Prvý človek, ktorý si ohradil pozemok, odvážil sa vyhlásiť - Toto je moje - a našiel nadostač prostoduchých ľudí, čo mu uverili, stal sa skutočným zakladateľom civilizovanej spoločnosti.

S pojmom civilizácia prišli ako prví francúzski myslitelia osemnásteho storočia, ktorí ho chápali ako protiklad pojmu barbarstva. Civilizovaná spoločnosť sa líšila od barbarskej tým, že bola spoločnosťou usadlou, urbanizovanou a veľkou mierou gramotnosti.

Nemeckí myslitelia 19-teho storočia rozlišovali medzi civilizáciou, do ktorej spadala mechanika, technológia a hmotné faktory, a na druhej strane kultúrou, ktorá označovala hodnoty, ideály a aj vyššie intelektuálne, umelecké a morálne kvality spoločnosti.

Krv, jazyk, náboženstvo a spôsob života - to boli veci, ktoré Grékov spojovali a odlišovali od Peržanov a iných Negrékov.

Do značnej miery sú hlavné svetové civilizácie totožné s najväčšími svetovými náboženstvami.

Civilizácie nie sú identické s rasami. Ľudia rovnakej rasy môžu byť rozdelení i civilizáciou; ľudia rozličných rás môžu byť spojení civilizáciou.

Civilizácie zahrňujú, bez toho aby boli zahrňované.... Civilizácia je najširšou kultúrnou entitou. Dediny, okresy, etnické skupiny, národy, náboženské skupiny - (sú zoskupeniami nižšej úrovne).... Civlizácia je teda najvyšším kultúrnym zoskupením ľudí. Je to ta najvšeobecnejšia rovina ľudmi zdielanej kultúrnej identity..

Civilizácie - to sú tie najširšie "my", vrámci ktorých sa cítime kultúrne doma a ktoré nás odlišujú od všetkých iných "oni".

Civilizácie sú vlastne najdlhším príbehom. Ríše vznikajú a zanikajú, vlády prichádzajú a odchádzajú, ale civilizácie ostávajú a prečkávajú politické, spoločenské, ekonomické a dokonca i ideologické prevraty.

Prakticky všetky hlavné civilizácie tohto storočia majú za sebou tisíc rokov existencie alebo sú potomkom nejakej inej starej civilizácie, ako Latinská Amerika.

Celkove sa dá povedať, že faktický zánik budhizmu v Indii, jeho následná adaptácia a začlenenie do už existujúcich kultúr v Číne a Japonsku sú príčinami, prečo sa z jedného z najdôležitejších náboženstiev nevytvoril základ žiadnej dôležitej civilizácie... Civilizácia, ktorá sa dá legitímne označiť za budhistickú - ale ovplyvnenú theravádou - existuje na Srí Lanke, v Barme, Thajsku, Laosu a Kambodži. K lámaistickej variante mahajánového budhizmu sa najviac hlási obyvateľstvo Tibetu, Mongolska a Bhutánu - tieto spoločnosti tvoria druhú oblasť budhistickej civilizácie. (ad budhistická filozofia,theravada,mahajána)

Každá civilizácia sa považuje za stred sveta a svoju históriu píše ako ústrednú drámu dejín celého sveta.

Dnes žijeme v jednej globálnej civilizácii.

Na svetovom ekonomickom fóre konajúcom sa vo švajčiarskom Davose sa každoročne schádzajú tisíce obchodníkov, bankárov, vládnych úradníkov, intelektuálov a novinárov z mnohých krajín...spojuje ich viera v individualizmus, trhové hospodárstvo a politickú demokraciu. Rovnaká viera je spoločná všetkým ľuďom zo západnej civilizácie.

Podstatou západnej civilizácie je Magna Charta, a nie Magna Mac. a skutočnosť, že si príslušníci nezápadných civilizácii môžu pochutnávať na Big Macu, ešte neznamená, že by prijímali i chartu.

Moderná civilizácia sa rovná civilizácii západnej a západná civilizácia sa rovná civilizácií modernej.

Rozdelenie kultúr vo svete je odrazom rozdelenia moci. Obchod síce môže ale tiež nemusí závisieť na politike, avšak kultúra vždy následuje moc..... mocenská expanzia civilizácií prebiehala súčastne s rozkvetom kultúry a často ju využívala k presadzovaniu vlastných hodnôt , zvykov a inštitúcií v iných spoločnostiach.

Univerzálna civilizácia sa bez univerzálnej moci nezaobíde.