Sme slobodní?

Povaha je cloveku osudom.

Na rozdiel od Demokrita okrem priamočiareho pohybu atómov uznávam aj ich deklinácie aby som zachránil slobodu a šťastie človeka.

Ľudia sa domnievajú, že sú slobodní, pretože sú si vedomí svojho chcenia a svojich pudov, ale ani v snoch nemyslia na príčiny, ktoré vyvolávajú ich túžbu niečo chcieť a k niečomu zameriavať svoj pud, pretože im nie sú známe.

Povedal som, že slobodný je len ten, koho vedie len rozum.... Kedže však človek uveril, že zvieratá sú mu podobné, ihneď začal napodobňovať ich afekty a strácať svoju slobodu, ktorú neskoršie patriarchovia získali vedení Kristovým duchom, t.j. ideou boha, od ktorej jedinej závisí, aby bol človek slobodný a aj ostatným ľuďom želal dobro, po ktorom sám túži..

V mysli nie je nijaká absolútna čiže slobodná vôľa, ale na to, aby chcela to či ono, je determinovaná príčinou, ktorá je takisto determinovaná inou príčinou, táto opäť inou a tak donekonečna.

Človek sa rodí slobodný, ale všade je v okovách.

V mysleni som slobodny, pretoze nie som v niecom inom, ale ostavam uplne pri sebe samom... moj pohyb v pojmoch je pohybom vo mne samom.

Vôľa je slobodná, ale jej objektivizácie sú poprepájané nutnosťou. My sme objektivizácia vôle a preto neslobodní. Apriori sa cítime slobodní, aposteriori vidíme, že nie sme.

Myslíme si, že sme slobodní.

Člověk může dělat to, co chce, ale nemůže chtít, aby chtěl.

Duch človeka je vo svojej podstate slobodný a žiaden nádenník. Iba to, čo robí sám od seba a rád, sa podarí./ Der Geist ist seiner Natur nach ein Freier, kein Froenling, nur was er von sich selbst und gern tut, geraet.

Existencionalista neveri moci vasne. Je zodpovedny za svoju vasen.

Clovek kona slobodne, ak nepozna dosledky svojho konania.

Nie je to prekvapujúce, že väzenia pripomínajú fabriky, školy, internáty, nemocnice a všetko pripomína väzenia? / Is it surprising that prisons resemble factories, schools, barracks, hospitals, which all resemble prisons?

Človek je povahy zlej a nerestnej a nemá slobodu voliť to čo je správne. Ľudská vôľa je ťeľaťom medzi dvoma. Ak si naňho sadne Boh, chce a ide, kam chce Boh, ak si naňho sadne satan, chce a ide ako chce satan. Nie je v moci jeho vlastnej vôle voliť, ku ktorému jazdcovi prebehne, ani ktorého bude hľadať.; jazdci však zápasia, kto ho bude mať a podrží si ho.

A opäť a znova, ak hovoríme o pravej slobodnej vôli človeka, tak táto je spojená práve z našim duchom. S našou najvnútornejšou duchovnou podstatou. Je spojená so slobodnou vôľou nášho ducha, ktorý v nás sám zo svojej slobodnej vôle túži po Svetle a po Bohu.

Človek je algoritmus. Emócie sú výsledky algoritmu vypočítavajúceho pravdepodobnosť úspechu nejakého podujatia - odvaha alebo strach.

Človek nemá slobodnú vôľu. Slobodná vôľa je mýtus z čias ranného kresťanstva a skorších dôb.

naše rozhodovanie je ovplyvnené našou minulosťou (čiže aj momentálnym duševným rozpoložením, ktoré vyplýva z minulosti)

Boh sposobil, ze Lenka dostala ponuku na rande od Petra a Igora. Lenka sa moze slobodne rozhodnut. Ale Boh je pricinou vsetkeho, teda aj Lenkinho rozhodnutia. Lenka sa rozhodla pre Petra, lebo Boh sa tak rozhodol. Slobodna vola neexistuje.

The deterministic world-view holds that the history of the universe can be exhaustively represented as a progression of events following one after as cause and effect.[9] The incompatibilist version of this holds that there is no such thing as free will. Compatibilism, on the other hand, holds that determinism is compatible with, or even necessary for, free will.

Kto osud sám chce je ním vedený. Kto ho nechce, je ním strhnutý. Priestor ľudskej slobody teda spočíva v spolu pôsobení.

Necítime to, že v našej hlave milióny neutrónov počítajú pravdepodobnosti prežitia a reprodukcie, a tak sa mylne domnievame, že náš strach z hadov, náš výber sexuálneho partnera, alebo naše názory o Európskej únii sú výsledkom nejakej mysterióznej slobodnej vôle.

Nie sme slobodní.

Každý tvor sa pasie pod bičom (t.j. nevyhnutnosti)

Kráľova myseľ je v rukách Jahveho ako potôčik, obracia ju, kam sa mu zachce.

Pokročilá industriálna spoločnosť je charakterizovaná komfortnou, hladkou, rozumnou, demokratickou neslobodou. Je ideologická. Jej ideológia sa skrýva vo výrobnom procese.

