Aký je vzťah filozofie a vedy?



Nadotázky: Čo je to filozofia?  Čo je veda?  

Aký je vzťah filozofie a vedy?

Podotázky:

August Comte (1798)
Filozofia nie je niečo odlišné od vedy; je to koordinovanie všetkých vied za účelom vylepšenia života ľudí.

August Comte (1798)
Zákon troch štádií sa týka duchovného vývoja ľudstva, každej jednotlivej vedy i konkrétneho človeka:
1. Teologické alebo fiktívne štádium (vysvetľovanie si sveta pomocou naprirodzených bytostí)
2. Metafyzické alebo abstraktné štádium (vysvetľovanie cez podstaty)
3. Vedecké alebo pozitívne štádium ( vysvetľovanie pozorovania faktov a z toho rozoznaných všeobecných zákonitostí)
Vedomosť najnižšieho druhu je jednotlivá vedomosť, veda to sú čiastočne zjednotené vedomosti, filozofia to sú úplne zjednotené vedomosti.

Herbert Spencer (1820)

Wilhelm Windelband (1848)
Duchovné vedy hľadajú jedinečno v oblasti citov - jedinečné postavy, ktoré zasiahli celú spoločnosť. Používa sa pri tom idiografická metóda, ktorá skúma čo je na osobe jedinečné. Táto metóda je odlišná od vedeckej metódy zovšeobecňovania, hľadá totiž iný druh všeobecna.
Nase technické poznanie predbehlo humanitné. Filozofi musia iniciovať jeho potrebu, búrať prekážky v jeho rozvoji, lebo humanitné poznanie je nezrelé. Morálne normy a stanoviská , kt. máme sa zrodili v spoločnosti, v ktorej neexistovalo kompetentné pochopenie fyzikálnych a fyziologických podmienok. Tento postoj nie je nepriateľský voči minulým systémom, ale iskry, ktoré voľakedy zbĺkli, už neprinesú nijaké svetlo...

John Dewey (1859)

Edmund Husserl (1859)
dualizmus pramení v novovekej vede, ktorá rozštiepila svet na prírodu a duchovný svet. Filozofia potom toto rozštiepenie fixovala do podoby dualizmu. Galilei abstrahoval od subjektu, od duchovného.

Edmund Husserl (1859)
Vedy o samých faktoch vytvárajú ľudí vidiacich iba fakty...V našich životných úzkostiach, ako počujeme, nemá nám táto veda čo povedať. Zásadne vylučuje práve tie otázky, ktoré sú najpálčivejšie otázkami pre človeka vydaného najosudovejším prevratom : vylučuje otázky o zmysle alebo nezmyselnosti celej ľudskej existencie.

Edmund Husserl (1859)
Pozitivistický pojem vedy našej doby je preto z historického hľadiska zbytkovým pojmom, pretože z neho boli vypustené všetky otázky zahrňované raz do užšieho, raz zo širšieho pojmu metafyziky; medzitým i všetky tie tak nejasne pomenované "najvyššie a posledné otázky". (ad pozitivizmus)

Edmund Husserl (1859)
Idea filozofie.. si v prvých storočiach novoveku zachováva zmysel všeobjímajúcej vedy, ktorá je vedou o celku jestvujúcna. Vedy v množnom čísle, ktoré bude kedy možno podložiť a ktoré už pracujú, sú (tu) iba nesamostatnými vetvami jedinej Filozofie.
Rast vedeckého poznania je vždy nutné doplniť rastom múdrosti - čo je spravné pojatie cieľov života.

Bertrand Russell (1872)

Moritz Schlick (1882)
Predmetom filozofického skumania je veda samá a metódou je logický rozbor jej pojmov, viet a dôkazov.

Moritz Schlick (1882)
Ak nie je filozofia vedou, čím je? Kráľovnou vied. Nikde nie je napísané, že královna musí byť tiež vedou.

Moritz Schlick (1882)
Filozofia je metódou a veda je tou, čo túto metódu používa.

