Prečo sú vojny?

Πoλεμoς παντων μεν πατηρ εστι./Boj je otcom vsetkych veci

Boj je otcom všetkých i kráľom všetkych, jedných robí bohmi, druhých ľudmi, jedných otrokmi, druhých slobodnými.

Ako hovori Empedokles, veci sa nachadzaju raz v pohybe a raz v pokoji, pohybuju sa , ked laska vytvara z mnohosti jednotu alebo Svar z jednoty mnohost, naproti tomu v medziobdobiach odpocivaju.

Nenakladaj si viac jedla do misy, ale len šošovicu, aby si nás neuvrhol do občianskej vojny

Existuje akési mesto uprostred temného mora pýchy a volá sa Kapsa. Je krásne a bohaté, hoci zíva prázdnotou a je obklopené haldami špiny. Na tento ostrov nepláva žiaden hlupák, príživník ani smilník, čo plesá pri pohľade na zadok hetéry. Na ostrove sa rodí tymian, cesnak, figy a obilie. Preto sa o jeho bohatstvo nevedú vzájomné vojny ani nik nevlastní zbrane, aby si vydobyl peniaze či slávu

Islam vidí svet ako otvorený konflikt medzi Krajom mieru (Dar al-Islam) a Krajom vojny (Dar al-Harb), ktorý musí byť porazený vo svätej vojne (džihád)

Dôsledkom toho všetkého je, že ľudí dohnali k nenávisti, vzájomnému zhnusenia a vojnám, že roztrhali Písmo na cári a úplne rozdelili národ. /suniti, siiti, katolici, protestanti...

Prirodzeným stavom ľudí, než sa zoskupili v štáte bola vojna, a to.. vojna všetkých proti všetkým /bellum omnium contra omnes/

Slava je tak sladka,ze mame radi vsetko s cim je spojena, trebars i smrt.

Keď si myseľ predstavuje to, čo zmenšuje alebo obmedzuje schopnosť tela konať, usiluje sa, pokiaľ môže, spomínať si na veci, ktoré vylučujú existenciu týchto vecí.

Usilujeme sa podporiť všetko to, čo podľa našej predstavy vedie k radosti, a to, čo jej podľa našej predstavy odporuje alebo vedie k smútku, usilujeme sa odstrániť alebo zničiť.

Pokiaľ ľudmi zmietajú afetky, ktoré sú trpnými stavmi, môžu byť jeden proti druhému.

Prvý človek, ktorý si ohradil pozemok, odvážil sa vyhlásiť - Toto je moje - a našiel nadostač prostoduchých ľudí, čo mu uverili, stal sa skutočným zakladateľom civilizovanej spoločnosti.

Koľko zločinov, vojen, biedy by sa ušetrilo, keby niekto vytrhol koly, zakopal priekopy a zavolal na svojich druhov - Ak zabudnete, ze plody patria všetkým a pôda nikomu, ste stratení.

Čo je zlo? - Rozdvojenie vôle a boj vôle voči sebe samej.

Celá príroda je bojom. Rastliny bojujú proti zvieratám, zvieratá voči zvieratám, človek voči zvieratám i rastlinám. (Bojujú však skôr indivíduá, celé druhy sa skôr potrebujú.) Človek okrem toho bojuje proti gravitačnej sile pri vzpriamenom postoji, proti chemickým väzbám pri trávení a má pritom pocit zdravia, ak ich úspešné prekonáva. Napriek tomu má stále určitý pocit nepohody z boja s týmito nižšími silami, je z neho unavený a preto potrebuje spánok a napokon smrť.

Co chce vola? Vola chce stale viac. A preto casom naraza jedna na druhu.

Etika je v podstate produkt stádovitého inštinktu, teda inštinktu spolupracovať s členmi našej skupiny proti členom iných skupín. Členovia našej skupiny sú dobrí, členovia nepriateľských skupín zlí. Cieľe, ktoré sleduje naša skupina su želané; ciele nepriateľských skupín ohavné.

Vďaka rozličným historických náhodám, hornou spoločenskou vrstvou v Severnom Írsku boli takmer iba protestanti a spodnou vrstvou boli takmer iba katolíci. Takže to, čo sa zdá na prvý pohľad ako teologický konflikt o povahe Krista, bol v skutočnosti typickým konfliktom medzi majetnými a nemajetnými.

