Čo existuje?

Všetko pozostáva z vody a pretože prazáklad (arche) sa chápe ako oživený je tiež všetko oživené.

Ako nás duša, ktorá je (vz)duch, ovláda, tak dych a (vz)duch objímajú celý svet.

Visuddhi-Magga vysvetľuje toto prirovnanie: mäsiar, ktorý vedie kravu na bitúnok, priväzuje ju, zabíja ju a zabitú si prezerá, tak dlho nezmizne predstava kravy, kým ju nerozreže na kusy. Akonáhle ju ale rozreže na kusy a posadí sa k predávaniu, mizne predstava kravy a vzniká predstava mäsa. A nemyslí si: Predávam kúsky kravy alebo kupujem si kravu. Práve tak nezmizne predstavy bytosti, ja, muža či ženy u žiaka, kým je naivným svetským človekom. Akonáhle sa ale naučia vidieť telo, keď ide aj keď stojí, ako rozložené na prvky, mizne mu predstava bytosti a jeho myseľ sa ustáli v pozorovaní prvkov.

Existuje utrpenie, stress. (1.vznesena pravda)

Či už sú či nie sú pravdivé názory a teórie, že svet je buď věčný anebo dočasný, konečný alebo nekonečný. Avšak určité je zrodení, je stárnutie, je smrť, určite je strasť a nárek, bolesť, žiaľ a zúfalstvo, ktorých prekonanie v tomto živote učím.

Tento svet, ten istý pre všetkých, nevytvoril ani nikto z bohov, ani nikto z ľudí, ale vždy bol, je a bude, večne živý oheň zapaľujúci sa podľa miery a zhasínajúci podľa miery.

Pretože jestvujúce ani nevzniklo, ani nezanikne, je celé, jediné, pevné a neukončené.Lebo aky povod chces pren najst? Odkial a ako by malo vyrast? Ani nemozem pripustit, aby si hovoril alebo myslel, ze vzniklo z nejestvujuceho, lebo nemozno ani povedat, ani mysliet, ze nie je.

Zo všetkých veci nič také nezaniká ani nevzniká, čo by už predtým nebývalo. Tým však, že sa veci miešajú a rozlučujú, menia sa.

Všetko je vo všetkom.

1.Nič nie je. 2.Ak niečo je, nemožno to poznať. 3. Ak to aj možno poznať, nemožno to nikomu oznámiť.

Človek je mierou všetkých vecí, jestvujúcich, že sú, nejestvujúcich, že nie sú.

Nesúcno existuje práve tak ako súcno, pričom súcnom nazývam hmotu, nesúcnom prázdny priestor, akoby aj tento mal akúsi prirodzenosť a vlastnú podstatu.

Med nie je ani sladký ani horký. Skutočne existujú len atómy a prázdny priestor.

Idea špiny neexistuje.

Čo neexistuje, nemôže byť nikdy v prejavenom bytí, a preto nemôže ani nikdy zaniknúť. Tí, ktorí poznali pravú Skutočnosť, poznajú podstatu je a nie je. Pravá Skutočnosť, prestupujúca celý vesmír, je nezničiteľná. Nikto nemá silu, aby zmenil Nepremenné.

Realita našeho běžného života je ako vidina, přelud, fatu morgána, podobně jako jí jsou nebeská města polobohů, zaječí parohy nebo syn neplodné ženy. Příčinou této vidiny je nevědomost (v sans. avidjá, v pálí avidždža) o prázdnotě.

