Možu sa diať zázraky?

Zázraky nie sú prestúpením prírodných alebo vedeckých zákonov, ale iba prírodných zákonov, ako ich v súčasnosti chápeme. Zázrak je jednoducho udalosť, ktorú nedokážeme vysvetliť, a parazituje na našej nevedomosti. Je to v skutočnosti prirodzená udalosť, ktorá prekonáva naše obmedzené ľudské chápanie. Pre dokonalé pochopenie by sa nič nejavilo zázračné.

Neobmedzený svet, plný utrpenia v nekonečnej minulosti a v nekonečnej budúcnosti, je človeku cudzí; sú to pre neho akoby len cudzie príbehy : jeho pominuteľná osoba, jeho krátka prítomnosť, jeho okamžité pohodlie, toto jediné je pre neho reálne : a robí všetko preto aby to udržal, až kým mu lepšie poznanie neotvorí oči. Dovtedy iba v najhlbšej hĺbke jeho podvedomia žije veľmi nejasná predtucha, že mu to všetko vlastne nie je až také cudzie, ale že s tým má spojenie, pred ktorým ho nemôže princíp individualizácie (čas, priestor a príčinná súvislosť) ochrániť. Z tejto predtuchy vzniká u každého človeka nepotlačiteľný pocit hrôzy ak sa náhodou tento princíp individualizácie naruší, napr. ak sa zdá, že k nejakej zmene dochádza bez príčiny, alebo že je tu znovu mŕtvy človek, alebo že minulosť alebo budúcnosť je nejako prítomná alebo že vzdialené miesto je blízko. Obrovská hrôza nad takouto vecou je založená na skutočnosti, že sa zrazu nemôže spoľahnúť na svoje formy poznávania javov, ktoré samy osebe umožňujú človeku oddeliť sa od zvyšku sveta. Ale toto oddelenie je iba oddelením v (pre)javoch (vôle) a nie v veci samej o sebe (vôli).

Katolíci na rozdiel od protestantov počas reformácie neodmietli, že zázraky sa dejú aj v súčasnosti a je možné si ich modlitbou aj za pomoci nebeských svätcov vyprosiť.

Protestanti nepotrebujú žiadne nové zázraky, kedže nemajú žiadne nové evanjelium. To však neznamená, že Boh vo svete nijako nekoná, koná naďalej dvoma sposobmi : 1) Cez prozreteľnosť, t.j konaním bez zasahovaniam 2) Zázrakmi, kt. sú v súlade s prírodnými zákonmi (napr. pri útoku španielskej flotily na protestanské Anglicko, bola táto flotila rozhodená nepriaznivým vetrom)

Zázrak je násilné porušenie prírodných zákonov; a kedže tieto zákony boli stanovené pevnou a nezmeniteľnou skúsenosťou, je dôkaz proti zázraku už z povahy veci, tak úplný, ako si len dokážeme zo skúsenosti myslieť.

Indický kneža, ktorý nechcel veriť prvým správam o účinkoch mrazu, rozumoval správne ; a vyžadovalo to prirodzene veľmi silné svedectvo, aby ho prinútilo uveriť vo veci, ktoré vznikajú za prírodného stavu, ktorý mu nebol známy a ukazoval tak malú analógiu s tými dejami, o ktorých mal stále rovnakú skúsenosť. (Je zrejmé, že žiadny Ind nemohol mať skúsenosť o tom, že v studenom podnebí voda mrzne..)

Z toho vyplýva, že nijaké svedectvo nie je schopné s istotou dokázať zázrak, ak by len nešlo o také svedectvo, ktorého nepravosť by bola zázračnejšia než tá vec, ktorú sa snaží s istotou dokázať.

Za prvé, nenájdeme v celej histórii zázrak, ktorý by bol dosvedčený dostatočným počtom ľudí tak nepochybného zdravého zmyslu, výchovaných a vzdelaných, aby sme si mohli byť istí, že sami neboli klamaní; tak nepochybnej bezúhonnosti, že ich vôbec nemožno podozrievať z úmyslu klamať iných; takej dobrej povesti a takej váhy v očiach ľudí, že by museli veľa stratiť, ak by boli pristihnutí pri nejakej nepravdivosti...

Cit prekvapenia a začudovania, vznikajúci zo zázrakov, je tak príjemným že zrejme nakláňa k viere v tie udalosti, z ktorých pochádza. A ide to tak ďaleko, že i tí, ktorí sa nevedia potešíť tou rozkošou priamo, pretože nemôžu veriť v tie zázračné udalosti, o ktorých sa im rozpráva, predsa len majú radi účasť v tom potešení z druhej ruky alebo odrazom, a sú naplnení pýchou a radosťou, ak budia začudovanie u druhých.

S jakou žiadostivosťou prijímame zázračné príbehy cestovaťeľov, ich opisy morských a zemských netvorov, správy o ich podivných dobrodružstvách, zvláštnych ľudoch a neobyčajných mravoch ! Ak sa však duch náboženský pridruží k záľube v podivnom, je tu koniec zdravého zmyslu; a ľudské svedectvo stráca za týchto okolností všetok nárok na spoľahlivosť.

Je čudné že sa také zázračné veci nedejú dnes.

Pustiť do obehu podvod v nevedomom ľude je také výhodné, že , hoci by bol ten klam príliš hrubý, aby podviedol väčšinu z nich, predsa len má oveľa viac vyhliadok, ujať sa v krajinách vzdialených, než keby prvé dejisko bolo bývalo umiestnené v meste slávnom svojím umením a vzdelaním. Najnevedomejší a najbarbarskejší z týchto barbarov roznesú tú spávu do cudziny. Nijaký z ich krajanov nemajú dosť známostí a dostatočnú váhu a autoritu, aby proti tomu klamu povstali a ho zarazili.

Prijať zázrak pre mňa nie je osobne nijako obtiažne, pokiaľ neprotirečí stále početnejším a presnejším pravidlám, ktoré odhalujeme v prirodzenom vývoji sveta.

Vzhľadom ku spôsobu, akým sú nám zázraky, aj evanjelijné, často predkladané, musím v skutočnosti povedať, že skôr než kôli zázrakom verím navzdory zázrakom.