byť nižším než ona. Keď sa však duša sama stáva nižšou než veci, ktoré vznikájú a zanikajú, a keď seba samu pokladá za najbezcennejšiu a najsmrteľnejšiu z vecí, ktoré nachádza, už nikdy nebude schopná prijať do seba prirodzenosť alebo silu boha.

Dobro je Boh. (Good is god)

Odvodzovať všetok poriadok a rozum z atómov, ich pohybov dola a nabok, je nezmyslné. Boli by sme postrkovaný, bez duše. Keď niečo vzniká, treba určitý pohyb. ktoré atómy budú astronómom , geometrom, mudrcom? (ad Demokritos z Abdér)