Je smrť zlá?

Je smrť zlá?

Nadotázky: Čo je to zlo? Čo je smrť?

Je smrť zlá?

Podotázky: Prečo musíme zomrieť? Sú vegetariáni dobrí a ostatní ľudia zlí? Zabíjať mravcov vo vlastnom byte je dobré alebo zlé?

Védanta - upanišady

Tento človek je pri narodení a získaní tela spojený so zlami. Ak odchádza, pri umieraní, necháva zla za chrbtom. / Verily, this person, by being born and obtaining body, is joined with evils. When he departs, on dying, he leaves evils behind.

Ten totiž, kto patrí ešte medzi živých, má nádej, lebo živý pes je na tom lepšie ako mŕtvy lev. 5 Živí vedia, že zomrú, ale mŕtvi nevedia nič. Niet pre nich viac odmeny, lebo ich pamiatka je zabudnutá.

Človek, ktorý žil múdro, sa nemusí báť ani smrti. / Even death is not to be feared by one who has lived wisely.

Lebo báť sa smrti, občania, nie je nič iné ako vzbudzovať zdanie, že človek je múdry, hoci nie je; je to totiž domnienka, že človek vie, čo nevie. Nikto totiž nevie, či práve smrť nie je pre človeka zo všetkého najväčším dobrom, ľudia sa je však boja, akoby bezpečne vedeli, že je najväčšie zlo. A nie je potom tá najnehabnejšia nevedomosť spočívajúca v tom, že sa človek domnieva, že vie, čo nevie?.

Uvážme však aj to, že je veľká nádej, že je to niečo dobré. Smrť je totiž jedno z dvoch; totiž alebo nie je nič a mŕtvy nemá o ničom nijaký pocit, alebo je smrť podľa toho, čo sa povráva, akási premena a pre dušu presťahovanie sa z tohto miesta na iné. Ak teda pri smrti niet nijakého pocitu, ale je to spánok, keď človek zaspí a nemá vôbec nijaký sen, potom by smrť bola obdivuhodným ziskom. Myslím si totiž: keby si mal niekto vybrať tú noc, v ktorej tak spal, že sa mu vôbec nesnívalo, a porovnávať s ňou ostatné noci a dni svojho života a po uvážení povedať, koľko dní a nocí v svojom živote prežil lepšie a príjemnejšie ako spomínanú noc, myslím, že by v provnaní s ostatnými dňami a nocami ani sám perský kráľ, nieto ešte obyčajný človek, nenašiel veľa takých nocí.

Bhagavadgíta - Spev vznešeného

Poznaj nezrodené To, poznaj nesmrteľné To, poznaj nekonečné to, nikdy nepremenné; Nemysli si, že konáš skutok, čo zabíja. Nemysli si, že máš moc, aby si k tomu dal povel.

Bhagavadgíta - Spev vznešeného

Smrť je nevyhnutná k zrodeniu. Zrodenie je nevyhnutné pre smrť. Nemal by si smútiť pre to, čo je nevyhnuteľné.

Bhagavadgíta - Spev vznešeného

ŠRÍ KRŠNA : Prichádzam ako Čas, ničiteľ ľudí. pripravený, až nastane hodina ich skázy. Všetky tieto zástupy musia zomrieť, udri, alebo zadrž svoju ruku, na tom nezáleží. A preto udri. Získaj kráľovstvo, moc a slávu. Ardžuna, vzmuž sa, obratný lukostrelec. Je iba zdanie, že zabíjaš. To ja som všetkých týchto mužov dávno zničil. Ty biješ mŕtvych, hrdinov odsúdených ku skáze.

Smrť sa nás netýka, lebo všetko dobro a zlo sa zakladá na zmyslovych vnemoch, smrť však znamená koniec zmyslovej činnosti.

Tam kde sme my nie je smrť, tam kde je smrť, nie sme my.

Marcus Aurelius

Čo je to zomrieť? Ak vezmeme do úvahy len vec samu a oddelíme od nej myšlienkovým rozborom všetky domyslenia obraznosti, potom nebudeme považovať smrť za nič iného než za úkon prírody: ak sa však niekto bojí úkonu prírody, je detinský. No smrť je nielen úkon prírody, ale prírode dokonca prospieva. – Taktiež treba rozjímať o tom, ako sa človek dostáva do styku s bohom, ktorou časťou svojej bytosti, a ako si počína táto jeho časť.

Marcus Aurelius

Aj keby si mal žiť tritisíc rokov a trebárs aj desaťkrát toľko, i tak si pamätaj, že nikto nestráca iný život ako ten, ktorý práve žije, a že iný život nežije než ten, ktorý stráca. Príde teda najdlhší život na jedno s najkratším; pretože prítomnosť je všetkým rovnaká a stratená nám nepatrí, a tak sa javí to, čo strácame, len ako okamih. Veď nikto predsa nemôže stratiť ani minulosti, ani budúcnosti, lebo ako by ho kto mohol pripraviť o to, čo nemá?

Marcus Aurelius

Ak však nie je pre prvky samé nič hrozného v tom, že sa každý z nich ustavične premieňa v iný, prečo sa má niekto obávať premeny a rozlúčenia všetkých dohromady? Veď sa to deje v zhode s prírodou; a čo sa deje v zhode s prírodou, nie je zlo.

Marcus Aurelius

Smrť je niečo podobné ako zrodenie; tajomstvo prírody: zlúčenie prvkov a ich rozlúčenie, ale vcelku nič také, za čo by sa niekto musel hanbiť, lebo nie je v rozpore s prirodzenosťou rozumného tvora ani so spôsobom jeho vybavenia.

Individuum odchádza vôľa ostáva. Tá istá vôľa v iných indivíduách. Z toho vyplýva útecha - my sme tá vôľa, ktorá ostáva.

Arthur Schopenhauer

Pri trápení sa utešujeme myšlienkou na smrť, pri smrti sa utešujeme myšlienkou na trápenie.

Arthur Schopenhauer

Pri smrti individualita odchádza, ale tá istá vôľa ostáva v nových individuách, čo zabezpečuje silná sexuálna potreba a prebytok semien. Útechou pri smrti by malo byť pomyslenie, že my sme tá vôľa, ktorá ostáva.

Arthur Schopenhauer

Zúfať si zo smrti, je akoby si slnko zúfalo : Beda mi, idem do večnej noci !

Arthur Schopenhauer

V skutočnosti by bol večný život pohromou. Predstav si napríklad obchodníka, ako umrie a jeho duša bude po milióny rokov poletovať a pamätať si, že kedysi predávala škoricu, kvasnice a fazuľu a že jeden zákazník mu dlhuje osemnásť grošov. Alebo dušu spisovateľa, ktorá po desiatich miliónov rokoch bude nariekať nad zlou kritikou. Duše nezostávajú rovnaké. Vyvíjajú sa. Ak zabudnú na minulosť, už to nie sú tie isté duše.

Bohovia nemajú prečo zatracovať vraždu, kedže život po smrti je ten ozajstný, večný.

Je celkom ľahké opierať sa o smrť, keď je vzdialená, keď má podobu abstraktnej predstavy, kým ju ešte necítime vo svojich bunkách, kým nám jej tieň nepadá na viečka. Ocitnúť sa v bezprostrednej blízkosti smrti je však už úplne iná vec.

Ja sa smrti nebojím. Než som sa narodil, bol som mŕtvy miliardy a miliardy rokov a vôbec mi to nevadilo.

Moje ja ako dieťa tu už nie je, nie tým že zomrelo, ale tým že som vyrástol.

Vaše komentáre zasielajte na efilozof@centrum.sk