Budhizmus alebo kresťanstvo ?

Traja mudrci z východu boli budhistický mnísi, ktorý hľadali reinkarnáciu svätého muža, lámu (ako to majú budhisti v tradícii).

V životopisoch Budhu, žijúceho päť storočí pred Kristom, preložených zo sanskrtu sa hovorí o tom, ako Budha uzdravoval, ako chodil po vode, alebo ako zázračne nasýtil zástupy. Aj Ježiš uzdravoval, chodil po vode a zázračne nasýtil zástupy. Je to teda jasný dôkaz toho, ako sa židovskí plagiátori inšpirovali životopisom Budhu a rovnaké prvky využili pri svojom literárnom vytváraní fiktívnej postavy Ježiša Krista.

V roku 325 Rímsky cisar KonštantínVeľky spolu s matkou Helenou dali vymazať z Nového zákona všety zmienky o REINKARNÁCII.Druhy koncil v Konšantinopole Roku 553tento čin potvrdil a vyhlasil ho za kacírstvo...prevládal názor,že tato konceepcia oslabila moc cirkvy ,keby ľudia ziskali privela času ,aby našli svoju spasu ....

Keď charizmatickí kresťania hovoria v cudzích jazykoch je to preto, že nimi hovorili v minulých životoch.

Život nie je lineárny ale cyklický. Deň sa strieda s nocou, spánok s bdením. Prečo by mala byť len jedno narodenie jedna smrť a po nej len jeden súd?

Budhizmus je všeobecnejší ako kresťanstvo, pretože učí súcit so všetkými cítiacimi bytosťami, nielen ľudmi.

Kristus skončil svoj prirodzený život porážkou a preto sa mu muselo pripísať nadprirodzené víťazstvo. Budha skončil svoj život prirodzene dobre, medzi priateľmi. Nadprirodzene mu už nebolo potrebné pripisovať nič, aj keď sa to, ako máme ľudia vo zvyku, robí.

Spoločné znaky Krista a Budhu: – Potulní kazatelia, chudobní, obaja vo svojom živote zažijú rozhodujúci obrat, ktorý ich inšpiruje k zvestovaniu. – Používajú hovorový jazyk, nie vtedajší nezrozumiteľný sakrálny jazyk. – Nezanechajú písomný záznam svojho učenia. – Sú v opozícii k náboženskej tradícii a formalistickým kňazom. – Obaja apelujú na rozum a poznávacie schopnosti človeka, nie na dogmy a mystériá. – Svet vysvetľujú cez zrozumiteľné podobenstvá či výroky. – Spásu človeka nepodmieňujú „pravou vierou“, ale skutkami. – Hlásajú cestu stredu medzi hedonizmom a asketizmom. – Obaja za veľké pokušenie pokladajú moc a zaslepenosť a ukazujú cestu von z egoizmu. – Vyslobodenie človeka podľa nich nebude dosiahnuté teoretickým špekulovaním, ale praktickou cestou.

Rozdielne znaky Krista a Budhu: – Gautama Siddhárta pochádzal z bohatej, Ježiš Nazaretský z remeselníckej rodiny. – Budha vyžaduje zrieknutie sa vôle k životu, Ježiš, naopak, apeluje práve na ňu. – Budha pokladal svet za ničotný, Ježiš skôr za dobrý, hoci porušený. – Budha vyzýva k obráteniu sa do svojho vnútra, Ježiš, naopak, k odvráteniu sa od seba – k druhým. – Budha vyzýva na miernu askézu, zrieknutie sa alkoholu, Ježiš nie je askéta, sám pije víno a zúčastňuje sa na hostinách. – Budhov život je dlhý, harmonický a úspešný, Ježišov krátky, plný nebezpečenstva, s bolestným koncom a (zdanlivo) neúspešný.

Keď Ježiš prišiel do krajov Cezarey Filipovej, spýtal sa svojich učeníkov : Za koho pokladajú Syna človeka? Odpovedali : Jedni za Jána Krstiteľa, zase iní za Jeremiáša alebo za jedného z prorokov.

Keď sa Ježiš osamote modlil, boli s Ním len učeníci. Spýtal sa ich: Za koho ma pokladajú zástupy? Odpovedali mu: Za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a zase iní (hovoria), že niektorý z dávnych prorokov vstal z mŕtvych.

