Kresťanstvo áno či nie ?

Verím, pretože je to nezmyselné.

Iba povrchne vedenie sa dostava do rozporu s krestanskym zjavením, zatialco hlbsie postihnutie podstaty veci naplnuje dusu cloveka nabozenskou pokorou a zboznostou.

Kresťanstvo hlása len porobu a závislosť. Vyhovuje tyranii. Praví kresťania su pre otroctvo ako stvorení.

Sloboda je predovšetkých sloboda v myslení, sloboda ducha, preto sa netreba vracať do neslobody - Mladí ľudia, ktorí stoja pred rimskokatolickou cirkvou sa znova sa pchajú do starého žalára ducha, z ktorého sa ich otcovia s takou silou oslobodili.

To že Boh je mužského rodu, že je to chlap so všetkým, čo ku chlapovi patrí, že sám a bez ženy splodil syna, a že vlastne v celej svätej trojici chýba žena, dokazuje, že Boh je ľudský výmysel, alebo skôr chlapský výmysel.

Samotné ľudstvo stále trpí následkami týchto kňazských liečebných naivít! Pomyslime napríklad na určité formy stravovania (vyhýbanie sa mäsu), pôst, sexuálnu zdržanlivosť, útek „do púšte“ ... k tomu sa treba prirátať celú kňažskú a jemnú metafyziku nepriateľskú voči zmyslom, ktorá robí človeka lenivým a zároveň rafinovaným, ich samohypnotizácia na spôsob fakírov a Brahmanov - ... a to nakoniec ... nič (alebo Boh - túžba po unio mystike s Bohom je budhistickou túžbou po ničom, nirváne - a nič viac!). (ad asketizmus)

..domáce zvieratko, stádovité zvieratko, choré zvieratko človek, - kresťan..

Kresťanstvo býva nazývané náboženstvom súcitu. - Súcit stojí v protiklade ku všetkým povzbudujúcim afektom, ktoré zvyšujú pocit života. Ked sa súcití, stráca sa na sile. Kôli súcitu sa zväčšuje a rozrôzňuje strata na sile, ktorú už životu uberá aj samotné utrpenie. Utrpenie sa cez súcit stáva nákazlivým.

Súcit zvádza k ničote. Nevolá sa to pritom ničota, ale hovorí tomu "druhý svet", alebo "Boh", alebo "skutočný život" alebo Nirvána, Oslobodenie, Blaženosť

V kresťanstve sa dostávajú do popredia inštinkty podrobených a utláčaných: sú to najnižšie vrstvy, ktoré v ňom hľadajú záchranu. Ako zamestnanie, ako prostriedok proti nude, sa tu praktizuje sebainkvizícia, sebakritika, kazuistika hriechu. Afekt voči mocnému, ktorý sa tu nazýva Boh, je neustále udžiavaný modlitbou. Dokonalosť je nedosiahnuteľná, ak tak len ako milosť a dar.

Krestanstvo je smrteľné nepriateľstvo proti pánom zeme, proti „vznešeným“ - a zároveň skrytá, tajná súťaž (- necháme ich mať naše telo, chceme iba „dušu“ ...) Kresťanstvo je nenávisť proti intelektu, proti pýche, odvahe, slobode, slobode mysle; Kresťanstvo je nenávisťou k zmyslom, k radostiam zmyslov, proti radosti všeobecne..

Keď kresťanstvo opustilo svoju prvú pôdu, najnižšie vrstvy, podzemný svet antického sveta, ako sa rozlialo medzi barbarskými národmi, nenašlo tu už unavených ľudí, ale ľudí vnútorne zdivočených ... silných ľudí, ale nepodarených.

Kresťanstvo potrebovalo barbarské pojmy a hodnoty, aby sa stalo pánom nad barbarmi: také sú obetovanie prvorodených, pitie krvi pri večeri pánovej, pohŕdanie duchom a kultúrou; mučenie vo všetkých formách, telesné a duševné; veľká pompéznosť uctievania.

Aby bola láska možná, musí byť boh osoba; aby mohli prehovoriť aj najhlbšie inštinkty, musí byť boh mladý. Pre horlivosť žien je potrebný pekný svätec, pre mužov sa dostáva do popredia Mária. Toto je predpoklad toho aby kresťanstvo ovládlo pôdu, na ktorej vládol kult Adonisa a Afrodity.

