Čo je to zázrak?

Sú len dve cesty ako žiť svoj život. Prvá je žitie ako keby nič nebol zázrak. Druhá je, ako keby všetko bol zázrak.

Zázrak je božská vec, jeho uskutočnenie je dôkaz Boha.

Pocit, že ide o zázrak vzniká, keď sa ukáže, že dokážeme oveľa viac než sme si mysleli, že dokážeme. Keď sa ukáže, že existuje niečo čo nás prepája a zjednocuje.

Zázraky nie sú prestúpením prírodných alebo vedeckých zákonov, ale iba prírodných zákonov, ako ich v súčasnosti chápeme. Zázrak je jednoducho udalosť, ktorú nedokážeme vysvetliť, a parazituje na našej nevedomosti. Je to v skutočnosti prirodzená udalosť, ktorá prekonáva naše obmedzené ľudské chápanie. Pre dokonalé pochopenie by sa nič nejavilo zázračné.

Dve veci napĺňajú myseľ vždy novou a rastúcou úctou, čím častejšie a stálejšie sa nimi premýšľanie zaoberá: hviezdne nebo nado mnou a mravný zákon vo mne

Neobmedzený svet, plný utrpenia v nekonečnej minulosti a v nekonečnej budúcnosti, je človeku cudzí; sú to pre neho akoby len cudzie príbehy : jeho pominuteľná osoba, jeho krátka prítomnosť, jeho okamžité pohodlie, toto jediné je pre neho reálne : a robí všetko preto aby to udržal, až kým mu lepšie poznanie neotvorí oči. Dovtedy iba v najhlbšej hĺbke jeho podvedomia žije veľmi nejasná predtucha, že mu to všetko vlastne nie je až také cudzie, ale že s tým má spojenie, pred ktorým ho nemôže princíp individualizácie (čas, priestor a príčinná súvislosť) ochrániť. Z tejto predtuchy vzniká u každého človeka nepotlačiteľný pocit hrôzy ak sa náhodou tento princíp individualizácie naruší, napr. ak sa zdá, že k nejakej zmene dochádza bez príčiny, alebo že je tu znovu mŕtvy človek, alebo že minulosť alebo budúcnosť je nejako prítomná alebo že vzdialené miesto je blízko. Obrovská hrôza nad takouto vecou je založená na skutočnosti, že sa zrazu nemôže spoľahnúť na svoje formy poznávania javov, ktoré samy osebe umožňujú človeku oddeliť sa od zvyšku sveta. Ale toto oddelenie je iba oddelením v (pre)javoch (vôle) a nie v veci samej o sebe (vôli).

Zázrak je ak sa niečo nedeje v súlade s princípmi našeho poznávania - zákonom príčiny a následku, v spojitosti času a priestoru.

Myslíme v smere entropie. Myslenie vidí realitu iba tam, kde entropia rastie. Ak niekto tvrdí, že sa niečo dialo proti rastu entrópie (pozn: napr. že sa rozostúpili vody mora a vytvoril sa suchý chodník pre odchod židovského národa z Egypta), zdá sa nám to nereálne, nepravdepodobné, ako zázrak alebo nejaký klam a čary.

Keby niekto prestal starnúť a začal mladnúť, tak by sme to pokladali za čary. Pritom je to možné, len je to (podľa zákona rastu entrópie) vysoko nepravdepodobné (asi tak nepravdepodobné ako, že na tisíc hodených kockách padne šestka).

Zázrak je jednoducho náboženský názov udalosti. Každá udalosť, aj tá najprirodzenejšia a najbežnejšia, sa stane zázrakom, akonáhle sa náboženský pohľad na ňu stane dominantný. Pre mňa je všetko zázrak.

Každé narodené dieťa je boží zázrak.

Zázrak je násilné porušenie prírodných zákonov; a kedže tieto zákony boli stanovené pevnou a nezmeniteľnou skúsenosťou, je dôkaz proti zázraku už z povahy veci, tak úplný, ako si len dokážeme zo skúsenosti myslieť.

O zázrakoch som presvedčený, že istota božieho zjavenia sa môže opierať iba o múdrosť učenia a nie o zázraky, to jest o nevedomosť.

...všetci sa dovolávajú zázrakov, to jest nevedomosti, ktorá je zdrojom všetkej neprávosti. A tak pravú vieru zvrhnú v poveru.

iba Boh môže robiť zázraky, tvoriť a premieňať