Čo je to Boh?

Na počiatku bolo Slovo (Logos), to Slovo (Logos) bolo u Boha a to Slovo (Logos) bolo Boh.

Lebo veď v ňom (v Bohu) žijeme, hýbeme sa a sme, jako aj ktorýsi z vašich básnikov povedali: Lebo i jeho rodina sme.

Boh povedal Mojžišovi: ,Ja som, ktorý som!‘– a dodal: ,Toto povieš Izraelitom: 'Ja som' ma poslal k vám…

Boh sa skrýva. (citácia: Naozaj, ty si Boh, ktorý sa skrýva, Boh Izraela, spasiteľ.)

Boh je Duch a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa klaňať v Duchu a pravde.

A my sme poznali a uverili v lásku, ktorú má Boh k nám. Boh je láska a kto zostáva v láske zostáva v Bohu a Boh v ňom.

(Vz)duch je Boh.

Keby voly, kone alebo levy mali ruky alebo mohli nimi maľovať a tvoriť diela ako ľudia, kone by vytvorili podoby bohov podobné koňom a voly podobné volom a ich telá by urobili takými, akú samy majú postavu.

Etiópčania si predstavujú svojich bohov čiernych a s tupým nosom, naproti tomu Trákovia modrookých a červenovlasých..

Celý vidí, celý myslí, celý počuje. Stále ostáva na tom istom mieste a vôbec sa nehýbe; ani sa mu nesluší prechádzat z jedného miesta na druhé v rozlicnom čase, on bez námahy robí všetko myšlienkou ducha.

Nijaký človek nevie, ani nikto nebude vedieť pravdu o bohoch a o všetkom, čo tu ja vykladám; keby raz náhodou aj povedal úplnú pravdu, predsa by to sám nevedel; na všetkom spocíva zdanie..

Boh je rozum v ohnivej guli.

Boh je čisté myslenie. Intelekt.

Boh je nehybný hýbateľ.

Prvý predmet žiadostivosti a prvý predmet myslenia sú totožné.

Dobro je Boh. (Good is god)

1.natura, quae non creatur et creat (Boh) 2. natura, quae creatur et creat (Bozi syn, bozie slovo),3. natura, quae creatur et non creat (svet, clovek),4.natura, quae noc creatur et non creat (4 prirodzenosti)

Boh je pociatkom, stredom i cielom vsetkeho. Vsetko stvorene po nom tuzi. Vsetko vznika z neho, skrze neho a pre neho. Boh tvori i je tvoreny.. / Deus est igitur principium, medium et finis. Ipsum enim omnia atrahunt.

Je isté a zmyslom známe, že niektoré veci sa v tomto svete menia. No všetko, čo sa mení alebo vzniká, mení sa pôsobením iných... Ak sa však mení aj to, od čoho zmena pochádza, je nutné, aby aj toto bolo menené od niečoho tretieho, toto od štvrtého, lenže takto nemožno postupovať donekonečna... Preto je nevyhnutné dôjsť k prvému pôvodcovi zmeny (hýbateľovi), ktorý sa vôbec nemení, a toho všetci ľudia pokladajú za Boha.

Vo veciach vnímaných zmyslami vidíme rad účinných príčin, no nevidíme, a ani to nie je možné, aby nejaká vec bola účinnou príčinou seba samej, keby to bolo tak, potom by nejaká vec musela byť skôr, než je, čo je nemožné. Lenže nie je možné, aby sa v účinných príčinách postupovalo donekonečna... Teda je nevyhnutné prijať jedu účinnú príčinu ako prvú. Túto všetci volajú Boh..

Súcna, s ktorými sa stretávame, sú náhodné, vznikajú a zanikajú. Lenže v rade súcen, ktoré vznikajú postupne, nie je možné postupovať donekonečna. Treba teda pripustiť, že jestvuje nutné bytie, ktoré má plný dôvod svojho jestvovania v sebe a od ktorého sa odvodzujú ostatné súcna. Toto bytie nazývame Boh.