Takmer všetky krajiny vedia povedať : My nechceme robiť genetické experimenty na ľuďoch, alebo vývoj umelej inteligencie v oblasti zabijáckych robotov. Ale čo ak to urobia iní, ktorým nemôžeme dôverovať? Budú potom vo vývoji pred nami a to si nemôžeme dovoliť. Musíme sami také veci vyvíjať.

Organizácia súčastného štátu je podobná s organizáciou štátu, ktorý je vo vojne. Jednota v mene produkcie, odstránenie opozície v mene boja. Odbory už nehovoria, že zamestnávateľ je nepriateľ, ale samy navrhujú racionalizačné opatrenia. Šefovia sú vojenského typu. Masovo komunikačné prostriedky máme aj v spálni.

Podstatou človeka a všetkého je vôľa k moci.

Základnou príčinou násilia je pripútanosť k extrémnym názorom, napríklad ku spravodlivosti a morálke. Táto pripútanosť obvykle vzniká, ak sa necháme pohltiť dualistickými náhľadmi ako sú dobro a zlo, krása a škaredosť, morálka a nemorálnosť. Naše nekompromisné presadzovanie vlastných právd zaberie všetok priestor schopnosti cítiť s druhými. (ad dualizmus)

Kvôli zmyslovej žiadostivosti, na jej základe a ňou vedení, úplne ovládaní žiadostivosťou zmyslov bojujú králi s kráľmi, vojvodcovia s vojvodcami, kňazi s kňazmi, občania s občanmi; matka sa háda so synom, syn s matkou, otec so synom, syn s otcom, brat sa háda s bratom, brat so sestrou, sestra s bratom, priateľ s priateľom. Takto v hádke, rozkolu a boji napádajú jeden druhého päsťami, palicami či zbraňami. A tým podliehajú smrti alebo smrteľné bolesti. A ďalej, tiež kvôli zmyslovej žiadostivosti, na jej základe a ňou vedení, úplne ovládaní žiadostivosťou zmyslov ľudia vnikajú do obydlia, kradne, plienia, vykrádajú celé domy, prepadajú a znásilňujú. Načo sú stíhaní vladári a trestaní rôznymi formami násilia. A tým podliehajú smrti alebo smrteľnej bolesti. V tom spočívajú biedne dôsledky zmyslovej žiadostivosti, tak vzniká ona celá hromada utrpenia v tomto prítomnom živote kvôli zmyslové žiadostivosti, na jej základe a pod vedením žiadostivosti zmyslov.

Deklarovaná etika v Európe a Amerike je pacifické kresťanstvo; zatiaľčo praktikovaná etika je etika rabujúcich Teutonov (germánskych kmeňov za Rímskej ríše), z ktorých sa vyvinula vládnuca vrstva skoro všade v Európe. To ktorá morálka prevládne záleží na tom, či sa kladie dôraz na priemysel, alebo vojnu. Militantná spoločnosť vyzdvihuje niektoré cnosti (odvahu a silu) a prehliada niektoré zločiny; agresia, rabovanie a zrady nie sú v takej miere zatracované ľuďmi, ktorí sú akosi k nim navyknutí počas vojny, ako ľuďmi, ktorý sa naučili vážiť si čestnosť a neagresiu počas práce a mieru.

Príčinou vojen je strach. Keby sa ľudia prestali báť jeden druhých, necítili by potrebu zbrojiť.

Sokrates vravel : "Chcete mať duše rozumných alebo nerozumných?" "Rozumných." "A ktorých z nich, s dobrým rozumom alebo slabým rozumom?" "S dobrým." "Nuž čo ho teda nehľadáte?" "Pretože ho máme." "Prečo teda bojujete a sú medzi vami nezhody?"

To že je zápas o miesto v hierarchii medzi ľudmi, nevyplýva zo zlého usporiadania ľudskej spoločnosti, ale má hlbšie korene v biológii, u zvierat je tiež takýto zápas (ktorý ochudobňuje jedincov na spodku hierarchie)

Rytiersko aristokratické hodnotové súdy majú ako svoj predpoklad mužskú telesnosť, kvitnúce, bohaté, prekypujúce zdravie a tiež to, čo ho udržuje, vojnu, dobrodružstvo, lov, tanec, bojové hry a vôbec všetko, čo sa dá označiť za silné, slobodné, radostné konanie.