Jedno dievča z protestanskej cirkvi sa mi priznalo, že veľmi chcela hovoriť v cudzích jazykoch. Dlho sa za to modlila a chcela to tak silno, že raz počas modlitieb v jednom momente začala kvíkať. Naznačuje to, že bola v minulom živote prasiatko?

Istota spasenia vs. istota reinkarnácie.

Predpokladom budhizmu je veľmi mierne podnebie, veľká miernosť a liberálnosť v mravoch, žiadny militarizmus; a aby prevahu stúpencov tvorili vzdelaní, vyššie postavení ľudia. Ak človek chce vyrovnanosť, ticho, zbavenie sa túžob ako svoj najvyšší cieľ , dosiahne cieľ. Budhizmus nie je náboženstvo, v ktorom sa človek iba usiluje o dokonalosť: Byť dokonalým je tu normálne.(ad budhistická filozofia, Guatama Buddha)

Kresťanstvo a Budhizmus - obe patria k sebe ako nihilistické náboženstvá - sú to náboženstvá úpadku, ale obe sa zároveň líšia tým najpodivnejším spôsobom. Budhizmus je stokrát realistickejší kresťanstvo - má v sebe dedičstvo objektívneho a chladného riešenia filozofických problémov, prichádza po filozofickom snažení, ktoré trvalo stáročia. Pojem „Boh“ je tu už odmietnutý.

V kresťanstve sa dostávajú do popredia inštinkty podrobených a utláčaných: sú to najnižšie vrstvy, ktoré v ňom hľadajú záchranu. Ako zamestnanie, ako prostriedok proti nude, sa tu praktizuje sebainkvizícia, sebakritika, kazuistika hriechu. Afekt voči mocnému, ktorý sa tu nazýva Boh, je neustále udžiavaný modlitbou. Dokonalosť je nedosiahnuteľná, ak tak len ako milosť a dar.

Kresťanstvo sa chce ovládnuť dravcov, a jeho prostriedok k tomu je spraviť ich chorými - oslabenie, to je kresťanský recept na skrotenie, na "civilizáciu". Budhizmus je náboženstvom pre končiacu a unavenú civilizáciu...

Budhizmus hovorí iba čo si myslí - trpím. Naproti tomu pre barbarov je utrpenie niečím neslušným, potrebujú určitú interpretáciu, aby si vedeli priznať, že trpia (ich inštinkt ich vedie skôr k popieraniu utrpenia, tichému znášaniu). Tu pomáha slovo "Diabol", razu máme veľmi silného a strašného nepriateľa - netreba sa preto hanbiť, keď človek trpí kôli takému nepriateľovi..

Možno vidieť, čo sa skončilo smrťou na kríži : nový originálny začiatok k budhistickému mierovému hnutiu, ku skutočnému, nie iba sľubovanému šťastiu na zemi. Lebo toto je pravda : základný rozdiel medzi oboma dekadentnými náboženstvami je, že Budhizmus nesľubuje, ale plní, zatiaľčo kresťanstvo sľubuje všetko, ale nič nedodrží.

Kresťanstvo je nepodarený budhizmus.

Budhizmus je pravdivejší v otázke spravodlivosti, ako kresťanstvo, pretože v budhizme, každý zoženie ovocie svojich činov, či už v tomto, alebo v niektorom z budúcich životov, ale v kresťanstve platí akýsi nevyspytateľný zákon milosti, pričom každý kresťan (čím horši, tým viac) sa cíti ho mať na svojej strane.

Kresťanstvo učí, že človek bol len nedávno stvorený z ničoho, a predtým celú večnosť neexistoval a predsa bude do budúcna existovať večne, a taktiež, že hoci je človek skrz naskrz dielom niekoho iného, predsa bude za svoje konanie a nekonanie braný na zodpovednosť

Brahmanizmus a budhizmus učia ľudí považovať sa za prvotné bytie samo, za Brahmu, ktorému je všetko vznikanie a zanikanie cudzie, a poskytujú tak lepšiu útechu pri smrti, ako učenie, ktoré učí, že človek bol stvorený z ničoho a jeho existencia začala narodením.

Prekladový slovník medzi budhizmom a kresťanstvom:
karma (budh.) = zákon sejby a žatvy (kresť.) ;
dobrá karma (budh.) = veľa nazhromaždených pokladov v nebi (kresť.);
človek má dobrú karmu (budh.) = človek sa páči Bohu (kresť.);
človek má zlú karmu (budh.) = Boh sa na človeka hnevá (kresť.).

