predchádzajúci filozof nasledujúci filozof
Lev Nikolajevič Tolstoj
Pozri tiež: Jeho východiská a závery
1828 až 1910
bol ruský spisovateľ – románopisec, esejista, dramatik a filozof – ako aj kresťanský anarchista a stúpenec reformy vzdelávania.
Zážitky z bojov na Kaukaze a z Krymu mu poslúžili ako námety k niektorým poviedkam (Hadži Murat, Sevastopoľské poviedky). V roku 1856 definitívne odišiel do výslužby, pričom sa začal čoraz viac hlásiť k myšlienkam pacifizmu.
V Európe ho znechutila dominujúca kapitalistická morálka, zdôrazňujúca osobnú aktivitu, dravosť a individualizmus, vyzdvihujúca získavanie materiálnych statkov a zmyselných pôžitkov.
Za svoje početné názory a myšlienky, ktoré odporovali oficiálnemu cirkevnému učeniu, bol Tolstoj napokon v roku 1901 z ruskej pravoslávnej cirkvi exkomunikovaný (vylúčený). Svoje názory na kresťanstvo a vieru v Boha Tolstoj zhrnul do autobiografických esejí Spoveď a Moje náboženstvo. Jeho názory sa obyčajne definujú ako kresťanský anarchizmus. Veľmi silnou črtou jeho filozofie a literárnych diel bola idea neprotivenia sa zlu násilím, myšlienka akejsi pasívnej rezistencie alebo nenásilného odporu, ktorá silne ovplyvnila európskych pacifistov (napríklad aj Slováka Alberta Škarvana) alebo Mahátmu Gándhího./wikipedia
Zážitky z bojov na Kaukaze a z Krymu mu poslúžili ako námety k niektorým poviedkam (Hadži Murat, Sevastopoľské poviedky). V roku 1856 definitívne odišiel do výslužby, pričom sa začal čoraz viac hlásiť k myšlienkam pacifizmu.
V Európe ho znechutila dominujúca kapitalistická morálka, zdôrazňujúca osobnú aktivitu, dravosť a individualizmus, vyzdvihujúca získavanie materiálnych statkov a zmyselných pôžitkov.
Za svoje početné názory a myšlienky, ktoré odporovali oficiálnemu cirkevnému učeniu, bol Tolstoj napokon v roku 1901 z ruskej pravoslávnej cirkvi exkomunikovaný (vylúčený). Svoje názory na kresťanstvo a vieru v Boha Tolstoj zhrnul do autobiografických esejí Spoveď a Moje náboženstvo. Jeho názory sa obyčajne definujú ako kresťanský anarchizmus. Veľmi silnou črtou jeho filozofie a literárnych diel bola idea neprotivenia sa zlu násilím, myšlienka akejsi pasívnej rezistencie alebo nenásilného odporu, ktorá silne ovplyvnila európskych pacifistov (napríklad aj Slováka Alberta Škarvana) alebo Mahátmu Gándhího./wikipedia
Filozofická škola: anarchizmus pacifizmus
Diela :
| Lev Nikolajevič Tolstoj | Človek obcuje prirodzene kôli zachovaniu rodu, a neprirodzene kôli pôžitku. |
| Lev Nikolajevič Tolstoj | Mýlime sa preto, lebo dôverujeme bez overenia v neomylnosť učiteľov, v pompéznosť obradov, v nadradenosť viery v zázraky nad rozumom. |
| Lev Nikolajevič Tolstoj | Človek je duchovná bytosť rodiaca sa z telesnej bytosti. |
| Lev Nikolajevič Tolstoj | Človek nemiluje preto, že je pre neho výhodné milovať onoho, alebo onú, ale preto, že láska je podstatou jeho duše, pretože nemôže nemilovať. |
| Lev Nikolajevič Tolstoj | Vojsko vždy bolo a je doteraz základom moci. Moc sa vždy nachádza v rukách tých, ktorí velia vojsku... |
| Lev Nikolajevič Tolstoj | Ak človek kvôli sebe zanedbáva ostatných (ak ich nemiluje stále viac) prejavia sa u neho výčitky svedomia. |
| Lev Nikolajevič Tolstoj | Človek obcuje prirodzene kôli zachovaniu rodu, a neprirodzene kôli pôžitku. |
| Lev Nikolajevič Tolstoj | Dokiaľ budú jatky, budú aj vojny. |
| Lev Nikolajevič Tolstoj | 1887 - výdavky nutné na vydržovanie vojsk pohlcujú tretinu až polovicu rozpočtu všetkých európskych štátov. |
predchádzajúci filozof nasledujúci filozof