Tieto rozpory medzi (vlastníctvom a výrobou) vedú k triednym bojom, v ktorých sa utlačovaná trieda, znevýhodnená výrobnými vzťahmi, povstáva proti vládnucej triede.

Druhú svetovú vojnu nespôsobili národné štáty, ale Hitler a nacistická ideológia, ktorá sa pretekala s komunistickou ideológiou. Národné štáty naopak proti tejto ideológii z vlastneneckých dôvodov bojovali a vyhrali.

Vojny vznikajú kôli hraničným sporom medzi národnými štátmi. Tak vznikla prvá i druhá svetová vojna, boje v Severnom Irsku i vojna na Balkáne v 90-tich rokoch 20 teho storočia.

Tento pohyb nás často dostáva do stretov jedných voči druhým, pretože sa často viacerí naháňame za jednou vecou a tak jeden môže byť prekážkou druhému.

Aj vzdialená prekážka či nebezpečenstvo je nebezpečenstvom, a preto majú ľudia tendenciu preventívne odstraňovať aj hypotetické prekážky, t.j. bojovať proti všetkým ostatným.

Medzi právom silnejšieho a právom prvého majiteľa sa rozpútal neľútostný spor.

Boháč nenachádzal prijateľné ospravedlnenie, aby dokázal svoju nevinu, nemal dostatok síl aby sa ubránil, ľahko ožobračoval jednotlivca, ale jeho zas okrádala banda lupičov, stál sám proti všetkým, ba nemohol sa spojiť proti nepriateľom, ktorých držala pohromade spoločná nádej na korisť...

vo veľkých skupinách pôsobil tento stav ešte zhubnejšie ako kedykoľvek predtým medzi jednotlivcami, ktorí sa zoskupovali. Stade pochádza zdroj medzinárodných konfliktov, bitiek, vrážd, represálií, ktoré rozochvievali prírodu a otriasali rozumom, ale ja všetkých zvrátených predsudkov, ktoré povyšujú na úroveň cti hrozné krviprelievanie. Najčestnejší ľudia si zratu považovali za povinnosť podrezávať blížnych, stali sme sa svedkami hromadných vrážd bez zjavného dôvodu...Tak vyzerali prvé výsledky, odkedy sa ľudstvo rozdelilo na rozličné spoločnosti.

Imperializmus bol výsledkom toho, že kapitalistické krajiny potrebovali nové trhy. Rast výroby je možný iba vtedy, ak dôjde k zodpovedajúcemu rastu spotrebiteľského dopytu. Pretože pracovníci v kapitalistickej ekonomike nie sú schopní naplniť dopyt (nie sú schopní kupovať, lebo majú nízke mzdy), musia výrobcovia expandovať na nekapitalistické trhy, aby našli spotrebiteľov pre svoje tovary, čo vedie k imperializmu. Ako impérie rastú, tak dochádza k stretu impérií a k vojne. To bolo príčinou 1. sv. vojny.

Imperializmus je kapitalizmus. keď sformovanie medzinárodných kapitalistických monopolov rozdelí svet medzi seba a je dokončené územné rozdelenie celého sveta medzi najväčšie kapitalistické mocnosti. Kapitalistické mocnosti vyvolávajú vojny so slabšími národmi aby zväčšili svoj monopolný kapitál. Pri rozvoji kapitalizmu je jeho prirodzeným vývojom to, aby kapitalistické národy predstavujúce jadro, si podmaňovali národy na periférii prostredníctvom imperialistických vojen pri hľadaní nových trhov a zdrojov.

Keď si (tyran) zabezpečí mier pred vonkajšími protivníkmi tým, že s jednými sa dohodne a druhých zničí, myslím, potom bude neprestajne pripravovať nejaké vojny, aby ľud potreboval vodcu.

Deontologické vyhlásenia o právach a povinnostiach spôsobujú vznik nezmieriteľných morálnych konfliktov v morálnych otázkach. Totiž práve „vyhlásenia o právach, vinách, povinnostiach a morálnej zodpovednosti stanovujú pozíciu, ale nerobia nič, aby ju obhájili. Hovoria nám, čo máme robiť, ale nevysvetľujú, prečo by sme to mali robiť a tomu, kto s tým nesúhlasí, neposkytujú nič, na základe čoho by mohol svoj názor zmeniť. (ad deontológia)

Každé individuum, úplne zanedbateľné v bezhraničnom svete sa cíti stredom sveta a uprednostňuje svoju existenciu a svoje dobro pred všetkými ostatnými; je ochotné všetko ostatné obetovať, zničiť hoci aj celý svet, aby o trochu predĺžilo svoju vlastnú existenciu kvapky v mori. Toto zmýšlanie je egoizmus, ktorý je podstatou všetkých vecí v prírode.

