Je pravda, že všetko sa deje kôli niečomu a náhoda neexistuje?

Povaha je cloveku osudom.

Na rozdiel od Demokrita okrem priamočiareho pohybu atómov uznávam aj ich deklinácie aby som zachránil slobodu a šťastie človeka.

Boh je bytost jednotna a nedelitelna, z coho nemoze vyplyvat dvojita predestinacia (ludia predurceni k spaseniu a ludia predurceni k vecnemu zavrhnutiu)

Boh k hriechu a vecnemu zatrateniu nikoho nepredurcil, iba vie ze sa tak stane.

Predestinacia nemoze existovat, pretoze Boh nepozna ziadne pred.

V prírode neexistuje nič náhodné, ale všetko je prirodzenosťou boha nevyhnutne determinované na určitý modus existencie a pôsobenia.

Boh nemohol veci vytvoriť nijakým iným spôsobom ani nijako inak usporiadané, ale len tak, ako boli vytvorené.

Všetky pravdivé tvrdenia su analytické. Ak idem cestovať, potom pojem mňa obsahuje večne aj pojem tejto cesty. Individuálny pojem každej osoby zahrnuje všetko čo sa mu kedy stane. / The individual notion of each person involves once for all everything that will happen to him..

Nos a usi boli tak obdivuhodne dobre stvorene na to, aby mohli nosit okuliare.

Ako môžeme hovoriť, že medzi javom nazývaným príčinou a javom označeným ako účinok je nevyhnutné spojenie? Vnímame vždy len jeden stav a po ňom druhý, no samo toto príčinne spojenie nevnímame, to je niekde medzi onými javmi ako stredný člen a uniká nám. Predstavujeme si to ako nejakú silu, ako naša vôľa. (inspiracia pre Schopenhauera?) Prečo kauzálne spojenie považujeme za všeobecné? (Všetko má svoju príčinu.)

EVERYTHING MUST SURELY HAVE A REASON. The principle of sufficient reason can be expressed as follows: whatever happens to a subject, be it determinations of space and time, of relation, event, whatever happens to a subject, what happens, that is what one says of it with truth, everything that is said of a subject must be contained in the notion of the subject.

Reason = the notion of the subject

For in the end, the causality principle stretches to infinity, that's it's very characteristic. And this is a very special infinite since, in fact, it stretches to the indefinite .

Slovenská ľudovo rozprávková odpoveď na to, prečo sa niekomu darí a niekomu nie: Sudičky mu nadelili.

Osud neexistuje, svoju cestu životom si dláždiš sám.To je osud…Ja to nedokážem.A mnohé iné odkazy na osud a negatívne hlášky počuť takmer od každého človeka, ktorý nepozná také tajomstvo ako ja: osud neexistuje.Žiadna budúcnosť.To, čo bude nasledovať o minútu, je dôsledkom toho, čo robíš teraz a toho, čo si si vysníval.

Neexistujú náhodne stretnutia. Každý človek v našom živote je buď testom ,trestom, alebo darom.

Omnia causa fiunt./ Vsetko sa stava z urciteho dovodu.

The deterministic world-view holds that the history of the universe can be exhaustively represented as a progression of events following one after as cause and effect.[9] The incompatibilist version of this holds that there is no such thing as free will. Compatibilism, on the other hand, holds that determinism is compatible with, or even necessary for, free will.

Kto osud sám chce je ním vedený. Kto ho nechce, je ním strhnutý. Priestor ľudskej slobody teda spočíva v spolu pôsobení.

Každý tvor sa pasie pod bičom (t.j. nevyhnutnosti)

Osud je reťaz príčin vecí alebo rozum, ktorým sa riadi svet.

Ani v nekonečnom priestore, ani uprostred oceánu, ani ak sa človek uchýli do horskej jaskyne, nikde v oblasti vesmíru nenájde útulok pred následkami svojich zlých činov.

