Aký je vzťah vedy a náboženstva?

Keby okrem podstát od prírody jestvujúcich nebolo inej podstaty, bola by prvou vedou fyzika, ak však je nejaká nehybná podstata, je prvšia a prvá filozofia /metafyzika/ je tiež prvšia.

Filozofia je slúžkou teológie, ako aj ostatné vedy

Iba povrchne vedenie sa dostava do rozporu s krestanskym zjavením, zatialco hlbsie postihnutie podstaty veci naplnuje dusu cloveka nabozenskou pokorou a zboznostou.

Náboženstvo je zmysel a vkus pre nekonečno. / Religion ist Sinn und Geschmack furs Unendliche.

Nech veda uzná, že jej "zákony" platia iba pre javy a pre ich vzťahy. Nech veda prestane popierať Boha, alebo pokladať materializmus za jediný pravdivý. Nech ale náboženstvo prestane zobrazovať Absolútno ako zväčšeného muža, alebo , čo je ešte horšie ako kruté, krvilačné monštrum, ktoré má záľubu v podchlebovaní a pätolízačstve, ktorými tak opovrhujeme, keď sa to robí nadriadeným.

Kresťanstvo je platonizmus pre ľud.

V 17.storočí za čias keď žili Galilei, Descartes a Newton, tak prevládal názor, že veda a náboženstvo budú v súlade, že svet bol stvorený Bohom a Boh je racionálna bytosť, takže to, čo vedec spozná je vlastne to, čo tam Boh vložil, kniha prírody (písaná jazykom matematiky) musí byť v súlade s knihou stvorenia - bibliou.

V 18. storoči Laplace napísal tri hrubé knihy -System le Monde- kde vyložil podrobne na základe Newtonovskej mechaniky, ako funguje slnečná sústava. Napoleon sa ho pýta, kde je v tejto knižke Boh a Laplace mu odpovedá, že prvý občane, túto hypotézu som nepotreboval. Fyzika je nezávislá od knihy stvorenia.

V 19. storocí sa presadzuje názor, že viera a veda sú v konflikte, do velkej miery vplyvom Darwinovskej revolúcie.

Konflikt medzi vedou a bibiou nastáva, ak berieme bibliu doslovne, ako faktický opis, koľko má byť živočíšnych druhov, ako stará je zemeguľa. Na druhej strane, do konfliktu vstupujú tí vedci, ktorý berú vedu ako súbor definitívnych poznatkov, doslovne, ako uzavretý obraz sveta.

Sú vedci a teológovia, ktorí si myslia, že veda a náboženstvo sú od seba nezávislé. V teologickej sfére sa to prejavuje ako názor, že teológia je o spáse duše a to ako vznikol svet je z hľadiska teológie irelevantné. Vo Wittgensteinskej tradícii sú veda i teológia sú jazykové hry ktoré sú od seba oddelené. V existenciálnej tradícii sa teológia týka človeka a jeho bytia, kým veda sa týka súcien sveta naokolo.

Z hľadiska metodológie sú veda a náboženstov úplne odlišné a teda nezávislé. Veda má experimentálnu metódu, matematický jazyk.

Tretím spôsobom vzťahu vedy a teológie môže byť dialóg. Existujú oblasti v ktorých teológia veda hraničia - dejiny vedy ukazujú, že niektoré základné predpoklady vedy vychádzajú z teológie. Ďalšou takou oblasťou je etika, etika vedy, otázky dôstojnosti človeka a pod. Veda má svoje hranice.

Integrálny prístup - človek je jeden a ten zároveň aj verí aj poznáva a preto medzi vierou a poznaním nemôže byť nejaký zásadný rozdiel.

Nietoré časti vedy a časti teológie sú v konflikte, niektoré nezávislé, niektoré v dialógu. Ak niekto zastáva názor na základe časti, postupuje ako človek, ktorý v tmavej miestonti drží slona za chobot a tvdí , že je to had...

Liberálna teológia 19. storočia vyjadruje osobnú náboženskú skúsenosť človeka s posvätnom, je teda expresívna, čo je rozdiel oproti klasickej teológii, kt. tvoria propozičné tvrdenia o vonkajšom svete.

Zákon zachovania hybnosti - prvý univerzálny zákon fyziky Descartes založil nábožensky - že Boh vložil do sveta isté množstvo pohybu a Boh je nemenný, preto platí zákon zachovania hybnosti.

