Ako filozofovať?

Každému zo súcien prináležia tri veci, ktorými musí vznikať vedenie, štvrtá vec je potom to vedenie samo a za piatu treba pokladať samo to, čo sa dá naozaj poznať a čo je skutočné súcno. Z tých vecí je jedna meno, druhá definícia, tretia obraz a napokon štvrtá vedenie.... čo sa týka mena, žiadna vec nemá meno stále a nič nebráni, aby sa to, čo sa teraz nazýva okrúhle volalo priame a priame okrúhlym, ale vec sama nebude pre tých, čo to meno zmenia a budú používať opačné o nič menej stála. O definícii možno povedať to isté; veď sa skladá z mien a výrokov a preto ani pri nej nie je nič dosť pevne stále...Obraz je to, čo (napr. v prípade okrúhleho) býva maľované a zmazávané, sústružené a ničené, avšak s pravým kruhom, ku ktorému sa to všetko vzťahuje sa nedeje žiadna z týchto zmien..

Dialektika, najcennejšia časť filozofie, je schopnosť o každej veci povedať pojmove, čo je, čím sa líši od druhých a čo má s nimi spoločné, kde a do akej triedy patrí, či existuje, aký je počet tých vecí... .

Nie od filozofie, ale od veci a problemov musi vychadzat popud k badaniu.

Filozofia sa zaoberá vedou iba z logického hľadiska. Filozofia je logika vedy, t.j. logická analýza pojmov, výrokov, dôkazov a vedeckých teórií.

Vete rozumiem vtedy, ak viem sformulovat otazku na ktoru je ta veta odpovedou.

Filozof je tvorivý, a nie reflexivný. Podstatou filozofie je tvorba pojmov.

analytická filozofia poskytuje pokojné zelené pastviny racionálnej analýzy, na ktoré sa možu jej vyznávači utiahnuť z nepokojného sveta a realizovať tam s nestrannosťou šachistov svoje intelektuálne hry - je ale tiež ostrým nablýskaným mečom, pomocou ktorého je možné skoncovať s iracionálnymi presvedčeniami a objasniť štruktúru ideí. Je teda zároveň samotárskou zábavou aj veľmi vážnym riskantným podnikom, ktorého cieľom je čo najlepšie zvýraznenie toho, čo naozaj vieme . (E. Nagel)

Ranná scholastika sa vyznačuje sa vypracovávaním metódy sic et non, ktorá spočíva v tom, že pri každej preberanej otázke sa uvádzajú citáty autorov, ktorí sú proti, a citáty autorov, ktorí sú za, a z týchto protikladov sa napokon vyvodzuje konečné riešenie. Metódu sic et non dotiahol do jej zrelej podoby Pierre Abélard. Metóda sic et non cvičila scholastikov v disputačnej pohotovosti.

Raz, počas rozhovoru s učeníkom C´kungom, Majster pobavene zvolal: "Cch´, ty ma tučím pokladáš za človeka, ktorý si pamätá všetko, čo sa kedy naučil!" Učeník C´kung sa naňho udivene pozrel: "Áno. A vari si to nepamätáte?!" Majster odpovedal: "Nie! Ja iba dávam vecí do súvislostí!"

aby boli vedomosti v budúcnosti pokladané za užitočné, budú musieť byť prekonvertované na počítačové dáta. /..one day, in order for knowledge to be considered useful, it will have to be converted into computerized data

Všetci, ktorí chcú rozumieť viac ako obyčajní ľudia, sú jednomyseľne toho názoru, že najlepšou a najbezpečnejšou cestou pri skúmaní pravdy a vyučovaní pravde je metóda využívaná matematikmi pri štúdiu a výklade vied, v ktorých sa z definícií, postulátov a axiómov dokazujú závery.

(Characteristica universalis - univerzálna formálna reč - ktorá by nahradila myslenie počítaním) - Ak by sme ju mali, už by neboli potrebné väčšie hádky medzi filozofmi, ako sú medzi účtovníkmi. Lebo by stačilo, aby zobrali do ruky pero, sadli si k papieru a povedali - "Počítajme!"

Čo najjednoduchšie ideje sa musia dať vyjadriť univerzálnymi symbolmi, ktoré sa potom spoja do rozumných slov. Daľšie pravidlá potom majú umožniť spojenie týchto výrazov po vzore matematických výpočtových zásad. Cieľom je premeniť v budúcnosti omyly na obyčajné "chyby pri počítaní" a sporné otázky riešiť pomocou výpočtu.

Ktorý je teda duch marxizmu? Je ľahké si predstaviť, že nepotešíme marxistov, a o to menej všetkých ostatných tým, že trváme na duchu marxizmu, a predovšetkým na tom, že tým chápeme duchov v množnom čísle a v zmysle strašidiel, nečasových strašidiel, ktoré netreba loviť, ale triediť a kritizovať, udržovať pri sebe a dovoľovať sa im vracať. (ad marxizmus)

Iba tak sa to patri medzi filozofmi (aby myšlienky neboli jednotlivé, neboli ľubovoľné, nevznikali sporadicky, ale zo spoločného koreňa, z hľbky prikazujúcej, stále určitejšie prehovárajúcej vôle k poznaniu). My nemáme žiadne právo byť v niečom jednotliví: nesmieme sa jednotlivo mýliť a nesmieme ani jednotlivo trafiť pravdu.

