Aký je vzťah filozofie a náboženstva?

Filozofia je rozjímanie o rozumových dôvodoch viery. Len ten, kto stojí pevne vo viere je oprávnený venovať sa filozofii.

Ľud musí veriť bez toho aby chápal, filozofi nepotrebujú k chápaniu vieru, teológovia veria, že chápu. Ničia istotu viery, bez toho aby ju nahradili istotou vedy.

Filozofia je slúžkou teológie, ako aj ostatné vedy

Filozofia je uvedomelé náboženstvo. Obidva hľadajú rôznymi cestami to isté. Totiž Boha.

V rámci filozofickej metafyziky sa aj všetko osobné vysvetľuje z neosobného. Naproti tomu teologická metafyzika...Ak by Boh bol abstraktnou všeobecninou, tak by nemohol nič vykonať ani nič vidieť.

Bez filozofie by ranné kresťanstvo zaniklo ako ostatné kulty (osobnosti).

Náboženstvo je najnebezpečnejšia vec na svete,Teológia nás pred ňou zachraňuje.

Naboženstvo bolo hlavne o autorite, ktorá rozhoduje o tom, čo je správne. S nástupom humanizmu ho nahradili pocity - Keď más dobrý pocit, je to správne. Teraz sa situácia mení na dataizmus. Keď máš dostatok dát a správny algoritmus, tieto rozhodnú lepšie ako by si rozhodol ty sám.

Kresťanstvo a Budhizmus - obe patria k sebe ako nihilistické náboženstvá - sú to náboženstvá úpadku, ale obe sa zároveň líšia tým najpodivnejším spôsobom. Budhizmus je stokrát realistickejší kresťanstvo - má v sebe dedičstvo objektívneho a chladného riešenia filozofických problémov, prichádza po filozofickom snažení, ktoré trvalo stáročia. Pojem „Boh“ je tu už odmietnutý.

Ten Boh, ktorého si Pavol vynašiel, ktorý sa vysmieva múdrosti sveta (v užšom zmysle dvom protivníkom povery - filológii a medicíne) je v skutočnosti len rázne rozhodnutie Pavla k tomuto : Bohom nazvať svoju vlastnú vôľu... (ad apoštol Pavol)

Prehnané postoje týchto chorých duchov, týchto epileptikov pojmu, pôsobia na masy ľudí - fanatici sú pôvabne zvláštny, ľudstvo radšej vidí tváre ako počúva dôvody.

Náboženstvá sa stávajú stále čistejšími, t.j. abstraktnejšími.

Cieľom je vytvoriť náboženstvo založené na rozume, ktoré bude potom absolútnou filozofiou. Náboženstvo splynie s filozofiou. Potom nemusí dôjsť ku stretu dvoch kultúr, náboženskej (moslimskej) a ateistickej (európskej), ale ku ich splynutiu.

Boh Abrahámov, Boh Izákov, Boh Jakubov, a nie filozofov a nie mudrcov. Boh Ježiša Krista. Odlúčili sme sa od neho.

Filozofia a náboženstvo si kladú takmer rovnaké otázky, ale ponúkajú rozdielne odpovede. čo je dobro? Čo je podstatou sveta? Máme náš život vopred predurčený? Existuje Boh?

Náboženstvo bolo z historického pohľadu prvé pred filozofiou. Človek si určitým spôsobom začal vysvetľovat javy pomocou niečoho, čo je mimo zmyslovej skutočnosti. A filozofia (metafyzika) v tom pokračovala.

Fiilozofia sa rodí v opozícii k náboženstvu. Filozofia znamená zbavovanie sa mýtu. A mýtus je vždy spojený s náboženstvom.

To čo hľadá filozofia aj náboženstvo je stálosť, je niečo večné a nemenné.

Filozofia poskytla kresťanstvu pojmový aparát, aby mohla vzniknúť kresťanská filozofia (apologetika)

Deizmus je rozmazávanie hraníc medzi filozofiou a náboženstvom

Filozofia môže byť prevenciou voči prepadnutiu nejakej sekte, lebo filozofia je vždy otvorená. Sekta je uzavretá a poskytuje hotové odpovede.

Filozofia tu nie je na to, aby rušila náboženské predstavy, ale na to aby ich racionalizovala. To je obrovský rozdiel.

Namiesto lásky k Bohu sa treba snažiť o vzájomnú lásku medzi ľuďmi (humanizmus). Vieru v Boha treba nahradiť vierou v seba. Starosť o posmrtný život treba nahradiť starosťou o tento život. Modlenie treba nahradiť prácou.

To do akého náboženstva človek patrí, niekedy na správaní človeka vôbec nevidno. Sebecký človek dokáže aj z kresťanstva urobiť tú najsebeckejšiu filozofiu. (napr. že len on je vyvolený,požehnaný a pôjde do neba a všetci ostatní sú zatratení a podobne)

Tam kde filozof z nudy mlčí, tam sa veriaci začína modliť.