Niet dôvodu, prečo by mali v prírode platiť univerzálne matematické zákony. Fyzika je v tomto podobná s teológiou vo svojom založení.

Luďia stále veria v Boha, ale je im stále menej dôležitý. Najdôležitejšie objavy neprinieslo v posledných storočiach náboženstvo, ale iné oblasti - antibiotika, počitače, atómová fyzika, feminizmus... Naboženstvo bolo vo všetkých týchto prípadoch iba reaktívna sila. V stredoveku to bolo naopak. Kláštory boli ako dnešné Silicon Value, vymysleli spracovávanie informácií. Každý kráľ sa s administratívou obrátil na mníchov.

Veľa náboženstviev je založených na zázraku. Napr. kresťanstvo, judaizmus, islam.

Ale aké typy filozofie sa nám ponúkajú? Nachádzame empirickú filozofiu, ktorá nie je dostatočne zbožná, a zbožnú filozofiu, ktorá nie je dosť empirická pre naše potreby. Ak nahliadnete do končín, kde sa ctia fakty, nájdete v plnom prúde "hrubú" filozofiu a v plnom rozkvete "spor medzi vedou a náboženstvom".

Náboženstvo je ako námesačný, pre ktorého sú skutočné veci prázdne.

Spriritualita je o otázkach a hlbokom osobnom hľadaní, náboženstvo je o odpovediach, o tom, že príde niekto a povie ti, toto je odpoveď, musíš tomu veriť, lebo inak zhoríš v pekle.

Viera a poznanie sú ako 2 misky váh; čím vyššie je jedna, tým nižšie je druhá.

Historici vedia, že v každej oblasti poznania sa prechádza troma štádiami: 1. najprv sa predmet poznania vysvetľuje teologickým spôsobom; všetky problémy sú vysvetľované pomocou vôle nejakého božstva, ako napr. hviezdy boli pokladané za bohov, alebo vozidlá bohov. 2. Ten istý predmet poznania potom dosiahne metafyzické štádium a je vysvetľovaný pomocou metafyzických abstrakcíí, ako napr. že hviezdy sa pohybujú po kružnici, lebo je to najdokonalejší tvar. 3. nakoniec sa predmet poznania redukuje presnými pozorovaniami, hypotézami a experimentami na pozítívnu vedu, a fenomény sú vysvetľované pomocou pravidelností prírodných príčin a následkov.

Počiatok filozofie a vedy je charakterizované prechodom od mýtu k logu. Prví filozofi (milétska škola - Thales z Miletu, Anaximandros Miletsky / Talesov ziak, Anaximenes) v zásade opustili a prekonali mytológiu.

Na rozdiel od vedeckých sú však náboženské tradície často úplne a explicitne organizované okolo ich historických vzorov, ktoré sú sústredené do jednej alebo niekoľkých osôb.

Z biblického pohľadu je viera osobnou dôverou a lojálnosťou. Ani táto viera však nie je "slepou vierou", pretože je úzko viazaná so skúsenosťou.... Práve kombinácia vernosti a kritického skúmania je však podmienkou a prejavom náboženskej zrelosti.

Pravda a viera, že niečo je pravda: dva celkom protikladné záujmové svety — ku každému sa prichádza celkom odlišnými cestami.

Veda je to, čo je samo osebe zakázané (ovocie) - iba veda je zakázaná. Veda je prvým hriechom, jadrom všetkých hriechov, dedičným hriechom. A toto je morálka : Nebudeš poznávať.

Náboženský (religiózny), ako to hovorí už samo slovo, znamená prepojenie na moci, sily a a zákony, ktoré presahujú ľudské schopnosti, potom sa dá hovoriť aj o ateistickom náboženstve, ako napr. buddhizme, ktoré nepozná žiadneho Boha, a napriek tomu je náboženstvom, obsahuje prepojenie (na to čo nás presahuje). Povedal by som, že aj ľudia ako komunisti, majú náboženstvo, veria totiž vo vedu, nepodmienečne veria modernej vede. A táto nepodmiečená viera, t.j. dôvera vo výsledky vedy, je vierou a je niečím čo presahuje jednotlivého človeka a je teda náboženstvom. Povedal by som, že žiaden človek nie je bez náboženstva a každý človek je v istom zmysle mimo seba, t.j. šialený.

mágia - > náboženstvo - > filozofia - > materialistický empirizmus

V príbehu zápasenia o pravdu medzi egyptskými kňazmi a Áronom, rozhodla empíria a vyhral Áron. Dnešní kresťanskí teológovia sa už však zťahujú z oblasti empirického overovania.

