Zdroj smiešnosti je vždy v paradoxnom a teda neočakávanom zahrnutí nejakého predmetu pod nejaký jemu zvyčajne heterogénny pojem a fenomén smiechu označuje náhle uvedomenie si tohto nesúladu medzi týmto pojmom a pod ním mysleným reálnym predmetom, teda medzi abstraktným a názorným.

Preto dá pri všetkom, čo vyvoláva smiech, ukázať nejaký pojem a týmto pojmom zahrnutá (označená) nejaká vec alebo dej, ktorá sa síce dá pod týmto pojmom myslieť, ale v inom a prevládajúcom vzťahu pod neho vôbec nepatrí, ale sa od všetkého, čo sa inak pod daným pojmom myslí nápadne odlišuje.

Ak uvážime, že k uhlu sú potrebné dve sa pretínajúce čiary, a naopak tangenta sa dotýka kružnice v jednom bode, v ktorom ide paralelne s kružnicou, tak abstraktné myslenie je presvedčené o nemožnosti uhla medzi kružnicou a tangentou, avšak na papieri takýto uhol jednoznačne vidno a z toho sa nám vnucuje ľahký úsmev. Smiešnosť v tomto prípade je veľmi slabá, avšak vidno na ňom jednoznačne nesúlad medzi mysleným a názorným (na ktorom spočíva všetok humor).

Vtip je úmyselné smiešne, je to snaha vniesť diskrepanciu medzi pojmy druhých a realitu, pomocou posunutia jedného z tých dvoch (pojmov alebo reality), zatiaľčo jeho protiklad - vážnosť spočíva v úsilí dodržiavať presnú primeranosť oboch.

Ak sa skrýva vtip za vážnosť, vzniká irónia, napríklad ak imitujeme s zdanlivou vážnosťou a predstieraným súhlasom, myšlienky druhých, ktoré sú v protiklade s našimi, až kým nedôjdeme k výsledku, ktorý nás aj ich zmätie.

Nič nie je tak nákazlivé ako smiech. Ale skúste vymyslieť vtip. Sám som to skúšal a zistil som, že to vôbec nie je ľahké, hoci všetky stoja na jednom princípe: že sa paradox postaví namiesto skutočnosti.

Vtip je najmenší dramatický útvar. Má svoj dej, svoju stavbu, úvod a zauzlenie, vyvrcholenie a rozuzlenie, čiže pointu. Vyvrcholenie nás orientuje k istému riešeniu, aby vzápätí pointa ukázala, že sme boli zavedení na falošnú cestu,

Komická podstata vtipu leží rozpore medzi zdaním a skutočnosťou, zámerom a cieľom, medzi slovnou a skutočnou logikou.

Každý vtip má svoju prísnu logiku a potrpí si na presnosť. Stačí terminologická zámena za synonymum alebo zmena slovosledu, a vtip sa minie účinkom.

Aj to čo sa odohráva vo sfére úplne nelogickej sa priam pedantne drží logiky. Vtip je , ako vraví Ebbinghaus, zmysel v zdanlivom nezmysle.

Vtip je totiž i obrana. Je to prejav prevahy i zbraň slabšieho.