Rudolf Carnap

Filozofia sa zaoberá vedou iba z logického hľadiska. Filozofia je logika vedy, t.j. logická analýza pojmov, výrokov, dôkazov a vedeckých teórií.

Filozofi si velakrat neuvedomuju, ze hovoria nie o mimojazykovych predmetoch, ale o jazykovych utvaroch. Filozofickym zmatkom sa mozeme vyhnut, ak namiesto obsahoveho sposobu prezentacie filozofickych tez zvolime vety o syntaxi-formalny sposob vyjadrovania (napr. vetu -Svet je suhrnom faktov, nie veci - nahradime vetou - Veda je suhrnom viet, nie mien.(ad Ludwig Wittgenstein)

Pravdivé výpovede o tomto svete poskytujú jednak matematické a logické tvrdenia a jednak empiricky overiteľné tvrdenia prírodných vied. Všetko ostatné sú prísne vzaté len bezobsažné zhluky slov.

Jedinou vlastnou úlohou filozofie je logická analýza.

Filozofia je syntax jazyka vedy.

Filozofia je teória vedy.

Filozofia sa zaoberá vedou iba z logického hľadiska. Filozofia je logika vedy, t.j. logická analýza pojmov, výrokov, dôkazov a vedeckých teórií.

Jednou z úloh filozofie by malo byť vytvorenie ideálneho jazyka. Bol by to medzinárodný jazyk, vytvorený tak, aby bol čo najjednoduchší, neobsahoval nijaké logické protirečenia, tento jazyk by mal základ v symbolickej logike, bol by to ozajstný mathesis universalis.

Carnap (1947) proposed a new formulation of the sense/reference dichotomy, which was translated into the distinction between intension and extension. The notion of intension was intended to be an explicatum of Frege’s “obscure” notion of sense: two expressions have the same intension if and only if they have the same extension in every possible world or, in Carnap’s terminology, in every state description (i.e., in every maximal consistent set of atomic sentences and negations of atomic sentences). Thus, ‘round’ and ‘spherical’ have the same intension (i.e., they express the same function from possible worlds to extensions) because they apply to the same objects in every possible world. Carnap later suggested that intensions could be regarded as the content of lexical semantic competence: to know the meaning of a word is to know its intension, the general conditions which an object must fulfill in order to be denoted by [that] word

Pravdivé výpovede o tomto svete poskytujú jednak matematické a logické tvrdenia a jednak empiricky overiteľné tvrdenia prírodných vied. Všetko ostatné sú prísne vzaté len bezobsažné zhluky slov.

Jednou z úloh filozofie by malo byť vytvorenie ideálneho jazyka. Bol by to medzinárodný jazyk, vytvorený tak, aby bol čo najjednoduchší, neobsahoval nijaké logické protirečenia, tento jazyk by mal základ v symbolickej logike, bol by to ozajstný mathesis universalis.

Filozofia sa zaoberá vedou iba z logického hľadiska. Filozofia je logika vedy, t.j. logická analýza pojmov, výrokov, dôkazov a vedeckých teórií.

Mame dva druhy otázok týkajúcich sa existencie nejakého druhu entít: Interné otázky - týkajúce sa existencie vzhľadom k určitému pojmovému rámcu - a externé otázky - týkajúce sa vhodnosti, resp. adekvátnosti pojmového rámca.

Interné otázky ohľadom existencie čísel sú napríklad typu „Existuje nekonečne veľa prvočísel?“ Tieto otázky majú zmysel, akonáhle je prijatý rámec obsahujúci diskusiu o číslach. Takéto otázky sa líšia stupňom náročnosti. Niektoré sú veľmi ťažké, ako je to v prípade otázky „Existuje nekonečne veľa prvočísel?“ Niektoré sú jednoduché ako „Existujú prvočísla?“ A iné sú úplne triviálne, napríklad „Existujú čísla?“. Interné otázky sú teda otázky, ktoré sa môžu klásť po prijatí rámca, ktorý umožňuje hovoriť o určitých veciach, a všeobecné interné otázky, ako sú „Existujú čísla?“, sú úplne bezvýznamné, pretože po prijatí rámca pre rozhovory o číslach je otázka už kladne zodpovedaná vnútri tohto rámca. Ale keďže interné všeobecné otázky sú úplne bezvýznamné, nemôžu byť tým, čo majú filozofi a metafyzici na mysli, keď kladú ontologickú otázku „Existujú čísla?“ Cieľom filozofov je položiť ťažkú a hlbokú otázku, nie triviálnu. Cieľom filozofov nie je interná otázka, ale externá otázka.