Ale táto mnohosť sa netýka veci samej - vôľe ( den Willen als Ding an sich) , ale iba jej prejavov - indivíduí. Je v každom indivíduu prítomná celistvá a rozhliada sa naokolo a vidí nepočetne krát opakované obrazy svojho vlastného bytia. Seba samu, teda to jediné reálne, vidí iba vo svojom vnútri. Preto chce každé indivíduum všetko pre seba, chce všetko vlastniť, alebo aspoň ovládať a to čo mu odporuje, chce zničiť.

Vojny pochádzajú z nacionalizmu, teda z pokazenia zdravej lásky k vlasti, ktorá umožňuje národom spolupracovať (spájať to najlepšie) a nie súperiť (presadzovať vlastnú silu).

Plníme si ústa slovom mier, ale potom z nášho vzdelávacieho systému budujeme kultúru založenú na súperení a nie na spolupráci.

Kultúrnosť nemá žiadnu nadvládu nad inštinktami a teda barbarský prvok a základný pud ničenia sú v ľudskej duši nezničiteľné. Možnože by sa v budúcich storočiach mohol nájsť nejaký spôsob, ako by sa tieto inštinkty dali skrotiť, aspoň v spoločenskom živote národov, ale zdá sa, že ony pretrvávajú v každodennom živote a aj v najvnútornejšej prirodzenosti človeka ako nezničiteľné sily a možno sú dokonca aj nevyhnutné na to, aby udržali vitálne napätie.

Zdá sa, že tieto inštinkty (základný pud ničenia) vo vzťahoch medzi národmi nie je možné nijako skrotiť (ani zákonmi, zbraňami, sankciami, medzinárodnými organizáciami…) práve preto, že tieto inštinkty sú vlastné všetkým ľuďom, či už tomu, kto uviazol v dopravnej zápche, až po toho, kto vládne národu.

Ech, sebectvo! to! — a niet nad ohavou
tou zvíťaziť, vojsk, rekov po dnešok.


Hej, ono krivdí, hnetie, zdiera, týra
svevoľne, kde len stihne, slabšieho;
hoc zem je pre všetkých dosť šírošíra,
chce, aby strela sa len pre neho;
ba končiny si svojí všehomíra,
kams’ v prázdeň vytískajúc iného —

Množstvo jazykov je iba zdrojom konfliktov, lebo každý človek chce prirodzene rozumieť o čom sa rozpráva v jeho okolí a reč, ktorej nerozumie mu lezie na nervy. Každý silou mocou drží svojej reči, v domnienke, že by prišiel o niečo veľmi vzácne, keby ju stratil. Národ prežíva cez väčšinu, neschopnú sa naučiť cudzí jazyk. Pre väčšinu ľudí má národ a národná reč veľkú hodnotu ako jediné miesto, kde človeku rozumejú a odnárodnenie sa jednotlivca je pokladané za veľkú zradu.

A národ oboril sa na národ
s úmyslom vraždy, s besom skaziteľa.

Vojna je pokračovaním politiky iným spôsobom.

Ak by Sovietsky zväz prežil, dnes by sa dalo predísť mnohým konfliktom vo svete, ktorých príčinou je unipolárny svetový poriadok na čele s USA.

Ak sa boj medzi jednotlivcami potlačí zriadením štátu, prichádza tento boj zvonku ako vojna medzi národmi a požaduje vyplatenie nahromadeného dlhu na krvavých obetiach, ktorým bolo zamedzené pomocou múdrych opatrení pre jednotlicov. A keby aj vojny boli odstránené s pomocou múdrosti a skúsenosti zbieranej celé tisíročia, vyústilo by to do skutočného preľudnenia na celej planéte..

História nás učí, že žiadny diktátor nemôže ostať pri moci, pokiaľ prehraje vojnu. Preto diktátor nemôže ukončiť začatý konflikt.