Úpadok je v pre ľudí bažiacich po moci v kresťanstve a judaizme, teda pre kňazov iba prostriedkom: tento typ ľudí má životný záujem na tom, spraviť ľudstvo chorým a pojmy ako dobrý a zlý, pravdivý a klamný prevrátiť v životunebezpečnom a svetpopierajúcom zmysle.

Starý Boh už nedokázal to čo voľakedy. Bolo ho treba opustiť. Čo sa však stalo? Zmenil sa pojem boha - pojem boha sa zneprirodzenil : za túto cenu sa ho dalo ďalej držať - Javeh, boh spravodlivosti, už nebol zjednotený s Izraelom, nebol výrazom jeho vnímania seba samého: bol už iba bohom za podmienok.... jeho pojem sa stal nástrojom v rukách knažských agitátorov, ktorí všetko šťastie odteraz interpretovali ako odmenu a nešťastie ako trest za neposlušnosť voči bohu, za hriechy..

Prostriedky ako sa s zmieriť s Bohom, sú jednoducho prostriedky, ktorými sa ešte viac človek podriadi kňazom.. Jedine kňaz može vykúpiť.

Boh odpúšťa tým, ktorí činia pokánie - v preklade : ktorí sa podriadia kňazovi

Dejiny kresťanstva - a to od smrti na kríži - sú dejinami postupného, stále väčšieho nepochopenia pôvodného symbolizmu. S každým rozšírením na ešte širšie a ešte barbarskejšie masy, ktoré nemohli pochopiť podmienky za akých kresťanstov vzniklo, bolo nutné kresťanstvo zvulgarizovať, zbarbarizovať - poňalo do seba všetky učenia a rituály záhrobných kultov rímskeho impéria, nezmyselnosti všetkých druhov chorých myslí.

A tu (pri smrti Ježiša) sa vynoril jeden absurdný problém "Ako to mohol Boh dopustiť!" . Na to našiel narušený rozum malého spoločenstva vyložené strašnú a absurdnú odpoveď : Boh dal svojho syna ako obeť za odpustenie hriechov. Ako zrazu skončilo evanjelium! Obetovanie za vinu a to ešte v najbarbarskejšej forme - obetovanie nevinného. Aké hrozné pohanstvo.

Nikto sa nemôže slobodne rozhodnúť stať kresťanom : na kresťana ani nedá obrátiť, - treba byť na to dostatočne chorým...

Boh na kríži - ešte stále sa nechápe, aká strášná je myšlienka, ktorá sa za týmto symbolom skrýva - všetko, čo trpí, všetko čo visí na kríži je božské ... my všetci visíme na kríži, preto sme božskí. Kresťanstvo bolo víťazstvom, všetko ušľachtilejšie zmýšľanie s ním prehralo.

Tak treba chápať aj presvedčenie, vieru. Človek presvedčenia má v nej svoju chrbticu. Veľa vecí nevidieť, v žiadnom bode nebyť nestranný, byť skrz naskrz prívržencom, mať prísny a nejednoznačný názor na všetky hodnoty, bez čoho nevie žiť. Ale vďaka tomu je protikladom, zarytým odporcom pravdivého - Pravda.. nie je pre veriaceho voľne k dispozícii ...

Základnou činnosťou kresťanov je uctievanie, chvála, adorácia, vyvyšovanie boha, inak povedané podlizovanie sa.

Si kresťan? - Nie som, pretože kresťanstvu nerozumiem. - Ja ti ho môžem vysvetliť. - Vysvetliť ho môžem aj ja, ale mu nerozumiem.

To dobré na kresťanstve je nerozlišovanie a monistický názor, že je len jeden boh, ktorý všetko stvoril a všetci sme deti božie. To zlé pri kresťanstve je viera v diabla, a rozlišovanie na kresťanov a nekresťanov.

V prvých storočiach každá cirkev bola pokusom o komunizmus, o skutočné spoločenstvo, ktorého členovia mali okrem žien všetko spoločné.

či Boh existuje alebo nie, je vždy výhodnejšie „vsadiť“ na jeho existenciu. Ak sa preukáže, že existuje, potom človek vyhrá. Ak nevsadil a Boh existuje, potom čaká katastrofálna prehra a ak Boh predsa len neexistuje, nie je to žiadna strata. Čiže vždy je lepšie veriť, než neveriť.

Veď sa pozrite, bratia, akých si vás povolal! Niet medzi vami mnoho múdrych podľa tela ani mnoho mocných, ani mnoho urodzených. Čo je pre svet bláznivé, to si Boh vyvolil, aby zahanbil múdrych, a čo je pre svet slabé, to si Boh vyvolil, aby zahanbil mocných; Boh si vyvolil, čo je v očiach sveta neurodzené a opovrhované; áno, vyvolil si to, čo nie je, aby zmaril to, čo je, aby sa nik pred Bohom nevystatoval.