Moritz Schlick (1882)
Veda by sa mala vymedziť, ako hľadanie pravdy a filozofia ako hľadanie významu. (kedže už Sokrates sa primárne zameriaval na vyjasnenie toho, čo sa mienilo, keď sa položili nejaké otázky, alebo sa použili nejaké slová a zvyčajne nedospel k určitým konečným pravdám.)

Moritz Schlick (1882)
Filozofia - hľadanie významu, rozhodne teda nemôže pozostávať z výrokov, nemôže byť vedou. Hľadanie významu teda nie je nič iné, iba akousi duševnou činnosťou. Filozofia je činnost, nie veda, no táto činnost, prirodzene neustále funguje v každej jednej vede, lebo prv než vedy môžu objaviť pravdivosť alebo nepravdivosť výroku, musia nájsť význam.

Moritz Schlick (1882)
Podľa niektorých je filzofia vedou o hodnotach, lebo veria, že najvšeobecnejšie problémy, ku ktorým všetky otázky napokon vedú, takým či onakým spůsobom súvisia s hodnotou. Podľa iných je epistemológiou, lebo sa predpoklada, že teória poznania sa zaoberá najvšeobecnejšími princípmi, na ktorých spočívajú všetky jednotlivé pravdy. Jeden z dôsledkov, ktorý z toho vyvodzujú je, že filozofia je buď zčasti alebo úplne metafyzikou. (s čím Schlick nesúhlasí)

Moritz Schlick (1882)
V staroveku bola filozofia totožná s vedou preto, že v tom čase boli všetky pojmy, ktoré sa používajú na opisovanie sveta mimoriadne vágne. Úlohu vedy podmieňoval fakt, že neboli jasné pojmy. Museli sa pozvoľne vyjasňovať, hlavné úsilie vedeckého skúmania sa muselo zameriavať na toto vyjasňovanie, t.j. muselo byť filozofické.
Teológia potlačila antickú vedu a mágiu, ale neobyčajne podporila logickú stránku poznávania.

Otto Neurath (1882)

Karl Jaspers (1883)
Objektivne poznanie ako orientaciu vo svete najdeme jedine vo vedach, ako sa vyvinuli podnes. Bez nich nie je mozna nijaka filozoficka orientacia vo svete. Bez ustavicneho prisvojovania si vedeckej orientacie a bez vlastneho badania sa filozofovanie stane prazdnym, lebo bude bezobsazne.
Filozofia nie je ani jednou z prírodných vied. Slovo filozofia musí znamenať čosi, čo stojí nad alebo pod, nie však vedľa prírodných vied.

Ludwig Wittgenstein (1889)
Vedecká teória je zmysluplná (čo do výpovede) nezmyselnosť (čo do významu pre ľuské praktické bytie) a metafyzika je nezmyselná (čo do výpovede) zmysluplnosť (čo do významu pre človeka)

Ludwig Wittgenstein (1889)
Filozofia je súhrn všetkych jednoduchých výpovedí, ktoré v špeciálnych vedách bez dôkazu platia za pravdivé.

Ludwig Wittgenstein (1889)

Martin Heidegger (1889)
Veda nemyslí. Veda sa nepohybuje v dimenzii filozofie. Ale je závislá na tejto dimenzii bez toho, aby o tom vedela. Napríklad fyzika sa pohybuje v oblasti priestoru a času a pohybu. Veda ako veda nemôže rozhodnúť, čo je priestor, čo je čas, čo je pohyb. Fyzika svojimi metódami nedokáže povedať, čo je to fyzika.
Filozofia sa zaoberá vedou iba z logického hľadiska. Filozofia je logika vedy, t.j. logická analýza pojmov, výrokov, dôkazov a vedeckých teórií.