Náboženský (religiózny), ako to hovorí už samo slovo, znamená prepojenie na moci, sily a a zákony, ktoré presahujú ľudské schopnosti, potom sa dá hovoriť aj o ateistickom náboženstve, ako napr. buddhizme, ktoré nepozná žiadneho Boha, a napriek tomu je náboženstvom, obsahuje prepojenie (na to čo nás presahuje). Povedal by som, že aj ľudia ako komunisti, majú náboženstvo, veria totiž vo vedu, nepodmienečne veria modernej vede. A táto nepodmiečená viera, t.j. dôvera vo výsledky vedy, je vierou a je niečím čo presahuje jednotlivého človeka a je teda náboženstvom. Povedal by som, že žiaden človek nie je bez náboženstva a každý človek je v istom zmysle mimo seba, t.j. šialený.

Kresťanstvo nevysvetľuje prečo trpia zvieratá. Nejde ani tak o utrpenie zvierat, ktoré sú chované vo veľkochovoch ako potrava pre človeka, lebo to sa dá vysvetliť hriešnosťou človeka a jeho slobodnou vôľou. Otázkou ktorú kresťanstvo nevie zodpovedať, je prečo trpia zvieratá vo voľnej prírode na smäd, hlad, útoky predátorov, prečo krokodíl dusí pod vodou svoje obete vo svojej papuli a podobne.

Iba jedna šanca verzus veľa šancí.

Kresťanstvo to je angličťina, vzdelanie, bohatstvo. Budhizmus to je zaostávanie a chudoba.

Jeziš medzi 14 a 29 rokom trávil v budhistickom učení v Indii. Milovanie svojho nepriateľa nemá tradíciu v židovskom náboženstve, ale má v budhizme. Po ukrižovaní, ktoré prežil sa pre Rimanmi ukryl znova na na východ, pravdepodobne na územie dnešného Kašmíru, kde sa dá nájsť aj jeho hrob.

Na rozdiel od Platóna a Budhu nás Ježiš nespasil tým, že nám povedal : "Toto je moja myseľ", ale "Toto je moje telo".

Kresťania veria, že príde doba, kedy už ľudia nebudú zomierať, ale zároveň si nemyslia že sa nebude ani rodiť, pretože deti sú božim darom. Veria že nebudú cintoríny, ale pôrodnice ostanú. To by ale viedlo k preľudneniu zeme. Navyše ako by vyzerali rodiny, v ktorých by jeden rodič mal niekoľko tisíc potomkov a neboli by to trojgeneračné rodiny ale tisícgeneračné. Malo by praprapraprapraprapra..vnúča nejaký vzťah k svojmu praprapraprapraprapra..dedovi? Z hľadiska počtov ľudí je teda myšlienka reinkarnácie, rozumnejšia t.j. že určitý počet bytostí sa rodí stále znovu, a keď sa narodia, musia aj zomrieť a naopak nemusia zomrieť tí, čo sa nenarodia , t.j. ktorí sa oslobodili z kolobehu znovuzrodení.

Južná Korea je z historického hľadiska prevažne buddhistickou krajinou... pre milióny ludí, ktorí prišli do miest, ale i pre mnohých, ktorí zostali na premieňajúcom sa vidieku stratil nehybný buddhizmuss korejského poľnohospodárskeho veku svoju príťažlivosť. Naproti tomu kresťanstvo, prichádzajúce s prísľubom osobnej spásy a individuálneho údelu, dokázalo v dobách zmätku poskytnúť ukľudňujúcu istotu.

V mohutnej rieke ľudstva sa spolu zrážajú tri prúdy (východný, humanistický a kresťanský). Niektoré známky však bezpečne naznačujú že sa tieto prúdy zbližujú. Orient akoby zabudol na pôvodnú pasivitu svojho panteizmu. Kult pokroku otvára svoje kozmogónie stále viac silám ducha a slobody. Kresťanstvo sa začína skláňať pred ľudským úsilím. Vo všetkých troch prúdoch skryto pracuje ten istý duch, ktorý ovplyvnil i mňa.

Kresťanský kríž symbolizuje utrpenie, ako sa aj zvykne hovoriť, že každý si nesieme svoj kríž. To je ale aj prvá pravda zo štyroch vznešených právd budhizmu - Existuje utrpenie. (ad Kresťanstvo, budhistická filozofia)