Nielen živé bytosti sú bez jakékoli podstaty nebo duše (átman), ale i všechny věci jsou bez svabhávy, jinak řečeno bez vlastní podstaty. Jsou-li tedy bez skryté esence, jsou prázdné (šúnjata). Je tomu tak proto, že vznikají podmíněně, nikoli svou vlastní silou, ale v závislosti na podmínkách, které vytvářejí jejich současnou existenci. Podle zákona závislého vznikání je všechno vzájemně zřetězeno, propojeno a spjato, každá věc je vlastně průsečíkem vzájemných vztahů, věci nemohou existovat samy o sobě, jsou ovlivňovány, jsou pomíjivé, nemají svou vlastní podstatu. Věci tedy neexistují samy o sobě, jsou zbaveny vlastních charakteristických rysů, jelikož jsou jen průsečíky vzájemných vztahů, vlastně vůbec jako takové neexistují. Ale jestliže neexistují, neznamená to, že všechno je pouhé nebytí. Právě naopak, protože není bytí (bháva), nemůže být ani nebytí (abháva) jako jeho protiklad. Jedinou skutečností je prázdnota.

Minulosť už neexistuje.

Budúcnosť ešte neexistuje.

Koľko trvá súčastný okamih? Jednu sekundu? Polovica z tejto sekundy je minulosťou, polovica budúcnosťou. Na prítomnosť z tej sekundy nepripadá nič. Prítomnosť teda neexistuje.

Vsetko totiz, co nejak je alebo moze byt, je zavinute zavinute v samotnom povode / bohu a vsetko co je alebo bude stvorene, bude rozvvinute v tom, co je zavinute. Vsetko stvorene je zavinute bohom v bohu alebo rozvinute vo stvoreni sveta svetom.

Neexistuje ziadne trvale bytie v nasom byti ani v byti veci.

nech si ma klame kto chce, predsa nikdy nesposobi, aby som bol nič, pokiaľ si budem myslieť, že som niečo; alebo aby niekedy bolo pravdou, že som nikdy nebol, keď už je pravda, že som

Všetky veci kt. existujú, sú iba jednotliviny.

Neexistuju nedelitelne body, body nerozlahle vsak ano / Nulla esse indivisibilia, esse tamen inextensa.

Nepochybujem ani trochu o tom, ze skutocne existuju veci, ktore vidim svojimi ocami, ktorych sa dotykam rukami. Jedina vec, ktorej existenciu popieram je to, co filozofia nazyva hmotou.

To čo sa hovorí o absolútnej existencii nemysliacich vecí bez vzťahu k ich vnímaniu, je mi celkom nepochopiteľné.

Esse est percipi - existovat znamena byt vnimany.

Niet nič pravdivejšie než, že atóm hýbe svetom a svet hýbe atómom. Niet hmoty bez pohybu, niet pohybu bez hmoty.

Každé teleso je plné pôsobenia a sily. Hmota je aktívna substancia.

Hmota je heterogénna, tvorená nekonečným množstvom prvkov ako rojom včiel.

Existuje vec osebe.

Svet nie je vecou, ale suhrnom faktov. Svet ma urcitu logiku, svet tvoria fakty v logickom priestore.

Existovať znamená predovšetkým existovať v čase. Existencia v čase má začiatok a koniec. Preto Boh je, ale neexistuje.

Byt znamena byt hodnotou(viazanej) premennej.

Všeobecniny sú iba flatus vocis.

Fenomenologia chce skumat veci v tom, ako sa nam ukazuju. Ukazuju sa v nasom vedomi. Pricom akt vedomia je vzdy vedomim niecoho./neexistuje prazdne vedomie/ Pomocou reflexie sa skuma struktura fenomenov. Vedomie je vsak aj prud. (ad fenomenológia)

Ježiško existuje, lebo milióny ľudí (najmä detí) verí, že nosí darčeky. Ako malý nosí darčeky a ako veľký zachraňuje ľudí, alebo odšiel do neba a poslal za seba len ducha svätého?

Tma existuje, pretože sú situácie, keď tma rôzne ovplyvňuje život človeka... Tma je reálna v tom zmysle, že nie je len výplodom našej fantázie a že nám reálne bráni napr. prečítať si knihu.

Tma neexistuje. Z vedeckého hľadiska - lúče svetla sú zložené z častíc, fotónov. Tma sa z reálnych častíc neskladá, to čo očami vnímame ako tmu je v skutočnosti priestor bez svetla.

