Čuang-c' -ova manželka zomrela. Keď Huizi išiel prejaviť sústrasť, našiel Čuang-c'a sedieť s roztiahnutými nohami, búšiť na bubon a spievať. „Žil si s ňou, vychovávala tvoje deti a zostarla,“ povedal Huizi. „Malo by stačiť jednoducho neplakať pri jej smrti. Ale búšenie na bubon a spev - toto zachádza príliš ďaleko, alebo nie?“ Čuang-c' povedal: "Mýliš sa. Keď prvýkrát zomrela, myslíš si, že som nesmútil ako ktokoľvek iný? Pozrel som sa však späť na jej začiatok a čas pred jej narodením. Nielen čas pred jej narodením, ale čas predtým ako mala telo. Nielen čas predtým ako mala telo, ale čas predtým ako mala ducha. Uprostred spleti údivu a tajomstva nastala zmena a mala ducha. Ďalšia zmena a mala telo. Ďalšia zmena a narodila sa. Teraz došlo k ďalšej zmene a je mŕtva. Je to ako postup štyroch ročných období, jar, leto, jeseň, zima. "