Jestvujú stupne dokonalosti (v dokonalostiach, ktoré ako také nie sú ohraničené, napr. dobrota, pravda). Neboli by tu však stupne, keby nebolo niečo najväčšie (lebo viac alebo menej sa hovorí vo vzťahu k najviac). Preto musí jestvovať bytie absolútne dokonalé, nekonečné bytnosťou, pravdou i dobrotou. Toto bytie nazývame Boh.

Vo svete nachádzame usporiadanosť a cieľovosť. Usporiadanosť a cieľovosť vyžadujú rozum, ktorý ich vytvoril. Takým rozumom nemôže byť ľudská myseľ (ani iný ohraničený rozum), ktorá usporiadanosť poznáva, no nevytvára je. Preto je nevyhnutné pripustiť jestvovanie usporiadateľského rozumu, príčinu poriadku vo svete. Túto nazývame Boh.

Boh je nekonečné súcno - ens infinitum.

Pravim, ze nelze dokazat, ze Buh je vsemohouci, nybrz ze je to jen veci viry. Dico quod non potest demonstari quod Deus si omnipotens, sed sola fide tenetur.

Všetci ľudia predpokladajú, že všetky veci práve tak ako oni jednajú účelne, ba dokonca pokladajú za isté, že sám Boh riadi všetko k nejakému účelu (hovoria totiž, že Boh stvoril všetky veci kôli človeku a samotného človeka preto, aby ho uctieval).

Mám úplne odlišný pohľad na Boha a prírodu ako kresťania väčšinou majú, pretože ja zastávam názor, že Boh je vnútornou a nie vonkajšou príčinou všetkých vecí. Hovorím, Všetko je v Bohu; a žije a hýbe sa v Bohu..... V úplnom omyle sú však tí, ktorí hovoria, že mojím úmyslom je ukázať, že Boh a príroda, pod ktorou rozumejú určitú hmotu telesnej látky, sú jedno a to isté. Nemám žiadny taký úmysel.

Boh-To coho pojem uz nevyzaduje pojem inej veci, aby sa z neho mohol utvorit.

Boh, čiže príroda./ Deus sive natura.

Substanciou rozumiem to, čo je samo v sebe a čo sa chápe zo seba samého, t. j. to, čoho pojem nepotrebuje pojem inej veci, aby sa z neho mohol utvoriť.

Bohom rozumiem absolútne nekonečné súcno, t. j. substanciu skladajúcu sa z nekonečne mnohých atribútov, z ktorých každý vyjadruje večnú a nekonečnú esenciu.

Boh čiže substancia skladajúca sa z nekonečne mnohých atribútov, z ktorých každý vyjadruje večnú a nekonečnú esenciu, existuje nevyhnutne.

Z nevyhnutnosti božej prirodzenosti musí vyplývať nekonečne mnoho vecí v nekonečne mnohých modoch (t. j. všetko, čo možno zahrnúť pod nekonečný rozum.)

Boh pôsobí iba podľa zákonov svojej vlastnej prirodzenosti a nie je nútený nikým iným.

Boh je imanentná (vnútorná) a nie vonkajšia príčina všetkých vecí.

Boh je pôsobiacou príčinou nielen existencie vecí, ale aj ich esencie.

Moc boha je sama jeho esencia.

Najbežnejší a najobsiahlejší pojem ktorý máme o Bohu, je sice celkom dobre vyjadrený výrazmy, že Boh je absolutne dokonala bytosť, predsa však z tejto vety nebývajú vyvodzované dostatočné dôsledky.

Boh - Monada monad.

Boh je dostatočný dôvod.

To the eye of God there are no numbers: seeing all things at one time, he counts nothing.

Boh je apriórna idea rozumu (Vernuftu) Je to idea jednotiaceho bodu totality. Svet je idea totality vonkajšiej skúsenosti.

Logika, ríša čisto ideálneho, je teda Absolútno, Božstvo, je to zobrazenie Boha, akým bol vo svojej večnej podstate pred stvorením sveta, a jej duch je konečný. A ak by sa niekto spýtal odkiaľ pochádza logika, tak by sa vlastne pýtal po predpokladoch (podmienkach) logiky, čo je však otázka, ktorá sa dá položiť len vrámci logiky, lebo mimo logiky žiadne predpoklady nie sú.

