Keď mal pán Čuang-c' zomrieť, jeho učeníci mu chceli dopriať honosný pohreb. Majster Čuang povedal: „Beriem nebo a zem ako svoju vnútornú a vonkajšiu rakvu, slnko a mesiac ako svoj pár nefritových diskov, hviezdy a súhvezdia ako svoje perly a korálky, desaťtisíc vecí ako svoje pohrebné dary. S takto pripraveným mojím pohrebom, ako by mohlo zostať niečo nepripravené? Čo sa k tomu dá pridáť? “