Vždy som považoval slobodu predovšetkým za nárok mysle na beztrestné vyjadrenie názoru a vzorom mi bola práve Amerika. Väčšine obyvateľov komunistického režimu však oveľa viac prekážala fyzická nesloboda, teda nemožnosť presúvať telo cez hranice. Rozumel som tejto túžbe po voľnom pohybe, ale považoval som ju za menej významnú. Napokon, štát mi síce zakazoval prekročiť hranice, ale zároveň mi ponúkal náhradu - celé svoje územie. Hory, lesy, lúky, jazerá a rieky patrili všetkým a nikomu.