Boh je absolútno.

Potreba predstavovať si absolútno ako subjekt si poslúžila vetami ako: 'Boh je večnosť, alebo morálny poriadok sveta, alebo láska atď..'. Slovo Boh je ale zvuk bez zmyslu, až predikát hovori čím je. Prečo nehovoríme iba (ako v staroveku o čistých pojmoch..bytí, jednom, t.j. o tom čo tvorí význam) a prečo pripájame aj zvuk bez zmyslu? Lebo hovoríme o subjekte.

Boh je len slovo.

Jediným Božím zázrakom je dômyselné stvorenie. Biblické zázraky sú výmyslom apoštolov. Prirodzené náboženstvo zaručuje blaženosť.

Newton založil svoju nebeskú mechaniku teologicky. Sily sa prenášajú cez prázdny priestor a nie cez nejakú matériu. Pretože je však to v Bohu, Boh to urobil. Boh je všade ucho, boh je všade oko, boh je všade ruka. Počuje nás, pretože sme v jeho uchu. Nekonečný vesmír je sensorium dei.

Dokážem si ľahko predstaviť Všemohúceho, ako sedí na tróne slávy v siedmom nebi s Metatronom po pravici a Sandalfonom po ľavici a ako sa ich ako Boh pýta: Kto som? Ako som vznikol? Stvoril som samého seba? Kto ma obdaril týmito silami? Predsa som nemohol existovať vždy. Pamätám si z minulosti len 100 triliónov rokov. Všetko predtým je v hmle. Ako dlho to ešte potrvá?

Boh má všetko pod kontrolou

Boh do ničoho nezasahuje. (Všetko stvoril, ale už do ničoho nezasahuje)

Boh nezasahuje tam, kde sa rozhodol nezasahovať. (do slobody človeka)

Predstavme si, že by bol jeden sudca, ktorý by za zločin odsúdil a dal potrestať nejakého človeka. Po čase by vyšlo najavo že potrestaný človek je nevinný a vinný je druhý človek. Sudca by však povedal: Toho druhého človeka už nemôžme potrestať, lebo zločin už bol potrestaný tak, že sme potrestali toho prvého. (iný sudca by si z toho prípadu zobral príklad a začal potom trestať kohokoľvek a tretiemu bolo ľúto trestať kohokoľvek tak potrestal seba, aby bol zločin nejako potrestaný.)

Stvoril Boh všetko, čo existuje? Ak Boh všetko stvoril, tak potom stvoril aj zlo. To znamená, že Boh je zlý.

Hegel teda v celom svojom diele ukazuje, ze ani Boh nie je od zaciatku uplne hotovy, dokonaly, ako hlasala krestanska teologia a teologizujuca filozofia pred nim, ale ze sa dialekticky vyvij, ze obsahuje aj negacie, chyby a omyly,zlo...na jeho zlo doplaca aj clovek, hoci mu to nakoniec prinasa dobro.(ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel)

Boh je actus purus

Kazdy by si mal prejst zazitkom vyslysanej motlidby. Prvou reakciou na to je hroza, ze to fakt funguje, ze tam niekto je.

Boh je (pre Zida) ten, ktory kona v dejinach zidovskeho naroda.

Boh - Ens entium. Podstata podstat.

Boh je najjednoduchsie vysvetlenie vsetkeho. - Lebo boh to tak chcel.

Boh - Ens realissimum. Najrealnejsia podstata.

Boh je život. Tu kde je Boh, je aj život a obrátene, kde je život, je aj Boh. Jestvuje len jeden Boh a tým jestvuje len jeden život, ale v mnohorakých vyjadreniach. Boh je príčinou života.

Stredovekého náboženského Boha, modlitby ku ktorému sa ukázali zbytočnými, treba previesť na filozofického boha-prírodu, z ktorého už možno všeličo získať. Nie však modlitbami, ale jeho poznávaním a praktickým konaním podľa jeho zákonov.

