Kto nájde ženu statočnú? Je omnoho cennejšia než perly. Srdce jej muža jej dôveruje, nebude mu chýbať zisk. Hospodári mu dobre, nie zle, po celý svoj život. Dbá o dostatok vlny a ľanu, vlastnými rukami s chuťou pracuje. Podobá sa lodiam kupcov, svoj chlieb priváža zďaleka. Vstáva ešte za noci, aby dala pokrm svojmu domu a príkazy svojim slúžkam. Vyhliadne si pole a kúpi ho, z ovocia svojich rúk vysádza vinicu. Bedrá si silou opáše a posilní si ramená. Okusuje, aké dobré je jej počínanie, jej lampa v noci nezhasína. Jej ruky siahajú po praslici, jej dlane sa chopia vretena. Svoju dlaň otvára chudobnému a k núdznemu svoje ruky vystiera. Nebojí sa o svoj dom, keď sneží, lebo všetci v dome majú po dva odevy. Narobila si prikrývky, jej odev je z jemného ľanu a purpuru. Jej manžel je známy v bránach, keď zasadá so staršími krajiny. Vyrába a predáva plátno, kupcom dodáva opasky. Sila a dôstojnosť sú jej odevom, s úsmevom sa díva na nastávajúci deň. Ústa otvára v múdrosti a na jazyku má láskavé poučenie. Dozerá na chod domácnosti a neje z chleba povaľačov. Keď vstanú jej synovia, blahorečia jej, aj jej muž ju zahŕňa pochvalou: „Statočne si vedú mnohé ženy, ale ty ich všetky predstihneš!“ Pôvab je klamlivý a krása prchavá, ale žena, čo má bázeň pred Hospodinom, zasluhuje si chválu. (Dajte jej z ovocia jej rúk, nech ju chvália v bránach jej skutky!