Rudolf Carnap (1891)

Slavoj Žižek (1949)
Vedci povedia - "Metafyzika je stará haraburda. My vedci sa zaoberáme reálnymi problémami v reálnom svete." .. a potom prídeme do kvantovej fyziky, ktorá je postavená na 100% potvrdených meraniach ale nedá sa povedať o akej realite to vlastne pojednáva... alebo - niektorí vedci tvrdia, že vesmír má hranicu, niektorí tvrdia že nemá hranicu, niektorí že bol bing bang, niektorí, že nebol.
filozofia – jej vedeckosť je dosť sporná; vychádza z logiky, ale nemá metódy na overovanie svojich tvrdení

Niekto (2019)
Novokantovstvo sa chápalo ako jadro (Mag) vedy. Ak sa filozof chápe takto, tak má menšiu tendenciu prepadnúť nejakej politike ako sa to stalo Heideggerovi. (Ad Martin Heidegger,marburská škola,bádenská škola)

Niekto (2019)
Tym, ze veda nasla pravdu, filozofia si uz nemohla vymyslat.

Niekto (2019)
Philosophical questions that matter for science : What is knowledge? How it is acquired? / Filozofické otázky relevantné pre vedu: Čo je to poznanie? Ako sa dá získať?

Niekto (2019)
Pracovnou filozofiou väčšiny vedcov je existencia objektívnej reality a to, že nehľadiac na rôzne sociálne tlaky - dominantným motívom v histórii vedy je približovanie sa objektívnej realite.

Niekto (2019)
Ak filozof, fyzik a matematik zazrú v Tatrách sivého kamzíka. Filozof povie : "V Tatrách žijú sivé kamzíky. Fyzik povie :" V Tatrách žije jeden sivý kamzík". Matematik povie : "V Tatrách žije jeden kamzík, ktorý je spolovice sivý."

Niekto (2019)
Ak chceme do budúcnosti vylepšovať človeka, napr. roznymi protézami jeho telesné schopnosti, výpočtovou technikou jeho inteligenciu a podobne, mali by sme najprv zodpovedať otázku, čo je človek, aby sme vylepšeniami nestvorili niečo menšie a horšie ako je človek, aby sme ho napr. nezdegradovali na nejaký stroj... a na zodpovedanie otázky, čo je človek, je tu filozofia.

Niekto (2019)
Čo by malo byť úlohou filozofov v budúcnosti? Filozofi by nemali byť filozofi - vládcovia a generálovia, ale skôr spájajúcimi dôstojníkmi medzi vedami. Mali by upozorňovať odborníkov z rôznych oblastí, ako si vôbec nevšímajú poznatky z iných oblastí. Filozof by sa mal celý čas presúvať medzi ostatnými odborníkmi a hovoriť im - o tomto inak vôbec neuvažuješ. To bolo vlastne chybou zo začiatku koronakrízy, že epidemiológovia nekonzultovali s inými odborníkmi (ako ekonómi a iné ) o dôsledkoch svojich rozhodnutí.

Niekto (2019)
Filozofia je veda s problematickým zaradením.

Niekto (2019)
V jednej oblasti - Kognitívne vedy - je potvrdená participácia vedy a filozofie, lebo to sú vedy, ktoré sa zaoberajú problematikou poznania, problematikou rozumu. Sú tam aj empiricky orientované vedy, lekárske vedy a aj filozofia.

Niekto (2019)
My (teoretický fyzici) by sme aj potrebovali filozofov, ale na takej úrovni, aby nám odpovedali na naše otázky. Filozofi by mali byť na úrovni kvantovej fyziky, alebo na úrovni teórie relativity, lebo to sú svety, ktoré už prechádzajú za empirický svet, ale také filozofie nemámu. Preto musíme filozofovať ad hoc na úovni teoretických rovníc.

Niekto (2019)
V oblasti teoretickej fyziky už doslova pohŕdajú filozofiou, neberú ju už do úvahy a berú ju ako niečo archaické...

Niekto (2019)
Ak by som nefilozofoval, nikdy by mi nenapadlo, že priestor môže byť zakrivený.

Niekto (2019)
Samotni špičkoví vedci filozofujú, aj keď len sami pre seba, lebo inak by nikdy nemali odvahu k novým myšlienkam.

Niekto (2019)


Vaše tipy na citáty alebo vaše odpovede zasielajte na efilozof@centrum.sk