Ako programovacie jazyky opisujú realitu?

Konanie nejakého človeka, napr. jeden jeho zhyb na hrazde, by sa možno dal opísať pomocou chemických vzorcov. Bol by to však taký komplikovaný opis, zložený z množstva opakujúcich sa vzorcov, že by bolo lepšie všetky tieto opakujúce sa vzorce nahradiť, nejakým jedným výrazom, ale aj takto vzniknutých vzorcov by bolo veľa, preto by sme ich utriedili do skupín a označili nejako jednoduchšie. Tak by sme postupovali ďalej až by sme dospeli k pojmu zhyb na hrazde. Podobný vzťah je medzi strojovými jazykmi a vyššími programovacími jazykmi.

Najväčšíe zlepšenie programovacích jazykov priniesol FORTRAN, pretože pred ním každý kód bol písaný pre konkrétny počítač a každý typ počítača mal svoj vlastný jazyk. Fortran umožnil písať kód v jazyku prirodzenom pre ľudí - fyzikov a matematikov, t.j. v matematických vzorcoch.

V informatike sa snažíme formalizovať naše intuície o procesoch ako robiť veci. Je to začiatok presného hovorenia o tom "ako" niečo robiť. Je to protiklad hovorenia o tom "čo" je pravda. Pr. Ak povieme že y=odmocnina(x) je také číslo pre ktoré platí že y*y=x a y>0 nehovorím nič o tom, AKO takú odmocninu nájsť. Ak však povieme, že ak chceme nájsť odmocninu(x) musíme urobiť jej odhad o a vypočítať priemer x/o, ktorý bude naším novým odhadom a robiť to až dovtedy kým odhad nie je dosť dobrý...to je naše poznanie procesu "ako". Proces je súbor (vzor) pravidiel zvaný procedúra.

Jednou z techník informatiky je "black box abstraction", ďalšou je stanovenie dohodnutých interfaceov. (v jazyku LISP sa robí pomocou slovíčka DEFINE)

Ak chcete poznať programovací jazyk, musíte sa spýtať nasledovné otázky:
1) Aké sú najjednoduchšie prvky (primary elements) toho jazyka?
2) Aké sú spôsoby ich kombinovania (spájania dokopy)?
3) Aké sú spôsoby abstrakcie (ako zoberieme nejakú komplikovanú vec a obalíme ju do do škatule (boxu) ako ju pomenujeme aby sme ju znovu mohli použiť ako keby to bol jednoduchý prvok a robiť tak ešte komplikovanejšie veci?

V jazyku LISP kombinácia jednoduchých elementov (čísel, +,-..) začína a končí zátvorkou a spočíva v použítí operátaora na operandy. Spôsob ako robiť komplikovanejšie veci je použiť ako operandy nie jednoduché elementy , ale kombinácie.