Filozofia je slúžkou teológie, ako aj ostatné vedy

Jediná bezprostredná výhoda, ktorú matematika má, je, že sa navykne nestacionárne a vrtkavé hlavy fixovať ich pozornosť. / Der einzige unmittelbare Nutzen, welcher der Mathematik gelassen wird, ist, daß sie unstäte und flatterhafte Köpfe gewöhnen kann, ihre Aufmerksamkeit zu fixiren. – Sogar Cartesius, der doch selbst als Mathematiker berühmt war, urtheilte eben so über die Mathematik. In der Vie de Descartes par Baillet, 1693, heißt es, Liv. II, eh. 6, p.54: Sa propre expérience l'avait convaincu du peu d'utilité des mathématiques, surtout lorsqu' on ne les cultive que pour elles memes. – – – Il ne voyait rien de moins solide, que de s'occuper de nombres tout simples et de figures imaginaires u.s.f.(ad Rene Descartes)

Rozdelenie vied:

• veda apriori
  • veda o dovode bytia
    • v priestore (geometria)
    • v case (aritmetika, algebra)
  • veda o dovode poznania(logika)
• veda aposteriori (empiricka veda)
  • ucenie o pricinach
    • vseobecne-(mechanika,hydrodynamika,fyzika,chemia)
    • zvlastne- (astronomia,mineralogia,geologia,technologia,farmacia)
  • ucenie o podrazdeniach (reflexoch)
    • vseobecne- fyziologia rastlin, zvierat, anatomia
    • zvlastne - zoologia,zootomia, porovnavacia fyziologia, patologia, terapia
  • ucenie o motivoch
    • vseobecne - etika, psychologia
    • zvlastne - dejiny, pravna veda

.

Vedomosť najnižšieho druhu je jednotlivá vedomosť, veda to sú čiastočne zjednotené vedomosti, filozofia to sú úplne zjednotené vedomosti.

dualizmus pramení v novovekej vede, ktorá rozštiepila svet na prírodu a duchovný svet. Filozofia potom toto rozštiepenie fixovala do podoby dualizmu. Galilei abstrahoval od subjektu, od duchovného.

Vedy o samých faktoch vytvárajú ľudí vidiacich iba fakty...V našich životných úzkostiach, ako počujeme, nemá nám táto veda čo povedať. Zásadne vylučuje práve tie otázky, ktoré sú najpálčivejšie otázkami pre človeka vydaného najosudovejším prevratom : vylučuje otázky o zmysle alebo nezmyselnosti celej ľudskej existencie.

Pozitivistický pojem vedy našej doby je preto z historického hľadiska zbytkovým pojmom, pretože z neho boli vypustené všetky otázky zahrňované raz do užšieho, raz zo širšieho pojmu metafyziky; medzitým i všetky tie tak nejasne pomenované "najvyššie a posledné otázky". (ad pozitivizmus)

Idea filozofie.. si v prvých storočiach novoveku zachováva zmysel všeobjímajúcej vedy, ktorá je vedou o celku jestvujúcna. Vedy v množnom čísle, ktoré bude kedy možno podložiť a ktoré už pracujú, sú (tu) iba nesamostatnými vetvami jedinej Filozofie.

Vedecká teória je zmysluplná (čo do výpovede) nezmyselnosť (čo do významu pre ľuské praktické bytie) a metafyzika je nezmyselná (čo do výpovede) zmysluplnosť (čo do významu pre človeka)

Veda si nekladie všetky možné otázky. Veda si kladie otázky, na ktoré sa možno rozumne očakávať verifikovateľnú odpoveď. Snaží sa vybrať z celku len niečo, to rozložiť na drobné a znovu poskladať.

