Časom som prišiel na kľúč, podľa ktorého sa mám rozhodovať, či prijať náhodu a výzvu, aby sa stala súčasťou môjho osudu: nepýtam sa sám seba, či sa mi to páči alebo nepáči, ale či si nebudem po zvyšok života vyčítať, že som ju neprijal. Tento kľúč má však logiku len vtedy, ak uznáte, že náhody majú svoju zákonitosť, a preto nie je správne odbiť ich mávnutím ruky, ale treba ich brať veľmi vážne.