Náboženstvo áno či nie?

Antagonizmus voči démonizovaným „neveriacim“ je zakorenený v presvedčení, že islam je nielen pravou vierou, ale aj jedinou vierou, ktorá má vôbec nejakú pravdu. Ľudstvo sa delí na moslimov a kafirov. Podľa islamského práva šaría hrozí za odklon od islamu trest smrti.

Islam vytvoril džihád a islam zostáva definovaný džihádom. Je to jediná veľká náboženská doktrína v histórii ľudstva s vyvinutou teo­lógiou a právnym systémom povinného násilia voči neveriacim.

Dôsledkom toho všetkého je, že ľudí dohnali k nenávisti, vzájomnému zhnusenia a vojnám, že roztrhali Písmo na cári a úplne rozdelili národ. /suniti, siiti, katolici, protestanti...

Bez náboženstva by dobrí ľudia robili dobré veci a zlí ľudia zlé veci. Ale potrebujete náboženstvo, aby dobrí ľudia robili zlé veci.

Skrze zenu prisel na svet hrich. Zena je hrich. Jeji luno je brana do pekel. Vsechno se deje z telesne zadostivosti, ktera je u nich nenasytna. Naruci se rovna osidlu lovce. Zena provozuje kejkle s dablem, protoze dabel se zjevuje v muzske podobe.

Úplné zničenie pohanského Baal-Šaminovho chrámu džihádistickým hnutím Islamský štát. (August 2015) Podľa kresťana je to dobr, alebo zlé?

Náboženstvo je ako námesačný, pre ktorého sú skutočné veci prázdne.

Príčinou zla je vírus antisemitizmu, ktorý zasiahol už prvotných kresťanov, tak že začali vidieť židov ako tých, čo zavraždili Ježiša. Antisemintizmus sa potom stal príčinou mnohých ziel, nevyhol sa mu ani Martin Luther a vyvrcholil v Nemecku počas 2. svetovej vojny.

To dobré na kresťanstve je nerozlišovanie a monistický názor, že je len jeden boh, ktorý všetko stvoril a všetci sme deti božie. To zlé pri kresťanstve je viera v diabla, a rozlišovanie na kresťanov a nekresťanov.

Nestačí mať vieru, treba mať tú správnu verziu viery, aby sa človek nemusel báť veriacich inej verzie viery.

Ak sa v inkvizičnom procese čarodejnica nechcela priznať, usúdilo sa, že je posadnutá duchom mlčania a a že je nutné ju mučiť.

Viera detí a aj mnohých dospelých je otázkou zemepisu. Vari budú odmenení väčšmi za to, že sa narodili Ríme, a nie v Mekke? Jednému hovoria, že Mohamed je Boží prorok; druhému vravia, že Mohamed je podvodník, a ono opakuje, že Mohamed je podvodník. Každé z týchto detí by povedalo to, čo vraví druhé, keby sme ho presídlili.

V dobách náhlych spoločenských zmien sa rozpúšťajú existujúce identity ... Ľuďom hľadajúcim odpoveď na otázky "kto som?" a "kam patrím?" takú odpoveď presvedčivo poskytuje právo náboženstvo.

Noví prisťahovalci do miest väčšinou hľadajú citový, spoločenskú i hmotnú podporu, rovnako ako vedenie, a to všetko im náboženstvo dokáže poskytnúť v oveľa väčšej miere ako iné zdroje. Náboženstvo pre nich nie je "ópium ľudstva, ale vitamínom slabých".

Viac než čokoľvek iného je znovuprijatie islamu, a to va akejkoľvek podobe, predovšetkým odvrhnutie amerického a západného vplyvu na miestnu spoločnosť, politiku a morálku....Budeme moderní, ale nebudeme tým, čím sta vy.

Kázanie na hore, alebo vyznanie viery; nedá sa veriť jednomu i druhému. A cirkevníci zvolili poslednejší. vyznanie viery sa učí a hovorí ako modlitba i v chrámoch, ale kázanie na hore je vylúčené i z čítania evanjelií v chrámoch. (ad kresťanstvo)

Začnem od počiatku, od narodenia dieťaťa. Pri jeho narodení učia tomu, že treba na dieťaťom a matkou predriekať motlidbu, aby sa očistili, pretože bez modlitby je rodička nečistá... Potom sa vštepuje rodičom, aby dieťa bolo naisto pokrstené, t.j. ponorené kňazom trikrát do vody, pričom hovoria nepochopiteľné slová a konajú ešte menej pochpiteľné skutky - mazanie olejom rôznych častí tela, skrihanie vlasov a dýchanie aj pľuvanie kmotrov na domnelého diabla. Všetko to má očistiť dieťa a učiniť ho kresťanom. Potom sa vštepuje rodičom, že treba dať dieťaťu prijímať, t.j. dať mu zjesť chleba a vína a tým spôsobom telo Kristovo, čímž dieťa prijme do seba milosť Kristovu. Potom sa vštepuje, že toto dieťa podľa veku treba naučiť sa modliť - t.j postaviť sa priamo pred doskami na ktorých sú zobrazené tváre Krista, Božej rodičky, Svätých a klaniať sa hlavou, celým telom, začialčo pravou rukou, určitým spôsobm zloženými prstami, dotýkať sa čela, ramien, pupku a prenášať slovanská slova, z ktorých najpužívanejšie a všetkým deťom vštepované sú "Bogorodica, deva radujsja"... (ad kresťanstvo)

Náboženstvo ako stredoveká forma nerozumu sa v kombinácii s modernými zbraňami stáva skutočným nebezpečím pre naše slobody.

Náboženstvo je ľudová metafyzika, podobne ako existuje ľudová poézia alebo ľudová múdrosť pozostávajúca z prísloví. Je pre ľudí, ktorí viac veria ako myslia a viac sú ochotní veriť autorite ako argumentom. Argumenty náboženstva sú hlavne vyhrážky večným alebo aj dočasným zatratením, a sú namierené hlavne na neveriacich, ale aj pochybujúcich. Ako krajný teologický argument možno nájsť u niektorých národov upálenie na hranici alebo niečo podobné. (tiež ad kresťanstvo)

Náboženstvo je ópium ľudstva.

V mohutnej rieke ľudstva sa spolu zrážajú tri prúdy (východný, humanistický a kresťanský). Niektoré známky však bezpečne naznačujú že sa tieto prúdy zbližujú. Orient akoby zabudol na pôvodnú pasivitu svojho panteizmu. Kult pokroku otvára svoje kozmogónie stále viac silám ducha a slobody. Kresťanstvo sa začína skláňať pred ľudským úsilím. Vo všetkých troch prúdoch skryto pracuje ten istý duch, ktorý ovplyvnil i mňa.

Náboženstvo a tradícia nie sú niečo čo patrí minulosti. Patria večnosti, ale večnosť je teraz a bude aj zajtra.