Keď ľudia hovoria o bohu, hovoria o ňom v dvoch významoch. Prvý je boh, ktorý je za všetkým úžasným mysterióznym , čo nevieme vysvetliť, ako je veľký tresk a vedomie človeka. Hlavná charakteristika tohto boha je, že ho vůbec nepoznáme. Potom je tu druhý boh, ktorého preferencie poznáme veľmi dobre, vieme presne ako chce aby sa ženy obliekali, čo chce a nechce aby sme jedli, ktorý nemá rád homosexuálov. Keď niekto hovorí o bohu, často začne hovoriť o bohu mysterióznom, keď ho chce dokázať, a potom prepne na boha veľmi konkrétneho, aby mohol niekoho odsúdiť. Medzi týmito dvoma bohmi však nie je žiadne spojenie.

Boh je deň a noc, zima a leto, boj a mier, nasýtenie a hlad, ale mení sa práve tak ako oheň, keď sa zmieša s kadidlami, a nazýva sa tak alebo inak podľa vône každého z nich.

Jedno, ktoré jediné je múdre, nechce, a predsa chce byť nazývané menom Zeus.

Boh nie je osamelé kozmické Ja, vznášajúce sa nad svetom, sýtené trpkou veľkosťou svojej povznesenej samoty. Boh je Ja a Ty - večné plynutie milovania - Ja v Bohu plynie k Ty, vniká do neho, aby sa v ňom našlo a naplnilo, Ty v Bohu sa rovná vstupujúcemu Ja, aby ho prijalo a v ňom našlo samo seba. To vzájomné hľadanie, nachádzanie a prijímanie vytvára jednotu Božieho Ducha..

Sú dva princípy, hmota a boh, z ktorých boh je aktívny a hmota pasívna; boh je vraj zmiešaný s hmotou, preniká ju a stvárňuje, dáva jej podobu a týmto spôsobom vytvára svet.

Boh je intelekt a poznanie a nie jestvujúcno alebo bytie.

Boh nie je ani muž ani žena. Pretože však je to osobný Boh, biblia ho nemôže označovať ako "to". Cieľom Biblie je zaručiť čo najväčší poriadok na zemi, a preto označuje Boha ako muža, aby pred ním mali muži rešpekt a mohli sa identifikovať s jeho láskyplnosťou ako mužskou vlastnosťou. Deti bez otcov sa častejšie stávajú kriminálnikmi.

On pozná počet hviezd a každú volá po mene.

Pod pojmom natura naturans (príroda tvoriaca) musíme rozumieť to, čo je samo v sebe a čo je chápané zo seba samého, čiže atribúty substancie, ktoré vyjadrujú večnú a nekonečnú esenciu, tzn. .. musíme pod týmto pojmom rozumieť Boha, pokiaľ ho chápeme ako slobodnú príčinu. Pod pojmom natura naturata (príroda vytvorená) rozumiem všetky tie veci, ktoré vyplývajú z nutnosti prirodzenosti Boha, čiže z každého atribútu Boha, tzn. všetky módy atribútov Boha, pokiaľ ich chápeme ako veci, ktoré sú v Bohu a ktoré bez neho nemôžu ani byť, ani byť chápané.

O ľuďoch, ktorí boli za svojho života mocní sa verilo, že si zachovávajú svoju moc aj po smrti ako duchovia. U obyvateľov ostrova Tanna, "boh" znamená doslovne mŕtvy muž. "Jehovah" znamená "ten silný", " bojovník". : bol to lokálny pohlavár, ktorý bol po svojej smrti uctievaný ako "boh duchov".

Boh je komik, ktorý hraje publiku. To je príliš vydesené na to, aby sa smialo.

Boh možno stvoril svet a pritom s detailmi si už nedal veľa práce, ako napr. programátor počítačovej hry už neprogramuje detaily stromov na horizonte, pretože tam už hráč hry nemá ísť, les už nie je súčasťou hry je to len kulisa. Tak i Boh už za quarkami detaily neriešil, lebo predpokladal, že tam už človek nedôjde, a tak ich naprogramoval len neurčito. Preto je teda quantová teória len o pravdepodobnostiach.