Sme navyknuti označovať si veci. Dunaj v Bratislave a v Budapešti je ten istý či iný? Priraďujeme mu istý invariant. Tak existujú kvarky up a down a tieto ešte majú viac farieb - červený, zelený a modrý. Jedna sa o skupinu roznych kvarkov, alebo jeden kvark ktorý nadobúda rozne vlastnosti. Zaroven typov je malo, kusov vela.

Kvarky z ktorych sa skladame majú miliardy rokov. Sme starí miliardy rokov.

Viď odpovede na podotázky: - Existuje Boh? - Existuje duša? - Existuje posmrtný život? - Existujú mimozemšťania? - Existuje niečo večné a nemenné? - Existuje vonkajší svet? - Existujú anjeli? - Existuje láska? (láska je len slovo) - Existuje zlo (chlad, tma, vákuum, nedostatok)?

Grekovia uctevali svojich Bohov. Ich bohovia neexistujú. Čo teda uctievali?

keď sa človek ocitne v tmavej miestnosti, v skutočnosti neverí v existenciu tmy, a nezačne ju rozháňať rukami ako dym alebo paru. Verí v existenciu stien a svetla, ktoré je za nimi a v existenciu dverí a okien, ktoré sa dajú otvoriť.Alebo iný príklad. Existuje tvoj tieň? V istom zmysle existuje, môžeš sa ho aj zľaknúť, ale normálne sa hneď upokojíš - veď si to len ty. Tvoj tieň neexistuje bez teba a svetla.

Existuje vakuum? / Existuje, lebo sme ho dokazeme dokonca urobit. Neexistuje, lebo z coho sa sklada?

Tón, ktorý práve počuješ, neexistuje, lebo tón musí mať isté trvanie, t.j. počuješ práve uplynutý, minulý tón, možno počuješ trochu aj dopredu, t.j očakávaš tón, ale teraz nepočuješ žiadny tón, pretože teraz nemá žiadne trvanie.

Neexistuje sedem miliard vedomi a jeden spolocny svet, ale jedno spolocne vedomie a sedem miliard svetov.

Argumenty pre existenciu jedneho (spolocneho vedomia): 1. len s jednym vedomim mame skusenost. 2. Nevieme povedat, kde by malo koncit jedno vedomie a zacinat druhe, vedomie nema hranice.

Budhizmus nie je nihilizmus, lebo nehovori, ze nic neexistuje, ale iba to, ze tento svet je iba javenim sa a postrada pravu existenciu.

Prv než chceme preskúmať existenciu niečoho, musíme chápať zmysel toho čo hľadáme, resp. mať pojem toho čo hľadáme. Prv než hľadáme odpoveď na otázku či existuje láska sa musíme pýtať na to, čo je to láska. No ale k tomu, alebo predtým, alebo potom sa musíme pýtať 'Ako to vieš?','Prečo si si istý? A možno až úplne na záver sa môže človek spýtať ..'A ako k tomu prísť?' (napr. ku šťastiu)'

Len subjekt je dokázateľný: hypotéza, že sú len subjekty - že objekt je len druh príčinného pôsobenia subjektu na subjekt - modus subjektu.

Myslenie je neodvoditeľné, taktiež pocity: tým však ešte ani zďaleka nie je dokázané ako pôvodné alebo osebe súcne! Len sa konštatuje, že sa nemôžeme dostať zaň, pretože nemáme nič iné než myslenie a pociťovanie.

Pravý: po stránke citovej: to čo najsilnejšie podnecuje cit (ja); po stránke myslenia: - to čo poskytuje mysleniu najväčší cit sily; po stránke hmatania, videnia, počúvania: -to, pri čom treba klásť najsilnejší odpor. Teda podnietiť najvyššie stupne vo výkone, aby sa vzbudila viera, že objekt je pravdivý, to jest skutočný. Cit sily, boja, odporu navádza na to, že niečo, čomu sa tu odporuje, existuje.

Podstatou sveta je utrpenie.

