Akonáhle sa ľudia na veci začali dívať ako na prostriedky, nemohli uveriť tomu, že vznikli sami od seba, ale podľa prostriedkov, ktoré si obvykle chystajú pre seba, museli usúdiť. že existuje jedna alebo niekoľko bytostí riadiacich prírodu a nadaných ľudskou slobodou, ktoré sa im o všetko postarali, všetko vytvorili pre ich úžitok.

Takisto o božom spôsobe myslenia, hoci o ňom nikdy nepočuli, museli uvažovať podľa seba, a tak usúdili, že Boh riadi všetky veci k úžitku ľudí, aby si ich získal a aby ho za to mali v najväčšej úcte. Tak sa stalo, že si každý vymyslel podľa svojho uvažovania iný spôsob uctievania Boha, aby ho Boh miloval viac než ostatných a aby riadil prírodu k uspokojovaniu jeho slepej žiadosti a nenásytnej dychtivosti.

Náboženstvo je zmysel a vkus pre nekonečno. / Religion ist Sinn und Geschmack furs Unendliche.

Ak zaujmete najvyššie stanovisko metafyziky a morálky, zistíte, že obe majú s náboženstvom rovnaký objekt, a to vesmír a vzťah človeka k nemu. Táto rovnakosť je už dlho príčinou mnohých omylov; preto metafyzika a morálka prenikli do náboženstva vo veľkej miere a veľa z toho, čo k náboženstvu patrí, sa skrývalo pod nesprávnou formou v metafyzike alebo morálke.

Tvrdím, že (náboženstvo) pramení z vnútra každej lepšej duše, že má v mysli svoju vlastnú provinciu, v ktorej bezvýhradne vládne, že je schopné svojou najvnútornejšou silou vyvolať to najušľachtilejšie a najúžasnejšie, a dá sa poznať podľa svojej najvnútornejšej podstaty.

Pozeranie na vesmír, skamarátte sa prosím s týmto pojmom, je osou celej mojej reči, je to najvšeobecnejšia a najvyššia formulácia náboženstva.

Chrámy a kostoly, pagody a mešity, vo všetkých krajinách a časoch, svojou veľkosťou a nádherou ukazujú metafyzickú potrebu ľudí, ktorá je silná a nepotlačiteľná, a nasleduje hneď za fyzickou potrebou. Ak je však niekto satiricky naladený, môže ju (metafyzickú potrebbu) prirovnať k malému skromnému chlapcovi, ktorý sa uspokojí s málom. Dá sa uspokojiť pomocou neohrabaných bájok, nevkusných rozprávok, pokiaľ sú vtlačené do pamäti dostatočne skoro.

Náboženstvo je ľudová metafyzika, podobne ako existuje ľudová poézia alebo ľudová múdrosť pozostávajúca z prísloví. Je pre ľudí, ktorí viac veria ako myslia a viac sú ochotní veriť autorite ako argumentom. Argumenty náboženstva sú hlavne vyhrážky večným alebo aj dočasným zatratením, a sú namierené hlavne na neveriacich, ale aj pochybujúcich. Ako krajný teologický argument možno nájsť u niektorých národov upálenie na hranici alebo niečo podobné. (tiež ad kresťanstvo)

Život vačšiny ľudí je iba neustálym bojom o existenciu so skrytou istotou, že raz túto existenciu stratia. Nikto nie je skutočne presvedčený o istote svojej smrti. Vieme to len teoreticky, abstraktne. Preto majú úspech rôzne dogmy o nesmrteľnosti, aj ked disponujú zväčša slabými dôkazmi a pádnych dôkazov o opaku možno nájst všade veľa.

Podľa mňa nie je náboženský fenomén vo svojom celku ničím menším než reakciou rozvíjajúceho sa ľudského vedomia a ľudskej činnosti na vesmír ako taký.

Nie je teda nič nepresnejšieho než vidieť v náboženstve nejaké primitívne a prechodné štádium, ktorým ľudstvo prechádza vo svojom detstve. Čím viac bude človek človekom, tým viac bude cítiť potrebu adorovať, a tým lepšie to bude vedieť.

Náboženský (religiózny), ako to hovorí už samo slovo, znamená prepojenie na moci, sily a a zákony, ktoré presahujú ľudské schopnosti, potom sa dá hovoriť aj o ateistickom náboženstve, ako napr. buddhizme, ktoré nepozná žiadneho Boha, a napriek tomu je náboženstvom, obsahuje prepojenie (na to čo nás presahuje). Povedal by som, že aj ľudia ako komunisti, majú náboženstvo, veria totiž vo vedu, nepodmienečne veria modernej vede. A táto nepodmiečená viera, t.j. dôvera vo výsledky vedy, je vierou a je niečím čo presahuje jednotlivého človeka a je teda náboženstvom. Povedal by som, že žiaden človek nie je bez náboženstva a každý človek je v istom zmysle mimo seba, t.j. šialený.

Filozofia je akési prechodné štádium medzi náboženstvom a vedou. Ide o trpezlivosť v tužbe po pravde - netrpezlivý ľudia v tomto ohľade sú nábožní, viac trpezliví sú filozofi a najtrpezlivejší vedci. Tí čo nemajú túžbu po pravde, nespadajú ani do jednej z týchto kategórií.

Náboženstvo je ako námesačný, pre ktorého sú skutočné veci prázdne.

Strach z večnej bytosti a rátanie s iným svetom, to je podľa mňa stredobodom všetkého náboženstva.

Filozofia sa zaoberá životom tu a teraz, zatiačo náboženstvo sa zameriava na posmrtný život.

Filozofia aj náboženstvo sa snažia o jednu a tú istú vec a to je spása. To čo je tu a teraz, to kľudne necháme ekonómom (a asi celkovo vedcom)

Inštitucionalizované kresťanstvo je už prekonané. Jediné čo z neho dnes ostáva je láska k blížnemu, vysoko aktuálna v dnešnej multikulturálnej dobe.

Náboženstvo je forma utopickej túžby po domove / Religion ist eine Form von utopischen Heimweh

Do značnej miery sú hlavné svetové civilizácie totožné s najväčšími svetovými náboženstvami.

Každé náboženstvo je kultom nejakej osobnosti.