Skupina cítenia (vedaná–khandha) Existujú tri druhy cítenia. Ktoré tri? Príjemné cítenie, nepríjemné cítenie a cítenie príjemné ani nepríjemné. Skupina vnímania (saňňa–khandha) A aké existuje vnímanie? Je šesť útvarov vnímania: vnímanie tvarov, vnímanie zvukov, vnímanie pachov, vnímanie chutí, vnímanie hmatových javov a vnímanie predmetov mysle. Skupina formácií (sankhárá–khandha) A aké existujú formácie? Je šesť útvarov zámeru (četanán): zámer vzťahujúci sa na tvar, zámer vzťahujúci sa na zvuk, zámer vzťahujúci sa na pach, zámer vzťahujúci sa na chuť, zámer vzťahujúci sa na hmat a zámer vzťahujúci sa na predmet mysli.

V Reči o pravom poznaní nachádzame troch hlavných predstaviteľov skupiny mentálnych formácií: zámer (četaná), zmyslový kontakt (phassa) a pozornosť (manasikára).

Desatoro dobrodenia Ak je takto cvičená, rozvíjaná, často opakovaná a zdokonaľovaná všímavosť zameraná na telo, až je s ňou žiak dôverne oboznámený, a stane sa mu prostriedkom aj základom, potom môže očakávať desatoro výsledných dobrodenia: Ovláda záľubu a neľúbosť; nemôže byť premožený nevôľou, ale prekonáva ju hneď pri vzniku. Ovláda strach a úzkosť; nemôže byť premožený strachom a úzkosťou, ale prekonáva ich hneď pri vzniku. Znáša chlad a teplo, hlad a smäd, vietor a slnko, ako aj útoky ovadov, komárov a plazov; trpezlivo znáša zraňujúce aj zlovoľnú reč. Vydrží telesné bolesti, keď ho prepadnú, aj keď sú prenikavé, ostré, trpké, odporné, nepríjemné a životu nebezpečné. Podľa svojej vôle a bez ťažkostí dosahuje štyri pohrúženia (džhána), ktorá očisťujú myseľ a spôsobujú už tu šťastie. Šesť psychických síl (abhiňňá) Dosiahne rôzne magické sily (iddhi–vidhá). Nebeským uchom (dibba–sota), očisteným, nadľudským, môže počuť oba dva druhy zvukov, nebeské i pozemské, vzdialené aj blízke. Svojou mysľou spoznáva myseľ iných bytostí (parassa–četoparija–ňána), iných osôb. Získa spomienky na mnohé predchádzajúce zrodenia (pubbe–nivás´– ánussati – ňána). Nebeským okom (dibba–čakkhu), očisteným, nadľudským, môže vidieť, ako bytosti miznú a znovu sa objavujú, nízke i vznešené, krásne aj ohyzdné, šťastné i nešťastné; vidí, ako sa bytosti znovuzrodzujú podľa svojich skutkov. A po vyhasnutí podových vplyvov (ásava-khaja) spozná už v tomto živote čisté a bezchybné oslobodenie mysle, oslobodenie múdrosťou.

Z mojich ideí niektoré zdajú sa mi byť vrodenými, niektoré zvonka pochádzajúcimi a niektoré som sám utvoril: lebo zdá sa, iba zo samotnej mojej prirodzenosti pochádza, že rozumiem, čo je vec, pravda, myšlienka. Že teraz počujem šum, vidím slnko, cítim oheň, doteraz som odvodzoval z vecí mimo seba. A napokon Sirény, Hipogrifov a podobné si vymýšľam sám.

Skúsenosť: to je to na čom je založené naše poznanie; a od čoho sa potom odvodzuje. Naše pozorovanie, zamerané buď na externé, zmyslami vnímateľné objekty, alebo na vnútorné procesy našich myslí, ktoré sami vnímame a reflektujeme, je to, ktoré dodáva nášmu rozumu všetok materiál myslenia. Toto sú dve studne poznania, odkiaľ pramenia všetky myšlienky, ktoré máme alebo ktoré prirodzene môžeme mať.

Z hľadiska pôvodu rozlišujeme 2 druhy ideí:

1.) zmyslové vnemy – pochádzajú zo styku našich zmyslov s vonkajším svetom = ( „ sensations“ ) = vlastnosti vecí

2.) reflexie – pochádzajú z pozorovania našich vnútorných duševných stavov, aktov

Z hľadiska zložitosti rozlišujeme idey

1.) jednoduché – sú empirického charakteru; sú to pocity a vnemy bezprostredne získané zmyslovou skúsenosťou ( sú to základné dáta nášho vedomia )

2.) zložené – vznikajú v procese aktivity nášho vedomia, ktorá spočíva najmä v združovaní ( spájaní, asociácií ) ideí podľa podobnosti priestorovej či časovej priľahlosti

Podľa toho do akej miery obsah našich ideí verne odráža vlastnosti, „ kvality“ vonkajšieho sveta a nakoľko je závislý od nášho vedomia - rozlišujeme:

1.) primárne kvality – sú adekvátnym odrazom vlastností vonkajšieho sveta v našom vedomí, ide o geometrické a mechanické vlastnosti objektov → rozmer, tvar, pohybový stav

2.) sekundárne kvality – väčšina vlastnosti – napr. farby, vône, pocity tepla či chladu → nevyjadrujú objektívny stav vecí, ale sú výsledkom interakcie vlastností vecí a schopnosti našich zmyslov vnímať ich ( tieto vlastnosti nemôžeme pripísať samotným veciam, pretože vznikajú až v procese vnímania ) ⇒ PROBLÉM SUBJEKTU

Druhy poznania:
1.) zmyslové = je základné
2.) intuitívne = keď bezprostredne poznávame vzťah medzi 2. ideami
3.) demonštratívne = keď poznatok získavame vyvodzovaním z iných poznatkov ( napr. v ma- tematike )

Prirodzený intelekt rozoznáva dva druhy vzťahov: 1) vzťahy na vôľu 2) vzťahy medzi vecami (pre úplnosť, rozvinuté najmä u ľudí). Ak sa o jednom objekte dozvedáme veľa vzťahov, vzniká veda a umenie. Suma vzťahov tvorí charakter nejakej veci. Strácame pritom ale vzťah na vôľu. Čím viac sme si vedomý objektu (predstavy), tým menej sme si vedomý subjektu (vôle)