Ak zlo prichádza od diabla, prečo to diabol robí?

Diabol bola vysoko postavená bytosť stvorená bohom. Našla zaľubenie v sebe samom, obráti sa do seba, ale nič tam nenachádza, kedže bola stvorená z ničoho. (ako človek) Miesto toho aby sa obrátila k bohu, obráti sa ale k nižším bytostiam - ľuďom a začne ich na zaplnenie svojej prázdnoty pohlcovať, ničiť.

Diabol je človek, ktorému ublížili.

Zúfalstvo diabla je najintenzívnejším zúfalstvom, lebo diabol je čistý duch, a preto aj absolútne vedomie a priehľadnosť; v diablovi niet nijakej temnoty, ktorá by mohla slúžiť ako zmierňujúce ospravedlnenie, jeho zúfalstvo je preto najabsolútnejším vzdorom. To je maximum zúfalstva. Minimum zúfalstva je taký stav, ktorý (áno, z ľudského hľadiska nás môže lákať to tak vyjadriť) vďaka určitej nevinnosti ani nevie, že je zúfalstvom.

S tým istým inštinktom, ktorým podrobený národ označí svojho Boha za "dobro samo osebe", vyškrtnú Bohu svojich podrobiteľov všetky dobré vlastnosti, pomstia sa svojim panovníkom tým, že ich Boha démonizujú. Dobrý boh a diabol, oba sú produktom upadajúceho národa.

Budhizmus hovorí iba čo si myslí - trpím. Naproti tomu pre barbarov je utrpenie niečím neslušným, potrebujú určitú interpretáciu, aby si vedeli priznať, že trpia (ich inštinkt ich vedie skôr k popieraniu utrpenia, tichému znášaniu). Tu pomáha slovo "Diabol", razu máme veľmi silného a strašného nepriateľa - netreba sa preto hanbiť, keď človek trpí kôli takému nepriateľovi..