Nestačí mať vieru, treba mať tú správnu verziu viery, aby sa človek nemusel báť veriacich inej verzie viery.

Akých ľudí by ste chceli mať zo svojich detí až vyrastú? Väčšina ľudí na túto otázku odpovie, že by chceli aby z detí vyrástli zodpovední ľudia, aby vedeli prevziať zodpovednosť, získali vzdelanie, prácu, mali rodinu a hlboké priateľstvá, starali sa o svoje deti s jemnosťou a pozornosťou, aby dokázali myslieť za seba, skúmali názory, nespoliehali sa na autoritu učiteľov, alebo politikov, a hlavne aby boli šťastní. Nový zákon ale učí nestarať sa o zajtrajšok, rozdať všetok svoj majetok, a že štastní sú chudobní a plačúci......To je dôvod, prečo je kresťanské učenie ako žiť, nekompatipilné s tým čo pokladáme za najlepší spôsob života.

Náboženská viera plní 4 funkcie : vysvetľuje, ukázňuje, inšpiruje a utešuje. Veda však dnes dáva oveľa lepšie vysvetlenia, nadchýňa oveľa viac a je síce pravdou, že aj lož môže utešovať, ale ja radšej volím pravdu. Sú ľudia, ktorí by boli radšej aby im doktor nepovedal pravdu o ich zdravotnom stave, ja k takým ľuďom nepatrím.

Dogma o premene podstaty chleba a vína na Kristovo telo a krv, ku ktorej dochádza napriek tomu, že to tak nevyzerá, si vyžaduje metafyzické rozlíšenie medzi podstatou (skutočným, podstatným bytím ) a akcidentom (zovňajškom).

Lepšie je byť poctivý ateista ako nepoctivý kresťan.

V každom prípade nie je a ani nebol taký človek mimo kresťanského sveta, ktorý by nebol zúfalý, a ani v kresťanskom svete taký nie je, ibaže by bol pravým kresťanom; a k ním nie je úplne, tak je aspoň trochu zúfalý.

Veriaci človek vlastní večne istý protiliek na zúfalstvo; možnosť; pretože v Bohu je v každom okamihu všetko možné.

Všeobecne sa uznáva, že autorita písma ako aj podanie je založené iba na svedectvách apoštolov, ktorí boli očitými svedkami oných zázrakov Spasitelových, ktorými dokázal svoje božské poslanie. Naše dôkaz pre pravdivosť kresťanského náboženstva sú teda slabšie než dôkaz pre pravdivosť našich zmyslov, pretože už u prvých zakladateľov našeho náboženstva neboli silnejšie, a je zrejmé, že prechádzajúc od nich na učeníkov, museli zoslabnúť.

S jakou žiadostivosťou prijímame zázračné príbehy cestovaťeľov, ich opisy morských a zemských netvorov, správy o ich podivných dobrodružstvách, zvláštnych ľudoch a neobyčajných mravoch ! Ak sa však duch náboženský pridruží k záľube v podivnom, je tu koniec zdravého zmyslu; a ľudské svedectvo stráca za týchto okolností všetok nárok na spoľahlivosť.

Pustiť do obehu podvod v nevedomom ľude je také výhodné, že , hoci by bol ten klam príliš hrubý, aby podviedol väčšinu z nich, predsa len má oveľa viac vyhliadok, ujať sa v krajinách vzdialených, než keby prvé dejisko bolo bývalo umiestnené v meste slávnom svojím umením a vzdelaním. Najnevedomejší a najbarbarskejší z týchto barbarov roznesú tú spávu do cudziny. Nijaký z ich krajanov nemajú dosť známostí a dostatočnú váhu a autoritu, aby proti tomu klamu povstali a ho zarazili.

Najsvätejšie naše náboženstvo je založené na viere nie na rozume.

Človek je tvor náboženský a potrebuje mýty. Človek myslí nábožensky. Náboženstvo je úzko prepojené so socializáciou človeka.

..psychológia kresťanstva : zrod kresťanstva z ducha zatrpknutosti, a nie ako sa rado verí, z nejakého "ducha", - je to v podstate reaktívne hnutie, veľké povstanie proti panstvu ušľachtilých hodnôt. (ad kresťanstvo)