Viktor Frankl

1905 až 1997

Veľkú časť Franklových kníh tvorí polemika so psychoterapeutickými prúdmi, ktoré zredukovali človeka na mechanický stroj a rozložili jeho dušu výlučne na akýsi súbor protichodných pudov. Vymedzuje sa tak voči Freudovi, podľa ktorého centrom ľudskej motivácie je slasť a Adlerovi, ktorý (vychádzajúc čiastočne z Nietzcheho „vôli po moci“) vidí človeka výhradne ako bytosť, snažiacu sa o uplatnenie.

Diela : Člověk hledá smysl - úvod do logoterapie, 1994 Praha, Psychoanalytické vydavateľstvo
Vůle ke smyslu, Brno, Cesta 1994, 1997
Lékařská péče o duši. Cesta 1995, 1996
A přesto říci životu áno., Karmelitánske nakl. 1996
Co v mých knihách není, Cesta 1997
Psychoterapie pro laiky, Cesta 1998
Napriek všetkému povedať životu áno, Slovenský spisovateľ 1998
Teorie a terapie neuróz, Grada 2000
Neuvedomený Boh, Lúč 2005
Trpiaci človek, Lúč 2007
Dynamika a hodnoty., Československá psychologie XXXIV, 1990, č. 6, s. 552-547.
Psychoterapie a náboženství, Karmelitánske nakl. 2007

Aký má život zmysel?

Viktor Frankl

Existujú tri možné spôsoby, ako nájsť individuálny zmysel:
1) Plnením povinností a zdolávaním životných výziev, respektíve tvorivým vykonávaním nejakej zmysluplnej práce.
2) Zažívaním niečoho (krása prírody, umenia) alebo niekoho (láska k nejakej osobe, vzťah k Bohu, priateľom).
3) Ak je človek konfrontovaný s neznesiteľnou situáciou, ktorá sa nedá zmeniť tvorivým úsilím, stále je z nej možné vydolovať zmysel. A to postojom, ktorý trpiaci človek k takej situácií zaujme.

Viktor Frankl

Zmyslom života je život samotný! Žiadna iná konečná a univerzálne platná filozofická odpoveď na túto večnú otázku nie je možná. Sama je totiž nesprávne položená. Nejde o to, aby život odpovedal na našu otázku po nejakom jeho abstraktnom všeobecnom zmysle. Naopak, to náš konkrétny život kladie túto otázku nám. Život sa každého jedného z nás pýta, aký mu chceme dať zmysel. Správna odpoveď sa teda líši od osoby k osobe a vyvíja sa v čase. Nejde o to, čo ešte my očakávame od života, ale skôr o to, čo život očakáva od nás.

Viktor Frankl

Štastie nie je zmysel. Nemožno sa naháňať za šťastím ako za cieľom samým osebe. Čím viac sa za šťastím naháňame, tým viac nám uniká. Šťastie musí vyplynúť ako vedľajší produkt naplneného zmyslu. Keď napríklad horolezec zdolá horu, pocit blaženosti sa dostaví sám. Ak sa však blaženosť stane cieľom, človek veľmi rýchlo zistí, že ju môže dosiahnuť aj umelo, napríklad užitím narkotík.

Čo je šťastie?

Viktor Frankl

predchádzajúci filozof nasledujúci filozof