Dobrým kritériom na rozlíšenie či niečo skutočne existuje, alebo je to len fikcia je utrpenie. Môže daná entita trpieť? Ak nie, tak neexistuje, je to len fikcia - ako napr. štáty, korporácie, peniaze...

Veľa ľudí prepadá omylu, ohľadom reality fiktívnych vecí, ktoré boli vymyslené pre reálneho človeka. Napr. štát nie je vec, ktorej mám slúžiť, lebo je reálnejší ako ja, ale naopak, je to fiktívna vec, ktorá je vymyslená na to, aby slúžila mne ako človeku.

Do tých istých riek vstupujeme, a predsa nevstupujeme, sme a nie sme.

Stavebné kamene reality nie sú atómy, ale informácie. Vedomie je generátor informácií. Častica v danom mieste a čase neexistuje, iba keď sa na ňu zameria vedomie, tak zaznamená nejakú polohu a energiu, ale v následujúcom okamihu častica pokračuje vo svojom virtuálnom živote na viacerých miestach s rôznou energiou.

Možno však poviete, že hoci idey samy neexistujú mimo ducha, predsa len môžu existovať veci im podobné, ktoré sú ich kópiami alebo napodobeninami a existujú mimo myseľ v nejakej nemysliacej substancii. Na to odpoviem, že sa idea môže podobať zas len idei.

1. Jedno jediné nekonečno sa manifestuje v tendencii, ktorá je zároveň protikladná a doplňujúca sa, v jin a jang, a to v ich ustavičnej premene. 2. Jin a jang vznikajú z nekonečného a večného pojmu vesmíru, nepretržite. 3. Jin je odstredivá sila, jang je dostredivá sila. Spolu vytvárajú energiu všetkých fenoménov. 4. Jin priťahuje jang a jang priťahuje jin. 5. Jin odpudzuje jin a jang odpudzuje jang. 6. Jin a jang, kombinované v rozličných pomeroch, vytvárajú navzájom nepodobné javy. Príťažlivosť alebo odpudivosť javov je úmerná rozdielu síl jin a jang. 7. Všetky javy sú pominuteľné. Pomer jinu a jangu sa v nich ustavične mení. Jin sa premieňa na jang a jang sa premieňa na jin. 8.Nič nie je úplne jin ani úplne jang. Všetko je na rozličných stupňoch vyvážené obidvoma týmito tendenciami. 9. Neexistuje neutrálny stav. Vždy prevažuje buď jin alebo jang. 10. Veľké jin priťahuje malé jin, veľké jang priťahuje malé jang. 11. Extrémne jin sa mení na jang a extrémne jang sa mení na jin. 12. Všetky javy sú vnútri jang a na povrchu jin.

Utrpenie je, ale nie je žiadny trpiaci, čin nie je konaný žiadnym činiteľom, Nibbána je, bez osoby do nej vstupujúce, cesta je, ale pútnika nenájdeme.

..všetky veci sú bez ja (bez podstaty, anattá).

...všetky formácie sú podrobené utrpeniu, stresu (dukkhá)

Je však jasné, že jestvuje určitý počiatok a príčiny súcna.

Ak Boh vytvára v nás vnemy existujúcich vecí, tak načo je vlastne dobrá nezávislá existencia vecí - nemožno ju vynechať?

Onen síce hovorí: "všetko je len dohoda, v skutočnosti existujú len atómy"; stačí si však pamätať, že všetko sa deje podľa zákona. Ale veľa je už aj to málo, čo sa povedalo. (ad Demokritos z Abdér)

Ak je atóm chápaný ako fyzický bod, resp. hmotný princíp prírodného telesa, mal by byť zmyslovo vnímateľný, kedže ale atómy pre svoju nepatrnosť unikajú nášmu zraku (a sú akoby zmyslovo nevnímateľné), preto teda atómy nemožno chápať ako fyzické body, ale len ako matematické body, t.j. len ako ideálne entity.

