John Rogers Searle

Tvrdenie je analytické vtedy a len vtedy, ked je pravdivé na základe svojho významu alebo na základe definície.

To, že Rembrant sa narodil 1606 je objektívny fakt. Je to epistemologicky objektívne. Naproti tomu, keď poviem, že Rembrant je najväčší maliar aký kedy žil, tak to je epistemologicky subjektívne.

To, že Rembrant sa narodil 1606 je objektívny fakt. Je to epistemologicky objektívne. Naproti tomu, keď poviem, že Rembrant je najväčší maliar aký kedy žil, tak to je epistemologicky subjektívne.

Hovorenie jazykom je zapojenim sa do velmi zlozitej pravidlami riadenej formy spravania.

Veľa vecí existuje nezávisle na tom, čo si o tom kto myslí. Hory, molekuly, tektonické dosky.. majú spôsob existencie, ktorý je ontologicky objektívny. Ale bolesti, starosti a svrbenie existujú len ak sú prežívané subjektom. Sú ontologicky subjektívne.

Hory a molekuly a tektonické platne existujú nezávisle na tom, čo si o nich kto myslí, preto hovoríme, že sú nezávislé na pozorovateľovi (observer independent). Ale svet je plný vecí, ktoré nás tiež zaujímajú a ktoré sú závislé na pozorovateľovi (observer relative), ktoré existujú iba v závislosti na pozorovateľovi a používateľovi, napr. kus papiera v peňaženke sú peniaze, ale to že sú to peniaze, nie je vec chémie, ale nášho vzťahu k nim. Rovnako majetok, vláda, manželstvo, univerzita, google, letná dovolenka..sú observer relative a sú tvorené ľudským vedomím, teda obsahujú element ontologickej subjektivity, ale možeme mať epistemologicky objektívnu vedu o doméne, kt je ontologicky subjektívna (napr. o ekonómii)

vedomie je fyzická vlastnosť, ako je trávenie alebo oheň. Bez ohľadu na to, akú dobrú simuláciu trávenia si na počítači vytvoríte, nič nestrávi; bez ohľadu na to, ako dobre simulujete oheň, nič sa nespáli.

Predpokladajme, že neovládate čínštinu, a predstavte si seba v miestnosti s dvoma štrbinami, knihou a čistými papiermi. Niekto vám posunie nejaké čínske znaky cez prvú štrbinu, a vy budete postupovať podľa pokynov v knihe a prepisovať znaky podľa pokynov na čistý papier a výsledný list vysuniete z druhej štrbiny. Ľuďom z vonkajšieho sveta sa bude zdať, že miestnosť hovorí čínsky - posúvajú čínske výroky do jednej štrbiny a na oplátku dostávajú platné odpovede - napriek tomu, že nerozumiete ani slovo po čínsky. To naznačuje, že žiadny počítač nikdy nedokáže porozumieť čínštine alebo angličtine, pretože, ako naznačuje myšlienkový experiment, schopnosť „prekladať“ čínštinu do angličtiny neznamená „porozumenie“ ani čínštiny, ani angličtiny: Všetko, čo dokáže osoba v myšlienkovom experimente, a teda aj počítač, je iba vykonávanie určitých syntaktických manipulácie

Žiadny počítač nemá to, čo má človek. Počítače sú čisto syntaktické zariadenia, ich úkony sú definované syntakticky a ľudská inteligencia vyžaduje viac ako syntax, vyžaduje sématiku, vyžaduje rozumenie tomu, o čo ide. Rozdiel možno vidieť, keď mám komunikovať v jazyku v ktorom rozumiem a v jazyku v ktorom nerozumiem (napr. čínštine)

Syntax nie je sémantika, simulácia nie je duplikácia.

Vieme ako srdce pumpuje krv, preto vieme vyrobiť umelé srdce, ale nevieme ako mozog myslí, preto nevieme vyrobiť umelý mozog. Všetko, čo vieme je vyrobiť niečo, čo simuluje myslenie.

Takže stroj dokáže myslieť, ale nami vyrobený stroj zatiaľ myslieť nedokáže.

O počítači môžeme povedať že mysli, iba v tom zmysle, že proces ktorý sa v nich dej, môžeme ako pozorovatelia toho procesu interpretovať ako myslenie. V tom zmysle akýkoľvek proces môže byť myslením. (Napr. pád predmetu z výšky, môže byť interpretovaný ako výpočet vzorca dráhy s, závislej od gravit. zrýchlenia g a času t ...s=1/2gt*t.)