Organizacna struktura SAV:

• 1. Oddelenie vied o neživej prírode
  • Vedy o Zemi a vesmíre
    • Astronomický ústav SAV
    • Geofyzikálny ústav SAV
    • Geografický ústav SAV
    • Geologický ústav SAV
    • Ústav hydrológie SAV
  • Matematicko-fyzikálne vedy
    • Fyzikálny ústav SAV
    • Matematický ústav SAV
    • Ústav experimentálnej fyziky SAV
      • Oddelenie biofyziky
      • Oddelenie fyziky kovov
      • Oddelenie fyziky nízkych teplôt
      • Oddelenie kozmickej fyziky a detašované pracovisko na Lomnickom štíte
      • Oddelenie fyziky magnetických javov
      • Oddelenie subjadrovej fyziky
      • Oddelenie teoretickej fyziky
      • Laboratórium experimentálnej chemickej fyziky
      • Laboratórium materiálovej fyziky
      • Laboratórium nanomateriálov a aplikovaného magnetizmu
  • Technické vedy
    • Elektrotechnický ústav SAV
    • Ústav geotechniky SAV
    • Ústav informatiky SAV
    • Ústav materiálov a mechaniky strojov SAV
    • Ústav materiálového výskumu SAV
    • Ústav merania SAV
    • Ústav stavebníctva a architektúry SAV
• 2. Oddelenie vied o živej prírode a chemických vedách
  • Lekárske vedy
    • Molekulárno-medicínske centrum SAV
    • Neurobiologický ústav SAV
    • Neuroimunologický ústav SAV
    • Ústav experimentálnej endokrinológie SAV
    • Ústav experimentálnej farmakológie a toxikológie SAV
    • Ústav experimentálnej onkológie SAV
    • Ústav molekulárnej fyziológie a genetiky SAV
    • Ústav normálnej a patologickej fyziológie SAV
    • Ústav pre výskum srdca SAV
    • Virologický ústav SAV
  • Biologické a chemické vedy
    • Chemický ústav SAV
    • Ústav anorganickej chémie SAV
    • Ústav molekulárnej biológie SAV
    • Ústav polymérov SAV
    • Ústav zoológie SAV
  • Poľnohospodárske a veterinárne vedy
    • Botanický ústav SAV
    • Parazitologický ústav SAV
    • Ústav biochémie a genetiky živočíchov SAV
    • Ústav ekológie lesa SAV
    • Ústav fyziológie hospodárskych zvierat SAV
    • Ústav genetiky a biotechnológií rastlín SAV
    • Ústav krajinnej ekológie SAV
• 3. Oddelenie vied o spoločnosti a kultúre
  • Vedy o dejinách
    • Archeologický ústav SAV
    • Historický ústav SAV
    • Spoločenskovedný ústav SAV
    • Ústav etnológie SAV
  • Vedy o človeku a spoločnosti
    • Ekonomický ústav SAV
    • Filozofický ústav SAV
    • Prognostický ústav SAV
    • Sociologický ústav SAV
    • Ústav experimentálnej psychológie SAV
    • Ústav politických vied SAV
    • Ústav štátu a práva SAV
    • Ústav výskumu sociálnej komunikácie SAV
  • Vedy o kultúre a umení
    • Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV
    • Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
    • Ústav dejín umenia SAV
    • Ústav divadelnej a filmovej vedy SAV
    • Ústav hudobnej vedy SAV
    • Ústav orientalistiky SAV
    • Ústav slovenskej literatúry SAV
    • Ústav svetovej literatúry SAV

Vedy môžeme rozdeliť na formálne (abstrakné), ktoré sa zaoberajú vzťahmi (ako napr. matematika) a reálne (empirické), ktoré majú konkrétne objekty výskumu. Na základe odlišných objektov výskumu a metodologických postupov môžeme v súčasnosti vedy ďalej rozlišovať na prírodné a humanitné (spoločenské)Systém vied

