Existuje očistec a modlitba za mŕtvych, ktorí nás predišli do večnosti je oprávnená.

Za mŕtvych sa už nemá modliť, lebo ich život tu na zemi je už ukončený, treba sa modliť za živých.

Každá žena, ktorá sa modlí alebo prorokuje s nezahalenou hlavou, zneucťuje svoju hlavu; je to jedno a to isté, ako keby si ju oholila. Lebo ak sa žena nezahaľuje, môže sa dať hoci aj ostrihať. Ak je však pre ženu potupou ostrihať sa alebo oholiť, nech sa zahaľuje. Muž si však nemá zahaliť hlavu, pretože je Božím obrazom a Božou slávou, kým žena je slávou muža.

Modlenie k Márii a svätým, nie je pohanstvom. Nie sme sami pred Bohom. Príhovor svätých je možný.

Modliť sa môže človek pri bohoslužbe, spoločne s druhými, alebo sám. Bohoslužba sama môže byť modlitbou, tak ako je tomu v židovskej šabatovej bohoslužbe v synagóge, kresťanskom slávení eucharistie alebo liturgii hodín alebo moslimskej piatočnej modlitbe. Viaceré náboženstvá majú pre modlitbu vyhradenú pevnú dobu.

Modlitbu je možné spievať, hovoriť nahlas alebo formulovať v duchu. V rôznych náboženstvách je modlitba sprevádzaná rozličnými gestami a držaním tela, je možné pri nej stáť, kľačať, padať na zem, skláňať sa či pozdvíhať hlavu, spínať či rozpínať ruky. Tento postoj si väčšinou veriaci volí sám a slobodne. K modlitbe sa používajú aj symboly alebo ďalšie predmety.

Židovstvo je náboženstvom modlitby (hebrejsky תפלה, tefila). Ortodoxný Žid sa modlí trikrát denne: ráno (šacharit), popoludní (mincha) a večer (ma'ariv). Pri modlitbe si zakrývajú Židia hlavu kipou a pri rannej modlitbe vo všednom dni používajú tfilin (modlitebné prúžky) a talit (modlitebný šál; používa sa aj pri šabate a sviatkoch).

Všeobecne je možné povedať, že modlitby sa dajú rozlíšiť: - spoločné alebo v súkromí (osobná, súkromná) - podľa obsahu : vďakyvzdanie, prosba, príhovor, uctievanie alebo velebenie, chvála – vyjadrenie vďačnosti, volaním o pomoc, nárek. - podľa použitia – liturgicky ustálené jednotlivými cirkevnými tradíciami, osobné, písané, vyslovené, strelné modlitby. - modlitby podľa Božej vôle - modlitby v duchu a modlitby hlasité (čítané, spamäti, spievané) Vo všetkých cirkvách sa kresťania schádzajú ku spoločnej modlitbe – či už v rámci bohoslužieb alebo iných obradov a zhromaždení, v modlitebných hodinách, k modlitebným strážam. Tichá spoločná modlitba uctievania je v katolíckej cirkvi nazývaná adorácia. V živých kresťanských rodinách sa praktikuje spoločná modlitba. Napríklad pred jedlom, modlitba s deťmi. Medzi modlitby sú počítané tiež modlitebné piesne alebo zhudobnené žalmy. Súkromná modlitba máva podobu pevnej formulovanej modlitby, denné tiché chvíle, rozjímanie, kontemplácie či vnútorná modlitba (tiež modlitba srdca). Modlitba v jazykoch. Je praktizovaná v letnično-charizmatických zboroch alebo medzi charizmatickými kresťanmi v rámci jednotlivých cirkví.

Základnými modlitbami v islame sú päťkrát denne konané modlitby salát alebo salá, ku ktorým je povinný každý moslim. Pre sunnitských moslimov predstavuje salát jeden z piatich pilierov islamu, pre šíitských moslimov jednu z desiatich vetiev náboženstva. Islam pozná aj voľné modlitby alebo prosby (du'á), ktoré môže moslim prednášať v rôznych dobách (napr. po salá, pred jedlom) a k rôznym príležitostiam (napr. za rodičov). Moslim sa tiež môže modliť du'á vlastnými slovami pre akékoľvek potreby.