Na počiatku bola logika a tá logika bola u boha a boh bol tá logika.

Skutočné základy (rozumového vzdelania) tvoria kompendiá a prehľady rozmanitých vied.... Úbohé a sotva hodné svojho mena je vzdelanie, ktoré sa obmedzuje na gramatiku, logiku a rétoriku (na číre prostriedky, t.j škrupinu vecí a nedotkne sa samého jadra reálnych disciplín)

Logika, ríša čisto ideálneho, je teda Absolútno, Božstvo, je to zobrazenie Boha, akým bol vo svojej večnej podstate pred stvorením sveta, a jej duch je konečný. A ak by sa niekto spýtal odkiaľ pochádza logika, tak by sa vlastne pýtal po predpokladoch (podmienkach) logiky, čo je však otázka, ktorá sa dá položiť len vrámci logiky, lebo mimo logiky žiadne predpoklady nie sú.

Logické určenia (kategórie) nemožno chápať iba ako definície reality nezávislej od subjektu, ako v klasickej metafyzike, ani ako čisto subjektívne definície ako je to v Kantovej filozofii. Skôr ich treba chápať z jednoty subjektu a objektu. Úlohou logiky je predstaviť čisté myslenie v jeho špecifickom význame. Logika má nahradiť klasické disciplíny filozofie, logiku a metafyziku kombináciou týchto dvoch programov, tak že popis čistého myslenia a idey absolútna spojí dokopy.

Logika je metafyzika. Metafyzika je logika.

.. logické určenia majú aj ontologický charakter. Mali by sa chápať nielen ako obsah vedomia, ale aj ako „podstata sveta“

Dávno sa zabudlo na predsudok, že človek sa naučí pomocou logiky myslieť, v čom sa videla jej užitočnosť a tak aj jej cieľ - akoby sa človek iba štúdiom anatómie a fyziológie naučil tráviť a pohybovať - a duch praktického života jej zrejme nemienil určiť lepší osud než jej sestre metafyzike. Napriek tomu, pravdepodobne pre istý formálny úžitok z nej, jej ponechali ešte určitú hodnosť medzi vedami, dokonca neprestala byť predmetom verejného vyučovania.

Objektívna logika, je časť logiky, v ktorej sa myslenie zaoberá niečím iným ako samým sebou: s bytím, s číslom, s mierou, s pojmami podstata, príčina. Subjektívna logika je časť logiky, kde sa myslenie zaoberá samým sebou. Ide tu o pojmy ako "pojem". "súd", "úsudok", "záver"

Logika (ako aj geometria a aritmetika) platí fakticky len o fingovaných podstatnostiach, ktoré sme si vytvorili my. Logika je pokus chápať skutočný svet nami kladenou schémou bytia, správnejšie: urobiť nám ho formulovateľným, vypočítateľným..

Logika skúma, čo možno povedať, filozofia posudzuje, čo môze existovať a veda sa pokúša zistiť čo v skutočnosti existuje, t.j. ktorá z možností je skutočná.

Vedy delíme na formálne a empirické. Logika je formálna veda.

Logika je iba nástroj, prostriedok na vylepšenie nášho myslenia, organon.