Vonkajší človek existuje v priestore a čase, vnútorný človek je transcendentný.

Nevieme či je vesmír ohraničený v priestore, ale vieme, že je ohraničený v čase. T.j. nevieme či sa náhodou nekončí o štyri metre ďalej ako dovidíme (t.j. 4 metre za najvzdialenejšou viditeľnou hviezdou). Vieme, že je ohraničený v čase, t.j. že kedysi pred 13,8 miliardami rokov tu nebol. Keď sa pozeráš ďaleko v čase, tak narazíš na tú hranicu.

Hmota, ktorá je reprezentovaná časticami, má tú povahu, že tie častice, pokiaľ ich nemeriame, tak oni nie sú na konkrétnych miestach...Ak elektrón nemeriame, t.j. nevyrušujeme ho, tak je väčšinou v takom stave, že sa nenachádza na žiadnom konkrétnom mieste.

Priestor leží v našich poznávacích schopnostiach. Ak priestor leží v nás, my musíme ležať aj mimo priestor (aspoň časť z nás).