Všetky bytosti sú vlastníkmi svojich činov, dedičia svojich činov (KAMMA, v sanskrte karma): ich činy sú lonom, z ktorého sa zrodili, sú zviazané so svojimi činmi a činy sú ich útočiskom. Aké činy vykonajú - dobré alebo zlé - také bude ich dedičstvo. A kdekoľvek sa tieto bytosti znovuzrodia, tam ich činy dozrejú; a kdekoľvek ich činy dozrejú, tam budú žať ovocie týchto činov, či už v tomto živote, alebo v nasledujúcom živote, alebo v niektorom z budúcich životov.

Nech sa ti prihodí čokoľvek, bolo ti to už od večnosti nastrojené a celý rad príčin spojil tvoje bytie s touto príhodou.

Svet riadi karma, ľudstvo riadi karma, činy spútavajú bytosti ako svorník a svet sa rúti vopred ako voz.

... všetky javy v prírode sa dejú podľa večného poriadku a podľa pevných prírodných zákonov.

Život človeka je predurčený a on sám ho nijako nemôže zmeniť. Filozofia ho učí zmieriť sa s touto skutočnosťou a prijať postoj rezignovanej múdrosti.

Náhoda existuje a je jej až príliš veľa. Všetky molekuly sa hýbu a rozptyľujú náhodne.

Každý život je vopred naplánovaný. Predtým ako sa narodím, duša spolu s jej sprievodcami rozhodnú aké skúsenosti a rozhodnutia by mal život obsahovať. Sú však aj neplánované udalosti

Hovorí sa, že Zeno bičoval otroka za krádež. Keď tento povedal: ‚Osud mi určil kradnúť‘, Zenón odpovedal: ‚A byť bitý‘.
Otrok povedal: "Nemal by si ma však trestať za krádež. Večný osud, nad ktorými nemám kontrolu, určil, že by som mal kradnúť.“ Zeno odpovedal: "Večný osud, nad ktorými nemám kontrolu ani ja, tiež určil, že by som ťa mal za to biť.

Každé moje konanie je kauzálne predurčené. Všetko je od prvopočiatku všetkého (od veľkého tresku) determinované teda všetko čo sa deje dnes a teda aj všetko čo konám je len a len kauzálnym výsledkom niečoho čo sa stalo dávno.

Za svoje konanie nie sme úplne zodpovední. Treba zrušiť pojmy ako hana a pochvala, zásluhovosť, osobný rast a sebapresahovanie a tiež filozoficko právne koncepty ako zodpovednosť, posudzovanie a súd, rest či náprava. Všetko konanie je neúmyselné. Nemajú zmysel pocity ako vďačnosť, rozhorčenie, hnev, láska, priateľstvo, odpustenie a iné.

Ak súčastný okamih neobsahuje žiadnu živú a kreatívnu možnosť, a je úplne a mechanicky výsledkom hmoty a jej pohybu z predchádzajúceho okamihu, a ten je takisto mechanickým výsledkom pohybu hmoty v okamihu pred ním, a ten tiež výsledkom toho pred ním.... atď, až kým nedorazíme ku pravekej hmlovina ako pôvodcu všetkých nasledujúcich momentov, každého riadku Shakesperových hier, každému utrpeniu jeho duše, temné dialógy Hamleta a Othela, Macbetha a Leara, slovo od slova, všetko bolo vpísané už vo vzdialenom priestore a vzdialenom praveku, samou štruktúrou a obsahom tejto prahmloviny. Aký nápor na dôverčivosť! Aký akt viery musí takáto teória vyžadovať od tejto našej neveriacej generácie! (ad materializmus, ad determinizmus)

A pretože čas je akumulácia, budúcnosť nemôže byť nikdy ako minulosť, pretože akumulácia narastá každým krokom. Každý moment je nielen niečím novým, ale niečím nepredvídateľným;....zmena je oveľa radikálnejšia ako predpokladáme.

Časom som prišiel na kľúč, podľa ktorého sa mám rozhodovať, či prijať náhodu a výzvu, aby sa stala súčasťou môjho osudu: nepýtam sa sám seba, či sa mi to páči alebo nepáči, ale či si nebudem po zvyšok života vyčítať, že som ju neprijal. Tento kľúč má však logiku len vtedy, ak uznáte, že náhody majú svoju zákonitosť, a preto nie je správne odbiť ich mávnutím ruky, ale treba ich brať veľmi vážne.