Vedomosť najnižšieho druhu je jednotlivá vedomosť, veda to sú čiastočne zjednotené vedomosti, filozofia to sú úplne zjednotené vedomosti.

Nase technické poznanie predbehlo humanitné. Filozofi musia iniciovať jeho potrebu, búrať prekážky v jeho rozvoji, lebo humanitné poznanie je nezrelé. Morálne normy a stanoviská , kt. máme sa zrodili v spoločnosti, v ktorej neexistovalo kompetentné pochopenie fyzikálnych a fyziologických podmienok. Tento postoj nie je nepriateľský voči minulým systémom, ale iskry, ktoré voľakedy zbĺkli, už neprinesú nijaké svetlo...

Priestorový, kvantitativný pojem času v prírodných vedách je v rozpore s trvaním (durré) v základe prúdu života ako neoddeliteľným tvorčím plynutím, ktoré v sebe uchováva to, čo bolo skôr, a tiahne k nadchádzajúcemu.

Predmetom filozofického skumania je veda samá a metódou je logický rozbor jej pojmov, viet a dôkazov.

Ak nie je filozofia vedou, čím je? Kráľovnou vied. Nikde nie je napísané, že královna musí byť tiež vedou.

Filozofia je metódou a veda je tou, čo túto metódu používa.

Veda by sa mala vymedziť, ako hľadanie pravdy a filozofia ako hľadanie významu. (kedže už Sokrates sa primárne zameriaval na vyjasnenie toho, čo sa mienilo, keď sa položili nejaké otázky, alebo sa použili nejaké slová a zvyčajne nedospel k určitým konečným pravdám.)

Filozofia - hľadanie významu, rozhodne teda nemôže pozostávať z výrokov, nemôže byť vedou. Hľadanie významu teda nie je nič iné, iba akousi duševnou činnosťou. Filozofia je činnost, nie veda, no táto činnost, prirodzene neustále funguje v každej jednej vede, lebo prv než vedy môžu objaviť pravdivosť alebo nepravdivosť výroku, musia nájsť význam.

Podľa niektorých je filzofia vedou o hodnotach, lebo veria, že najvšeobecnejšie problémy, ku ktorým všetky otázky napokon vedú, takým či onakým spůsobom súvisia s hodnotou. Podľa iných je epistemológiou, lebo sa predpoklada, že teória poznania sa zaoberá najvšeobecnejšími princípmi, na ktorých spočívajú všetky jednotlivé pravdy. Jeden z dôsledkov, ktorý z toho vyvodzujú je, že filozofia je buď zčasti alebo úplne metafyzikou. (s čím Schlick nesúhlasí)

V staroveku bola filozofia totožná s vedou preto, že v tom čase boli všetky pojmy, ktoré sa používajú na opisovanie sveta mimoriadne vágne. Úlohu vedy podmieňoval fakt, že neboli jasné pojmy. Museli sa pozvoľne vyjasňovať, hlavné úsilie vedeckého skúmania sa muselo zameriavať na toto vyjasňovanie, t.j. muselo byť filozofické.

Objektivne poznanie ako orientaciu vo svete najdeme jedine vo vedach, ako sa vyvinuli podnes. Bez nich nie je mozna nijaka filozoficka orientacia vo svete. Bez ustavicneho prisvojovania si vedeckej orientacie a bez vlastneho badania sa filozofovanie stane prazdnym, lebo bude bezobsazne.

Veda nemyslí. Veda sa nepohybuje v dimenzii filozofie. Ale je závislá na tejto dimenzii bez toho, aby o tom vedela. Napríklad fyzika sa pohybuje v oblasti priestoru a času a pohybu. Veda ako veda nemôže rozhodnúť, čo je priestor, čo je čas, čo je pohyb. Fyzika svojimi metódami nedokáže povedať, čo je to fyzika.