Ak sú atómy nedeliteľné, nemôžu sa ani spájať, a tak nemôžu vytvárať ani nijakú jednotu ani skladať celky.

Ak existencia atómov predpokladá prázdny priestor, avšak tento ani podľa Aristotela, ani podľa Tomáša Akvinského neexistuje, z čoho vyplýva, že nemôžu existovať ani atómy.

Všetko je text. Mimo text nič neexistuje.

Skutočné je iba to čo je merateľné.

Iba to, čo poznávam jasne a zreteľne, t.j. matematicky je skutočné.

„Svet je moja predstava:“ - toto je pravda, ktorá platí u každej živej a poznávajúcej bytosti; hoci iba človek si to môže pomocou úvahy uvedomiť: a ak to naozaj urobil, tak u neho nastalo filozofická vytriezvenie. Potom mu je zrazu jasné a isté, že nepozná slnko ani zem; ale vždy iba oko, ktoré vidí slnko, iba ruku, ktorá cíti zem; že svet, ktorý ho obklopuje, existuje iba ako predstava, teda iba vo vzťahu k niečomu inému , predstavujúcemu si, teda jemu samému.

Ak všetky sekundárne (nevedecké) vlastnosti vecí viem odvodiť z primárnych (vedeckých) vlastností veci, je potom otázka či tie sekundárne vlastnosti veci vôbec existujú, či to nie je len nejaká skratka.

Robíme rozhodnutia na základe možno sekundárnych vlastností vecí, napr. podľa farby hríbu, alebo hada, a my ako hmota urobíme na základe tej farby nejaký pohyb a čin. Farba je potom príčina toho čo sa deje v materiálnom svete. Možeme potom povedať, že farba neexistuje?

Existuje príčina utrpenia. (2.vznešena pravda)

Vedomie je postupnosť rozlišujúcich a najmä proti sebe kladúcich aktov...neexistujú veci, ktoré by neboli vecami pre vedomie - neexistujú veci samy osebe a neexistujú veci, od ktorých by sme sa nerozlíšili tým, že sme silou svojho vzťahovania sa k sebe samému ich protikladom.

Nie je pravdou, že nemožno dva razy vstúpiť do tej istej rieky. Nie je to totiž možné ani raz.

guna dosl. "základná vlastnosť, kvalita". Všetko vo svete javov je kombináciou troch gun - sattva, radžas a tamas

Aj vákuum je plné niečoho a nedá sa urobiť dokonalé nič. Preto uvažujeme, že aj priestor je z niečoho vytvorený a preto nemôžeme všetko z neho zobrať, lebo aj priestor je niečo.

Priestor vyzerá zdiaľky ako nudná hladká vec, ale keď sa naňho pozrieme na škále 0 celá 35 núl a jedna tak zrazu uvidíme, že tam sa niečo deje (príklad s polystyrénom, ktorý zdiaľky vzyerá hladko bielo a zblízka sú guličky)

Ja neexistuje.

Okolo roku 1910 fyzici už všeobecne prijímajú hypotézu, že veci sa skladajú z atómov na základe výpočtov, ktoré urobil Einstein v 1905. (Predtým to príjímali skôr iba chemici ako užitočnú hypotézu)

V roku 1897 Thomson zistil, že v uhlíku je niečo, čo je 1000x ľahšie ako atóm uhlíka (o ktorom chemici vedeli povedať akú má hmotnosť ak existuje) a to niečo je elektricky nabité a vlastnosti tej častice sú nezavislé na tom, z akej látky pochádzajú. Thomson nazval túto časticu elektrón.

Rutherforth objavil, že atómy majú jadro, a to tak, že ostreľoval alfa časticami tenkú zlatú fóliu a skúmal ako sa tie alfa častice výchýlia z priameho smeru po prechode fóliou. Zistil, že niektoré sa odrazili späť. (čoho pravdepodobnosť pri pudingovom modele atómu bola taká ako že sa guľometové gúľky odrazia od cigaretového papiera.)