Vo chvíli, keď sa zlo zmocní sveta, tak to už je vec ktorá nie je len materiálna, ktorá nie je len technická, za tým stojí nejaké mystérium, nejaké zlo, my kresťania hovoríme, že za tým stojí diabol, a tak ako Stalin a Hitler boli strážený silami zla, aby sa ani atentát nepodaril. Preto aj zlo, ktoré dnes vyžaruje z Ruska presahuje to materiálne , a teda že možno očakávať ešte ďalšie pustošenie, ktoré môže súvisieť aj s nejakou stratou sebazáchovy... keď tak, nech to všetko padne.

Tí, ktorý vojnu vedú, často tvrdia , že chcú len napraviť staré krivdy. Najčastejšie však jedny krajiny napadajú druhé, aby rozšírili svoje územia alebo získali cenné suroviny.

V Európe bola aj tridsaťročná vojna, ktorá sa viedla z náboženských dôvodov.

Vojna nie je nič iné, než naša konštrukcia a výslednica našich vedomí, našich túžob.

Vojna a akékoľvek zlo je výsledkom slobody človeka a daňou za to, že môžeme žiť autentický život. O to vzácnejšie je rozhodnutie slobodného človeka pre Boha, pre dobro a pre pokoj. Je to najväčší div a zázrak, aký poznám.

V prapolievke (v ktorej život vznikol) dochádzalo časom k nedostatku surovín. Preto medzi mikroorganizmami nastal boj o existenciu, potreba štiepenia svojich konkurentov a chránenia sa stenou. Tak vznikali bunky s metabolizmom a bunkovou stenou a po dlhom vývoji viacbunkový veľký nemotorný robot s trávením a kožou - človek.

co svět světem stojí, ještě se svobodní lidé, jimž nikdo nevládne, nikdy nepokusili obsadit nějaké velké území a podrobit si tamní obyvatelstvo; války byly od nepaměti záležitostmi vlád a mocipánů, nikoliv jejich poddaných, kteří však vždy nesou následky a trpí za rozhodnutí svých vládců, již je maximálně dokáží čas od času – za jejich peníze – masovou propagandou přesvědčit o tom, že válku vlastně chtějí.

„národní obrana“ se velmi často v rukou politiků zvrhává v „národní útok“, ač se tomu tak neříká (asi každý stát má ministerstvo obrany a nejspíše žádný nemá ministerstvo útoku; navzdory tomu, co taková ministerstva mnohých států provádějí v praxi)

Svět bez států totiž zároveň znamená svět bez válek. Jistě, na různých místech by i nadále probíhaly lokální konflikty, nicméně dokud by tyto byly placeny z kapes těch, kdo je vedou, neměly by patrně potenciál narůstat do tak obřích rozměrů jako války států.

Každý živočích (a teda aj človek) sa inštiktívne snaží dosiahnuť optimálne podmienky, za ktorých môže úplne rozvinúť svoju silu, pri ktorých dosiahne maximum pocitu moci... a preto každý živočích rovnako inštinktívne neznáša ...všetky prekážky, ktoré sa mu na tejto ceste za optimom vyskytnú (nie je to to cesta za šťastím, o ktorej hovorím, ale cesta za mocou, za činom a v vo väčšine prípadov i cesta do nešťastia).

Vývoj ide tak rýchlo, a udalosti prichádzajú tak rýchlo, že bežný človek to vôbec nedokáže stráviť. A pretože to nemôže stráviť, tak vznikajú v ľuďoch skratkovité názory, ktoré sa potom stavajú veľmi rýchlo proti sebe a naraz vidíte, že sú ľudia zúfalí, nenávistní, a akoby vojna prenikala aj do štátu, kde sa nebojuje.

Politici sa dostávajú do stavu, že veria, že iba sila rozhoduje o pravde. (a nie rozhovor so sebou samým, pri ktorom sa duša očisťuje od všetkého nepravdivého)

Treba vedieť, že boj je všetkému spoločný, že právo je spor a že sa všetko deje na základe sporu a nevyhnutnosti.

Väčšina mužov, keď ich oblečieš do rovnošiat a dáš im pušky, tak bojujú. Minimálne zo strachu. A prvé výbuchy a mŕtvi kamaráti ich presvedčia, že je to naozaj potrebné.

Veľmoci majú tendenciu expandovať a obsadzovať územia, ktorá sa im raz môžu hodiť. Ako keď budujete nejaké obchodné imperíum a vidíte nejaké strategické aktíva, tak po nich idete.