• Prírodné vedy:
  • matematika (v tomto prípade je zaradenie sporné, pozri nižšie)
  • fyzika
  • astronómia
  • chémia
  • biológia
    • Zoológia - štúdium živočíchov
      • Anatómia – veda o vnútornej stavbe tela živočícha.
      • Cytológia – skúma bunky, prípadne jednotlivé bunkové organely.
      • Embryológia – študuje vývoj zárodku (embrya).
      • Etológia – zaoberá sa správaním živočíchov.
      • Fyziológia – skúma životné procesy prebiehajúce v tele živočícha.
      • Histológia – skúma živočíšne tkanivá.
      • Morfológia – zaoberá sa vonkajšou stavbou a tvarom tela živočícha a jeho jednotlivých častí.
      • Organológia – skúma jednotlivé orgány, ich špecifickú stavbu a funkciu.
      • Taxonómia (systematika) – zaoberá sa triedením živočíchov do kategórií (taxónov) na základe ich fylogenetickej príbuznosti.
      • Helmintológia – veda o červoch.
      • Entomológia – veda o hmyze.
        • arachnológia
        • dipterológia
        • hymenopterológia
        • lepidopterológia
        • parnassiológia
        • myrmekológia
        • odonatológia
      • Herpetológia – veda o plazoch a obojživelníkoch.
      • Ichtyológia – veda o rybách.
      • Malakológia alebo malakozoológia – veda o mäkkýšoch.
      • Ornitológia – veda o vtákoch.
      • Parazitológia – veda o cudzopasných živočíchoch.
      • Pedozoológia – veda o pôdnych živočíchoch.
      • Protozoológia – veda o jednobunkových živočíchoch.
      • Teriológia alebo mamalógia veda o cicavcoch.
    • Botanika - štúdium rastlín
    • Mikrobiológia - štúdium miktoorganizmov
    • Molekularna
    • Mikroskopicka
    • Makroskopicka, populacna, druhova, naddruhova
  • geológia
• Humanitné vedy
  • psychológia
  • sociológia
  • história
  • estetika
  • kulturológia
  • lingvistika
  • politológia
  • ekonómia
• Aplikované vedy
  • pedagogika
  • medicína
  • farmakológia
  • poľnohospodárske vedy
  • právo
  • knižničná a informačná veda
  • logistika
  • architektúra
  • technológia
  • genetika/génové inžinierstvo
• Interdisciplinárne vedy
  • informatika – zaoberá sa vlastnosťami informácií, ich spracovaním a využitím v praxi
  • kognitívna veda – využíva psychológiu, neurobiológiu aj matematiku
  • antropológia – je čiastočne prírodnou a čiastočne humanitnou vedou
  • ekológia – vychádza z prírodných vied, ale rozdodujúcim činiteľom v jej výskume je ľudská spoločnosť
  • geografia – veda na hraniciach medzi prírodnými, spoločenskými a technickými disciplínami
• Vedy s problematickým zaradením
  • matematika – jej zaradenie je filozofickým problémom. Je abstraktnou vedou, aj technickou vedou, niekedy je zaraďovaná medzi prírodné vedy, ale chýba jej reálny objekt výskumu – ide v istom zmysle skôr o vedu o metódach výskumu.
  • filozofia – jej vedeckosť je dosť sporná; vychádza z logiky, ale nemá metódy na overovanie svojich tvrdení
• Pseudovedy – ide o odbory, ktoré ich zástancovia vydávajú za vedu, ale ich metódy sú v rozpore s metódami vedeckého výskumu a často aj s poznatkami iných vied.
  • teológia
  • astrológia
  • ufológia
  • spiritizmus
  • kreacionizmus

Pracovnou filozofiou väčšiny vedcov je existencia objektívnej reality a to, že nehľadiac na rôzne sociálne tlaky - dominantným motívom v histórii vedy je približovanie sa objektívnej realite.

Celá veľkolepá konštrukcia vedeckej racionality sa zakladá na predpoklade, že vlastnosti základných častíc hmoty, všetky fyzikálne a chemické procesy sú absolútne permanentné a nemenné. Veda stojí a padá na predpoklade prírodných zákonov... Dejiny však predstavujú nepretržitý proces nezvratných zmien. O toho čo bolo, neprestajne smerujú k novému - k tomu čo ešte nikdy nebolo. Prečo by mala byť práve hmota vo svojich elementárnych vlastnostiach a procesoch výnimkou? Prečo by mala byť nemenná tam, kde sa všetko ostatné mení?

Ak filozof, fyzik a matematik zazrú v Tatrách sivého kamzíka. Filozof povie : "V Tatrách žijú sivé kamzíky. Fyzik povie :" V Tatrách žije jeden sivý kamzík". Matematik povie : "V Tatrách žije jeden kamzík, ktorý je spolovice sivý."

V 17. storočí ešte pojem veda neexistoval, bola to prírodná filozofia, latinsky filosofia naturalis.

Vedec by mal žiť s výhľadom na nemocnicu.