Sloboda od nedostatku a rastúca životná úroveň spôsobujú, že sa stráca zmysel búriť sa voči systému i keby bol autoritatívny i totalitný. Pôvodné slobody (myslenia, reči a svedomia) strácajú na význame.

Upokojovanie nepravých potrieb, daných obchodnými silami, ktorým záleží na podrobení si človeka, udržuje u človeka eufóriu v nešťastí.

Rovnaké tovary a služby si v dnešnej dobe dokážu dopriať vykorisťovatelia i vykorisťovaný. Ide tu o zdanlivé odstránenie tried. Ale vykorisťovaní si to musia oddrieť a množstvo potrieb ich udržuje v otroctve.

Staršie donucovacie prostriedky k práci ako strata platu, súdne postihy a polícia boli doplnené novými - odmietavé správanie je označené za neurotické a choré. Vnútorná dimenzia človeka, v ktorej by mohla vniknúť opozícia je označená za chorú.

Odbúranie ťažkej práce (človek úž zapája viac nervy ako svaly), produkcia, ktorá už nie je závislá od výkonu človeka, ale výkonu stroja (ak sa zvýši produkcia 3-násobne, prečo sa nezvýšia i platy 3-násobne?), zmena panovania na riadenie výroby - To všetko spôsobuje zneviditeľnenie otroctva v dnešnej spoločnosti.

Otroci strácajú všetko vo svojich okovách, dokonca aj túžbu vyslobodiť sa z nich. / Slaves lose everything in their chains, even the desire of escaping from them.

Človek je uzavretý v čírej nevyhnutnosti. V jednom bode je však slobodný : v možnosti poprieť vôľu, ktorá všetko určuje.

Stoici sa však domnievali, že afekty sú absolútne závislé na našej vôli a že naša vláda nad nimi je absolútna. Donútení skúsenosťou, nie svojimi zásadami, museli priznať, že k obmedzeniu a zmierneniu afektov je treba veľa cviku a úsilia. (ad stoicizmus)

Moc je najefektívnejšia tam, kde je najmenej viditeľná, ak ju pociťujeme ako slobodu, t.j. keď si myslíme, že konáme zo slobodnej vôle.

Jazyk je ľudskou konštrukciou. Racionálny jazyk môže byť nástrojom. skonštruovaným vládnucou triedou, slúžiaci na ovládanie más.

Svet je nejaký dvojtvárny. Na jednej strane je riadený prírodnými zákonmi, ktoré sú deterministické a na druhej strane sme predsa len viac ako deterministickými príčinami ovládané tvory, pretože sa dokážeme riadiť dôvodmi.

Slobodní nie sme v oblastí príčin ale v oblasti dôvodov. My sami vieme byť tou príčinou, prečo sa niečo stalo a nemuselo sa. Napr. človek nie je slobodný v pití vody, ale slobodne si môže napr. vybrať z akého dôvodu byť napr. čestný obchodník - či zo strachu, alebo zo súcitu k ľuďom.

Každé moje konanie je kauzálne predurčené. Všetko je od prvopočiatku všetkého (od veľkého tresku) determinované teda všetko čo sa deje dnes a teda aj všetko čo konám je len a len kauzálnym výsledkom niečoho čo sa stalo dávno.

(naša) Sloboda je úplná a nekonečná... Jedinými hranicami na ktoré môže sloboda naraziť, sú tie, ktoré si sama položí.

Nie sme len výsledkom výchovy. Sme absolútne slobodní, ku našej výchove, k zážitkom z detstva môžeme zaujať slobodný postoj.

Človek je odsúdený na slobodu. Odsúdený, pretože sa sám nestvoril, a predsa slobodný, pretože keď už je raz vrhnutý do sveta, je zodpovedný za všetko čo urobí.

Človek sa nevie vyhnúť rozhodnutiu: alebo ostane bez partnera, alebo sa ožení, ale nebude mať deti, alebo sa ožení o bude mať deti; čokoľvek urobí, v každom prípade sa nevyhne tomu, aby prevzal totálnu zodpovednosť za tento problém.

Keď ma nič nenúti, aby som si zachoval život, nič mi nebráni, hodiť sa do priepasti.

V stave úzkosti sa sloboda obáva seba samej, tak že je znepokojovaná alebo ochromovaná ničotou.

Moderný človek je svojím vlastným riaditeľom väznice. (z vedomosti o tom, že stále môže byť sledovaný, sám sa disciplinuje)

Človek sa síce snažil cez osvietenstvo a ďalej aj cez vedy dokázať, že sme slobodné bytosti, v porovnaní so zvieratmi, ale vedci nikdy nenašli našu slobodu rozhodovania a stále len jej opak, nachádzali stále len štruktúry v ktorých sa nerozhodujeme slobodne.

Keď sa v psychológii začal skúmať človek ako vedecký objekt.. narazilo sa pritom na "nevedomie", ovládané plne inštinktmi a pudmi.. ktoré nemalo nič spoločné s tým, čo očakávame od ľudskej slobody.

..v bioĺogii sa zistilo, že chromozómy nesú všetky informácie, ktoré sú pre vývoj kokrétneho živého jedinca potrebné.