Čo je to čas?

Ak vyjdeme z predstavy času ako sledu oddelených okamihov, potom vystrelený šíp, ak rozložíme jeho let na jednotlivé okamihy, v každom časovom bode stojí, a vcelku sa teda nepohybuje. Pokiaľ ale čas pochopíme ako nekonečné kontinuum, potom vzniká ten paradox, že napr. Achiles nebude schopný pri pretekoch nikdy predbehnúť korytnačku, ktorá má náskok. Keď Achiles dosiahne východzi pozíciu korytnačky, tá medzitým kúsok cesty ubehne, tekže sa ich rozstup síce zmenšuje, ale nikdy celkom nezmizne.

Čas je kvantita (číslo) zmeny (pohybu, kinesis) s ohľadom na predtým a potom. Je to miesto, kde sa potentionalita vyvíja do aktuality.

Cas je zivot duse v pohybu, ktera prechazi z jednoho zivotniho stavu do jineho

Čas teda není nic jiného než rozpetí; čeho však nevím, leda snad duše samé.

Istý učenec povedal, že čas nie je nič iné, ako pohyb slnka mesiaca a hviezd. Je to však skôr niečo v čom sa teleso pohybuje, ako sám pohyb telesa.

Priestor je forma poznávania (rovnako ako čas a zákon kauzality)

Pozorujeme v sebe rozličné stavy mysle – city, predstavy. Akokoľvek sa navzájom líšia, jedno majú spoločné: prebiehajú v čase. Čas nepochádza z niektorého z týchto stavov, je podmienkou, bez ktorej o nich nemôžeme mať vôbec žiadnu skúsenosť. Čas je všeobecný a nutný, je to a priori daná forma nášho vnútorného názoru. Avšak i všetko vonkajšie je nám dané len vo forme predstáv v nás.

Vec osebe sa čas netýka. Čas leží v našich poznávacích schopnostiach. Ak čas leží v nás, my musíme ležať aj mimo čas (aspoň časť z nás).

Matéria = kauzalita, nie je predstaviteľná bez času a priestoru. Objekty neležia v priestore bez toho, aby na seba pôsobili a ani v čase sa nestriedajú nezávisle na sebe. Priestor bez času by bol strnulý. Čas bez priestoru by neumožňoval žiadne spolu a vedľa.

Čas a priestor sú princípy individualizácie, mája, ktorá nás oddeľuje od druhých a umožňuje existenciu viacerých predmetov v tom istom čase na rôznych miestach, alebo na tom istom mieste v rôznych časoch.

Čas a priestor nie sú kontinálne ale skladajú sa z častíc o veľkosti cca. 10 na mínus 35-tu metra

Čas je vzdialenosť medzi dvoma udalosťami.

Absolute, true, and mathematical time, of itself, and from its own nature, flows equably without relation to anything external, and by another name is called duration

Na vnimanie casu nemáme osobity orgán. Vplyv majú rytmické deje prebiehajúce v tele - pulz,dychanie, procesy travenia. / prednasky psychologie

1/ Príčina musí predchádzať následok v čase /2/ Pred vznikom času (vznikom vesmíru) nebol žiaden čas. /3/ Preto vesmír nemôže mať príčinu /4/ Teizmus vyžaduje aby Boh bol príčinou vesmíru. /5/ Vesmír nemôže mať príčinu /6/ Preto je teizmus nepravdivý....Expressed in deductive form, Hawking’s core argument appears to be as follows:/1/ Causes must precede their effects in time /2/ There is no time prior to the beginning of time (the origin of the universe) /3/ Therefore, the universe cannot have a cause By extension he argues: /4/ Theism requires that God be the cause of the universe /5/ The universe cannot have a cause /6/ Therefore, theism is false

Totiž čas nebol pred svetom, ale alebo vznikol s ním, alebo po ňom. Pretože čas je intervalom pohybu sveta, pohyb nevznikol prv, než to, čo sa pohybuje, ale nevyhnutne vznikol alebo neskoršie, alebo súčasne; z toho nevyhnutne vyplýva, že čas je alebo rovnakého veku ako svet, alebo je od neho mladší.

Čas je čosi ako rieka udalostí a dravý prúd. Lebo len čo sa niečo objaví, už to uchváti, a už prináša niečo iné, čo tiež odnesie.

Šípka času : Entropia je jediná veličina vo fyzikálnych vedách, ktorá s postupom času len narastá, a preto sa niekedy nazýva šípka času. Ako postupuje čas, druhý zákon termodynamiky hovorí, že entropia izolovaného systému nikdy neklesá vo veľkých systémoch počas významného časového obdobia. Z tohto pohľadu sa teda meranie entropie za týchto podmienok považuje za meradlo času - hodiny.

Nie je jasné, či entropia rastie, pretože čas ide dopredu alebo či čas ide dopredu pretože entropia rastie. Nie je jasné čo je príčinou a čo následkom.

V mikrosvete čas neexistuje, pretože v rámci jednej elementárnej častice entrópia ani nerastie ani neklesá.

Možno existujú časti vesmíru, kde sa entropia znižuje. Tam možno čas ide dozadu.

Myslíme v smere entropie. Myslenie vidí realitu iba tam, kde entropia rastie. Ak niekto tvrdí, že sa niečo dialo proti rastu entrópie (pozn: napr. že sa rozostúpili vody mora a vytvoril sa suchý chodník pre odchod židovského národa z Egypta), zdá sa nám to nereálne, nepravdepodobné, ako zázrak alebo nejaký klam a čary.

Priestorový, kvantitativný pojem času v prírodných vedách je v rozpore s trvaním (durré) v základe prúdu života ako neoddeliteľným tvorčím plynutím, ktoré v sebe uchováva to, čo bolo skôr, a tiahne k nadchádzajúcemu.

A pretože čas je akumulácia, budúcnosť nemôže byť nikdy ako minulosť, pretože akumulácia narastá každým krokom. Každý moment je nielen niečím novým, ale niečím nepredvídateľným;....zmena je oveľa radikálnejšia ako predpokladáme.

V kvantovej fyzike je čas úplne iný ako ho poznáme z nášho normálneho života, z nášho vzťahu k realite. Častica tu môže v istom okamihu za určitých okolností byť všade, alebo keď má možnosť ísť cez dva otvory, ide oboma naraz.A sú tam aj stavy kde čas vôbec nie je prítomný. A to všetko je zaujímavé, pretože my o čase v ktorom žijeme nemáme žiadne vedomosti, žijeme len v nejakom konštrukte, napr. je úplná fikcia, že existuje nejaká prítomnosť.