Ak by chcel filozof začať tým, že si vymyslí metódu podľa ktorej bude filozofovať, podobal by sa básnikovi, ktorý napíše Estetiku, podľa ktorej bude básniť. Obaja sa podobajú človeku, ktorý by najprv zaspieval pesničku a potom by na ňu tancoval.

Chemik ide do laboratoria, filozof do kniznice.

Už pred niekoľkými rokmi som spozoroval, koľko nepravdy som v detstve pripúšťal ako pravdu a aké pochybné je azda všetko, čo som neskôr vybudoval, a preto raz v živote musím všetko dôkladne vyvrátiť a znovu začať od najhlbších základov, ak chcem vo vedách vybudovať niečo pevné a trvalé.

Pre spomenutý cieľ však nebude potrebné ukázať, že všetky moje názory sú klamné; to by som azda nikdy nedosiahol. Na zavrhnutie všetkých postačí, ak v každom z nich nájdem niečo pochybné ... zaútočím hneď na samotné princípy, o ktoré sa všetko opieralo, čo som kedy veril, pretože stavba sa sama zrúti, ak sa podkopú základy.

O všetkom treba pochybovať / DE OMNIBUS DUBITANDUM EST

Ako filozofovať dnes

12.3.2021

Keby dnes žili veľkí filozofi minulosti, nepísali by filozofické knihy, ale programovali by filozofický software.

Moderné chápanie sveta potrebuje (a vytvára) očistený jazyk.

Chcete niečo vedieť , preto musíme najprv rozprávať o tom, čo vedenie vlastne znamená a prečo sa dá chcieť...Mal by si filozofovať, lebo sloboda je možná len vtedy, ak štúdium nevedie len k vedomostiam o vecných skutočnostiach, ale je určitou formou sebapoznania.

Každé poznanie nespočíva na ľubovoľných predpokladoch, ale celkom konkrétne na predpokladoch, ktoré robí poznávajúce vedomie samo o sebe. Všetkému čo o svete hovoríme, leží v základe návrh našeho vlastného postavenia v ňom.

Utkvelou myšlienkou vo filozofii od Descarta, je nájsť jednu pravdu alebo vetu od ktorej by sa všetko ostatné dalo odvodiť. Odpoveď ktorú na tento problém dáva Hegel je začína niečím čo sa mu vidí úplne bez predpokladov, pretože nemá žiaden myšlenkový obsah : Bytím. (Ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel, Rene Descartes)

Je nevyhnutné, aby poznanie bolo odvodené z prvých príčin, a to tak, že pri štúdiu toho, ako ho nadobudnúť, ten, kto si zaumieni v skutočnosti filozofovať, musí začať hľadaním týchto prvých príčin, t. j. princípov. Tieto princípy musia spĺňať dve podmienky. Prvou je to, aby boli tak jasné a zreteľné, aby ľudský duch nemohol pochybovať o ich pravdivosti, ak ich začne pozorne skúmať. Druhou je to, aby poznanie ostatných vecí záviselo práve od týchto princípov tak, aby princípy mohli byť poznané bez týchto vecí, ale nie naopak, veci bez princípov. Potom je potrebné snažiť sa z týchto princípov odvodiť poznanie vecí, ktoré od nich závisia, tak, aby v celom slede dedukcií bolo len to, čo je veľmi zrejmé.

My (teoretický fyzici) by sme aj potrebovali filozofov, ale na takej úrovni, aby nám odpovedali na naše otázky. Filozofi by mali byť na úrovni kvantovej fyziky, alebo na úrovni teórie relativity, lebo to sú svety, ktoré už prechádzajú za empirický svet, ale také filozofie nemáme. Preto musíme filozofovať ad hoc na úrovni teoretických rovníc.

Keď máme nejaký problém, ktorý nás trápi, tak aby sme ten problém mohli naozaj pochopiť, tak v tej našej filozofii to znamená, že musíme tento problém v našom vedomí uchopiť ako už hotovú odpoveď. A tá odpoveď je odpoveďou na otázky, ktoré musíme z tej odpovedi vyeruovať, vytrhnúť, my musíme jednoducho prísť na otázky, ktoré patria k predom danéj odpovedí a tie otázky musia patriť k tej odpovedi ako kľúč k zámku zamknutých dverí. A pokiaľ to takto nájdeme vo svojej mysli, tak sme sa dostali k hermeneutickému rozjasneniu toho problému a vytrhli sme zo skrytosti tu neskrytosť, ktorá je vlastne podstatou tej pravdy.

Ak osamote, pomaly a bolestne nájdeme otázky, ktoré patria k hotovej odpovedi ako ozubené kolieska keď do seba zapadajú, tak sme naozaj dospeli k pravdivej odpovedi, ktorá nás, a to viem sama od seba, úplne uspokojí a podľa toho potom konať... A to je nevyhnutnou podmienkou stretnutia so sebou samým človeka v dnešnej dobe, keď tých informácií je príliš mnoho...