Čo čítať?

Na zaciatku sme si kladli (nielen) retoricku otazku, preco dnes citat Hegelovu Fenomenologiu ducha a pokusili sme sa naznacit niekolko motivacnych argumentov. Je azda nacase, aby sme k tomu pridali ten hlavny: Nie je azda dosiahnutie absolutneho vedenia prave uvedeneho typu dostatocnou motivaciou?

Pretože musíme mať knihy, existuje jedna kniha, ktorá podľa môjho názoru poskytuje to najlepšie pojednanie o výchove v súlade s prírodou....Ktorá je tá úžasná kniha? Je to Aristoteles? Plinius? Buffon? Nie - je to Robinson Crusoe. Robinson Crusoe na svojom ostrove, zbavený pomoci svojich blížnych, bez pomôcok na vykonávanie rôznych remesiel, napriek tomu nachádzajúci jedlo, zachovávajúci svoj život a získavajúci určité pohodlie - toto je vec, ktorá zaujíma ľudí všetkých vekových skupín, a môže byť atraktívna aj pre rôzne skupiny detí.

Čítanie Platona vám v žiadnom prípade nemôže uškodiť.

Najobľubenejšou a odporúčanou knihou z Tripitaky pre začínajúcich zaujemcov o budhistická filozofia je Dhammapada ( https://web.archive.org/web/20030417013532/http://www.accesstoinsight.org/canon/khuddaka/dhp/01.html)

Morálna premena či rast, teda ak sa chcem meniť k lepšiemu. začína vždy zmenou myslenia, teda zmenou toho, ako veci vidím. Literatúra a hlavne romány ako napr. Dostojevskeho bratia Karamazovovci, Dickinsova Vianočná koleda, Frankenstein od Merry Shellyovej i Murdochovej (Iris Murdoch) vlastná tvorba sú v tomto veľmi nápomocné. A rozprávky.

Sú tri knihy, ktoré sa veľmi čítajú v Silicon Valye medzi tech-miliardármi a to sú: 1) Ayn Rand .... 2) Zen of motocycle maintenance. ktorá kombinuje citlivosť hippies s láskou k strojom 3) Robert Nozick : Anarchy, State and Utopia

Ak môžete, prečítajte si knihu "Být normální je na hovno" od Jonathana Mooneyho. Je to skvelo napísaná kniha, ktorá krásne ukazuje, aké hlúpe je používať v 21. storočí slovo normálny.

Hľadal som odpoveď na otázku, ktorej akútnosť som si jasne uvedomil pri ostreľovaní Kalibrami: ako sa mohlo stať, že Rusi začali vojnu proti Ukrajincom? Chcel som nejako vysvetliť tú divokosť, nájsť jej príčiny. V tom mi pomohli diela Hannah Arendtovej, ktoré dobre ukazujú „banalitu zla“ v krajinách ako Rusko. Dôležitá bola aj práca Karla Jaspersa Otázky viny, ktorá odhalila mnohé zásadné otázky týkajúce sa politickej, morálnej a metafyzickej viny národov, čo uskutočňujú vojenskú agresiu. Alebo úvahy Tomáša Akvinského o tom, že zlo páchajú nielen tí, ktorí ho priamo konajú, ale aj tí, ktorí zlo podporujú alebo nebránia jeho realizácii.

Putin v roku 2013 daroval všetkým gubernátorom tri knihy, ktoré považoval za povinné čítanie – Filozofia nerovnosti od Nikolaja Berďajeva, Ospravedlňovanie dobra od Vladimira Soloviova a Naše úlohy od Ivana Iľjina. Iľjin pritom považoval demokraciu s jej pluralizmom za slabosť, preto podľa neho mali byť zničené. „Politika je umenie identifikovať a zneškodniť nepriateľa,“ napísal v roku 1948.

Veľmi veľa z tejto ruskej vojny na Ukrajine sa dalo vyčítať už z kníh ukrajinských autorov ako Oksana Zabuzhko, Jurij Andruchovič alebo Serhij Žadan.

Teraz skôr ako po Dostojevskom a Tolstom treba siahnuť po Ivanovi Frankovi, po Zabuško, po Sofii Andruchovič a mnohých ďalších, ktorí žili v kolóniách Ruska a ktorých hlasy boli umlčané.

Strávil som v tých uplynulých mesiacoch veľa času s rozhovormi s mladými ukrajincami a ukrajinkami a objavil som jednu úžasnú generáciu tridsiatnikov, tridsiatničok, ktoré majú fantastickú znalosť cudzích jazykov, sú vzdelané, rozhľadené a majú naozaj skúsenosť vojnovú a či to je Oksana Jaremčuk, Bohdana Neborak a ďalší, verím, že táto generácia bude mať budúcnosť.

Naposledy som čítal Oksanu Jaremčuk a jej knihu "Naši iní", ktorá je takým cestopisom, reportážnou knihou o menšinách na Ukrajine... Na 200 stranách pochopíte, že neexistuje nejaká "Jedna Ukrajina", "jeden ukrajinský národ", ale susedná krajina, ktorá je neuveriteľne pestrá, historicky bohatá a nesmierne zaujímavá, kde zrazu zistíte, že eistujú ukrajinskí švédi, ukrajinskí gagauzi, židia, krymskí tatári a desiatky ďalších menšín, ktoré tvoria túto zaujímavú spoločnosť....

Americký spisovateľ Luke Rhinehart sa v sedemdesiatych rokoch preslávil románom "The Dice Man" (po česky pod názvom "Kostkař") o psychiatrovi, ktorý sa každý deň rohodoval tak, že si medzi dvoma alternatívami hodil mincou. Viacerí kritici boli presvedčení, že román je sčasti autobiagrafický.

Kniha od Weroniky Gogola "Ufo nad Bratislavou" je kolekcia pätnástich reportáží rozoberajúcich, kto vlastne Slováci sú a prečo sú takí, akí sú... kde chváli náš „slow life“ aj vysvetľuje, prečo sme takí rusofili..Na otázku, prečo sú Slováci takí rusofili, ponúka autorka stručnú odpoveď: „Lebo mali Maďarov.“

Abraham Pais napísal dobré životopisy vedcov , napr. : Albert Einstein, 'Subtle is the Lord ...' : The Science and the Life of Albert Einstein,

Narodila som sa pod šťastnou hviezdou - pohľad na dejiny Rómov na slovensku.

Naím Moisés - Revenge of Power (Pomsta moci) - táto kniha vysvetľuje prečo sú populizmus a klamstvá v politike tak úspešné.