Ideológia nevoľníctva akéhokoľvek druhu totiž nemôže strpieť existenciu slobodného jednotlivca nielen vo vlastných radoch, ale ani kdekoľvek inde na svete.

Ustredným a najnebezpečnejším rozmerom rodiacej sa globálnej politiky bude konflikt medzi rôznymi civilizačnými skupinami.

Pre národy hľadajúce identitu a znovuobjavujúce svoju etnicitu sú nepriatelia nepostrádateľní - potenciálne najnebezpečnejšie nepriateľstvá pritom prepukajú na zlomových líniách medzi hlavnými svetovými civilizáciami.

Mocenská rovnováha medzi civilizáciami prechádza zmenami : vplyv Západu relatívne upadá; rastie ekonomická, vojenská i politická sila ázijských civilizácií; v islámskych krajinách dochádza k demokrafickej explózii...

Univerzalistické nároky vedú Západ stále častejšie do konfliktu s inými civilizáciami, najzávažnejší je konflikt s islámom a Čínou....

Vo svete po studenej vojne nehrajú najdôležitejšiu rolu ideologické, politické či ekonomické rozdiely medzi národmi, ale rozdiely kultúrne.

Sme v neustálom pokušení rozdeľovať ľudí na "my" a "on", na skupinu okolo nás a na tých druhých, na našu civilizáciu a tamtých barbarov. Učenci svet vysvetľovali pomocou protikladov orient - okcident, sever - juh, stred - okraj. Muslimovia svet tradične delia na dar al Islam a dár al Harb, krajinu mieru a krajinu vojny. Podobné rezlišenie, istým spôsobom obrátené naruby, sa vyskytlo i v teóriách amerických vedcov, ktorí svet rozdelili na "zóny mieru" a "zóny zmätku".

Lebo ľudia sú hriešni.

..ak ma zmobilizujú do vojny, tak táto vojna je mojou vojnou, je na môj obraz a zaslúžim si ju. Zaslúžim si ju predovšetkým preto, lebo som sa je vždy mohol vyhnúť samovraždou alebo dezerciou; tieto posledné možnosti musíme mať vždy pred sebou, keď stojíme zoči-voči nejakej situácii. Ak som sa situácii nevyhol, zvolil som si ju.

Poväčšine sme vyrastali pod dusivým tlakom paradigmy nulového súčtu, teda presvedčenia, že keď niekto vyhrá, niekto iný musí prehrať. Koncept hry s nulovým súčtom nám vnútil súperenie ako základný princíp fungovania sveta. Bez konkurencie by sme sa však nemohli pochváliť množstvom hospodárskych a spoločenských úspechov, ktoré sme za stáročia dosiahli. Podotýkam, zdravej konkurencie.

Ak dovolíme, aby mala súťaživosť hlavné slovo pri prijímaní rozhodnutí, prídeme o pevnú pôdu pod nohami a začneme vidieť nedostatok aj tam, kde nič nechýba.

Dojem nedostatku značne ovplyvňuje náš pohľad na svet. Tieto limity možno posunúť dvomi spôsobmi. Môžeme si uvedomiť, že dojem nedostatku často nevychádza zo skutočnosti, ale vytvárame si ho sami. Alebo sa môžeme rozhodnúť, že sa na hre s nulovým súčtom nebudeme vôbec zúčastňovať.

Ak jeden človek niečo získa, neznamená to, že druhý nevyhnutne niečo stratí. Záleží na zornom uhle. Spôsob, aký vnímame svet, je taký mocný, že nám vie nanútiť dojem nedostatku a zbytočne v nás vyvoláva súťaživosť, až napokon skutočne vytvorí nedostatok, ktorého sme sa sprvu obávali.

Rozdiely v bohatstve síce môžu viesť ku konfliktom, ale skúsenosť nás učí, že k tomu dochádza predovšetkým vtedy, keď sa bohaté a mocnejšie spoločnosti pokúšajú dobyť a kolonizovať spoločnosti chudobné a tradičné.

V roku 1793 skončili vojny kráľov a začali vojny národov..... V roku 1917 sa v dôsledku ruskej revolúcie ku konfliktu národných štátov pridal konflikt ideologií.

Koncom osemdesiatich y začiatkom 90-tich rokov vládni ministri v číne varovali kresťanských kazateľov, aby nanarušovali krehkú náboženskú rovnováhu v krajine.