Človek sa síce snažil cez osvietenstvo a ďalej aj cez vedy dokázať, že sme slobodné bytosti, v porovnaní so zvieratmi, ale vedci nikdy nenašli našu slobodu rozhodovania a stále len jej opak, nachádzali stále len štruktúry v ktorých sa nerozhodujeme slobodne.

filozofia – jej vedeckosť je dosť sporná; vychádza z logiky, ale nemá metódy na overovanie svojich tvrdení

Novokantovstvo sa chápalo ako jadro (Mag) vedy. Ak sa filozof chápe takto, tak má menšiu tendenciu prepadnúť nejakej politike ako sa to stalo Heideggerovi. (Ad Martin Heidegger,marburská škola,bádenská škola)

Tým, že veda našla pravdu, filozofia si už nemohla vymýšľať.

Philosophical questions that matter for science : What is knowledge? How it is acquired? / Filozofické otázky relevantné pre vedu: Čo je to poznanie? Ako sa dá získať?

Pracovnou filozofiou väčšiny vedcov je existencia objektívnej reality a to, že nehľadiac na rôzne sociálne tlaky - dominantným motívom v histórii vedy je približovanie sa objektívnej realite.

Ak filozof, fyzik a matematik zazrú v Tatrách sivého kamzíka. Filozof povie : "V Tatrách žijú sivé kamzíky. Fyzik povie :" V Tatrách žije jeden sivý kamzík". Matematik povie : "V Tatrách žije jeden kamzík, ktorý je spolovice sivý."

Ak chceme do budúcnosti vylepšovať človeka, napr. roznymi protézami jeho telesné schopnosti, výpočtovou technikou jeho inteligenciu a podobne, mali by sme najprv zodpovedať otázku, čo je človek, aby sme vylepšeniami nestvorili niečo menšie a horšie ako je človek, aby sme ho napr. nezdegradovali na nejaký stroj... a na zodpovedanie otázky, čo je človek, je tu filozofia.

Čo by malo byť úlohou filozofov v budúcnosti? Filozofi by nemali byť filozofi - vládcovia a generálovia, ale skôr spájajúcimi dôstojníkmi medzi vedami. Mali by upozorňovať odborníkov z rôznych oblastí, ako si vôbec nevšímajú poznatky z iných oblastí. Filozof by sa mal celý čas presúvať medzi ostatnými odborníkmi a hovoriť im - o tomto inak vôbec neuvažuješ. To bolo vlastne chybou zo začiatku koronakrízy, že epidemiológovia nekonzultovali s inými odborníkmi (ako ekonómi a iné ) o dôsledkoch svojich rozhodnutí.

Filozofia je veda s problematickým zaradením.

V jednej oblasti - Kognitívne vedy - je potvrdená participácia vedy a filozofie, lebo to sú vedy, ktoré sa zaoberajú problematikou poznania, problematikou rozumu. Sú tam aj empiricky orientované vedy, lekárske vedy a aj filozofia.

My (teoretický fyzici) by sme aj potrebovali filozofov, ale na takej úrovni, aby nám odpovedali na naše otázky. Filozofi by mali byť na úrovni kvantovej fyziky, alebo na úrovni teórie relativity, lebo to sú svety, ktoré už prechádzajú za empirický svet, ale také filozofie nemáme. Preto musíme filozofovať ad hoc na úrovni teoretických rovníc.

V oblasti teoretickej fyziky už doslova pohŕdajú filozofiou, neberú ju už do úvahy a berú ju ako niečo archaické...

Ak by som nefilozofoval, nikdy by mi nenapadlo, že priestor môže byť zakrivený.

Samotni špičkoví vedci filozofujú, aj keď len sami pre seba, lebo inak by nikdy nemali odvahu k novým myšlienkam.

Rozum, o ktorý sa opiera prírodovedné skúmanie nemôže pochopiť nič živé, lebo jeho statická, abstraktná a izolačná perspektíva nemôže držať krok s dynamickosťou a jedinečnosťou života.

Filozofia dáva otázky, veda dáva odpovede.