Kresťanská teológia sa vymyká empirickému overovaniu : " Boh robí všetko najlepšie a ak Boh napriek modlitbám nechá zomrieť dieťa, tak je to preto, lebo by z toho dieťaťa pravdepodobne vyrástol vrah a tak je lepšie keď zomrelo."

Teológovia skonštruovali učenie o dvojakej pravde.

Hegelov panteizmus je hraničným bodom medzi teizmom a ateistickou vedou. (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel)

Teológia potlačila antickú vedu a mágiu, ale neobyčajne podporila logickú stránku poznávania.

Teologické zvyšky vo vede v oblasti historiografie a národného hospodárstva ako "boži prst" a "duch národa" sa nahradzujú pojmamy ako ponuka-dopyt, import-export, vedenie vojny, emigrácia...

Na ceste k Bohu sa môže človek nachádzať v jednom z troch štádií existencie :
1. v estetickom štádiu (vo vonkajškovosti a zmyslovosti podľa motta : Užívaj si života)
2. v etickom štádiu (stará sa o svoju dušu, o jediné čo má úplne vo svojej moci - konať dobro a nekonať zlo)
3. v náboženskom štádiu ( zistuje, že je neschopný dobra, hriešnik, a že len Boh mu môže pomôcť)

Zákon troch štádií sa týka duchovného vývoja ľudstva, každej jednotlivej vedy i konkrétneho človeka:
1. Teologické alebo fiktívne štádium (vysvetľovanie si sveta pomocou naprirodzených bytostí)
2. Metafyzické alebo abstraktné štádium (vysvetľovanie cez podstaty)
3. Vedecké alebo pozitívne štádium ( vysvetľovanie pozorovania faktov a z toho rozoznaných všeobecných zákonitostí)

Súčastní budhisti často operujú s tým, že budhizmus je empirický, budhizmus je vedecký , (napr. sa opierajú o Buddhov výrok , "Nič mi never, ale pozri sa sám"). ... ale nemajú v tom pravdu, pretože jediný dôkaz, ktorý Buddha ponúka je osobná skúsenosť a tá ako vieme na vedeckosť nestačí. (ad budhistická filozofia)

Súčastní budhisti často operujú s tým, že budhizmus je empirický, budhizmus je vedecký, že meditácia je niečo ako teleskop, ktorí vám umožní vidieť veci, ktoré by ste inak voľným okom nevideli. Problém je však v tom, že môžeme použiť teleskop a vedieť čo robí, lebo máme znalosť optiky. Pokiaľ nemáš znalosť optiky, nevieš čo ti ten teleskop ukazuje a či môžeš veriť tomu čo v ňom vidíš. (ad budhistická filozofia)

Budhisti často operujú s tým, že ktokoľvek sa môže presvedčiť o správnosti Buddhovej náuky, stačí keď bude meditovať a nakoniec bude vidieť veci tak ako sú. Lenže vidieť veci tak ako sú, je len tvoje osobné prežívanie zmenené meditačnými technikami. (ad budhistická filozofia)

Na konci 19. storočia sme koncept Boha medzier prestali potrebovať, lebo mnohé medzery veda zaplnila.

Keď sa človek dostane do krajnosti, keď z ľudského hľadiska už niet nijakej možnosti - vtedy je otázkou, či bude veriť, že Bohu je všetko možné, teda či bude veriť. Táto formula však znamená stratu rozumu; veriť totiž znamená stratiť rozum, aby človek získal Boha.

Veriť totiž znamená stratiť rozum, aby človek získal Boha.

Obrancovia náboženstva už celé stáročia zamestnáva a mätie skutočnosť, že ľudstvo zaujíma na nebi moderného myslenia stále vyššie a vyššie postavenie. V domnienke, že je táto nová hviezva Božím sokom, snažili sa jej vzostup sústavne spochybňovať alebo aspoň stlpniť jej jas.....ale..Královstvo Božie a ľudský pokrok si neprotirečia.