Konflikty dnes vznikajú preto, že sa nerešpektuje medzinárodné právo (najma zo strany USA a Ruska)

Dokiaľ budú jatky, budú aj vojny.

Aké ohromné množstvo zla vzniká následkom toho, že si ľudia priznávajú právo predchádzať zlu, ktoré sa môže stať. 99 percent zla na svete, od inkvizície až k dynamitovým bombám, popravám a utrpeníu desaťtisícov takzvaných politických zločincov sa zakladá na tomto úsudku.

Hovoria, že plnenie tohoto príkazu (neprotivenia sa zlu náslím) je veľmi ťažké a je vlastníctvom dokonalosti. Ale ako by nebolo ťažké, keď jeho porušenie sa nielenže nezakazuje, ale priamo podporuje, pretože sa priamo žehná súdom, väzniciam, delám, puškám, vojakom a vojnám. (ad kresťanstvo)

Je akýsi duch národa, ktorý má svoju česť. A keď niekto urazí môj národ, potom pôjdem hoci aj do vojny a zabijem ho, kôli cti môjho národa.

Potrebujeme byť úprimní ohľadom našich dejín a to je extrémne ťažké pre každý národ na svete. Každý národ inklinuje k tomu vytvoriť si veľmi deformovaný obraz svojej minulosti. Pamätáme si iba momenty slávy, alebo momenty keď sme boli obeťou. A zabúda na chvíľe keď sme boli krutí, keď sme urobili chyby, keď sme boli agresormi. (Je to ) veľmi jednostranný pohľad na históriu, skoro ako keby mániodepresívny., že buď sme úbohé obete, po ktorých každý šliape a napadá ich, alebo sme najväčší hrdinovia.

1887 - výdavky nutné na vydržovanie vojsk pohlcujú tretinu až polovicu rozpočtu všetkých európskych štátov.

Zvláštnosť otroka spočíva v tom, že v rukách svojeho pána je vecou, zbraňou a nie človekom. Takými sú vojaci, dôstojníci, generálovia, idúci na vraždenie i smrť podľa ľubovôle vladára alebo vladárov.

Dejiny, prirodzenosť ľudská a Boh nám ukazujú, že pokiaľ budú dvaja ľudia a medzi nimi chlieb, peniaze a žena - bude vojna. To jest, že žiadny pokrok neprinútí ludí, aby sa zriekli divkého chápania života, pri ktorom sa bez bitky neda rozdeliť chlieb, peniaze a žena.

20-te storočie vložilo do rúk primáta z africkej savany komplikované artefakty, aby slúžili novému spôsobu vedenia vojny. Už nie šípy a luky, ale guľomety, tanky a lietadlá a v polovici storočia aj atómovú bombu. Iné typy artefaktov - totalitné spoločnosti - zosilili banálne zlo jednotlivcov. Individuálny človek sa nezmenil, zmenili sa inštitúcie. Sú to inštitúcie, ktoré dali zlu v 20-tom storočí nadľudskú, monštruóznu podobu.

Za celými hrôzami masového vraždenia v 20-tom storočí je banálne zlo individuálnych ľudských aktérov, strach, poslušnosť, závisť, komplexy menejcennosti. Zlo nacizmu a komunizmu bolo banálne, pokiaľ ide o ľudských jedincov, ktorí ho páchali Bolo to zlo, ktoré je podobne ako dobro súčasťou ľudskej prirodzenosti, ktorá sa preniesla v nezmenenej podobe z pleistocénovej africkej savany do 20-teho storočia.

Ale všimni si, že normální lidi to nechtějí
To jenom ty nahořě po větší moci dychtejí
chcejí ovládat víc lidí , nebo mít víc peněz
to už je jedno, radši do cesty im nelez

Chlapi idú radšej bojovať, ako by mali robiť.

pôžitky iritability: spočívajú v turistike, skákaní, zápasení, tancovaní, šerme, jazde na koni a v atletických hrách každého druhu, a tiež v poľovačke a dokonca v boji a vojne.

..pudy života majú oveľa viac dočinenia s naším vnútorným vnímaním, kedže vystupujú ako rušitelia pokoja, ustavične so sebou prinášajú napätiam ktorých likvidácia sa pociťuje ako slasť, zatiaľčo pudy smrti akoby vykonávali svoju prácu nenápadne. Zdá sa akoby bol princíp slasti priam v službách pudov smrti.