Na počiatku bola logika a tá logika bola u boha a boh bol tá logika.

Boh nie je viazaný žiadnymi pravidlami, pravdami a hodnotami. Pravda a dobro neexistuje, dokiaľ ich Boh nestvorí. Boh spôsobuje, že 1+1=2 a že dobro je dobrom.

Boh koná iba keď má dostatočný a dobrý dôvod konať. Boh je rovnako racionálny ako my a koná iba to, o čom si myslí, že je dobré.

Ak Boh niečo chce, tak pretože je všemocný, tak sa to aj nevyhnutne stane. A to je jediné nevyhnutné spojenie, ktoré existuje. Jediná skutočná príčina všetkého, čo sa deje vo svete je Boh.

Udržiavať svet pri existencii je rovnaký čin ako stvorenie sveta. Boh v skutočnosti znovutvorí svet v každom okamihu.Pohyb bilardovej gule teda znamená, že Boh guľu znovutvorí vždy na inom mieste a takisto pohyb druhej biliardovej gule, hoci je takto tvorený iba pri príležitosti nárazu prvej biliardovej gule.

Náraz jednej biliarovej gule do druhej je pre Boha iba príležitosťou (occasion), aby chcel aby sa začala pohybovať aj druhá biliardová guľa.

Brahma je to, čo je nepremenné a nezávislé na ničom inom, než na sebe samom. Brahma, ktorá sa nachádza v každej bytosti, sa nazýva átman. Tvorivá sila brahma je to, čo dáva vznik všetkému, čo existuje.

Nič teda Boh: túžba po mystickom zjednotení s Bohom, je budhistickou túžbou po ničom, po nirváne a nič viac. (Nichts oder Gott ist das Verlangen des Buddhisten in´s Nichts, Nirvana - und nicht mehr)

Boh nie je jedno, ale trojica. Nie bod ale vzťah.

Slovo boh, pochádza zo sanskritského bhaga, čo znamená štedré bohatstvo, t.j. bohatstvo, ktoré sa rozdáva.

"Na počiatku" je v latinskom preklade "In principium". Teda boh je našou podstatou, princípom.

Svet riadi mocná myseľ, myseľ stvoriteľa, akým je napríklad Boh. Takému stvoriteľovi je chaotická a zmätená myseľ vzdialená; v jeho mysli vládne nesmierny poriadok, a preto aj vo stvorení, či prejavenom svete možno objaviť znaky inteligencie.

V nebudhistických tradíciach tých čias sú karmová teória a pojem boha stvoriteľa takmer synonymické.

Všetko čo máme, máme od Boha. Účtovnícky vyjadrené, náš majetok z hľadiska pôvodu alebo z hľadiska krytia pochádza z nie nášho ale z cudzieho zdroja - od Boha.

Aj tí najbledší z najbledších ho (Boha) ovládli, metafyzikovia, títo albínovia pojmu. Tak dlho okolo neho spriadali siete, až sa stal, hypnotizovaný ich pohybmi, sám pavúkom, sám metafyzikom. Teraz súkal svet zo seba - sub species spinozae - premenil sa na stále tenšieho a bledšieho, stal sa „ideálnym“, sa stal „čistým duchom“, stal sa „absolutum“, stal sa „vecou samou o sebe“. Úpadok Boha: Boh sa stal „vecou samou o sebe“. (ad Benedictus de Spinoza)

Národ, ktorý si ešte verí, má ešte svojho vlastného Boha. V ňom uctieva podmienky, vďaka ktorým je na vrchole, svoje cnosti - projektuje svoju radosť zo seba samého, svoj pocit moci do bytosti, ktorej by mohol byť za to vďačný. Kto je bohatý, chce dať; hrdý národ potrebuje Boha, ktorému by mohol obetovať... náboženstvo, za daných podmienok je forma vďačnosti.

Keď nejaký národ upadá, keď cíti, že jeho nádej na slobodu je navždy stratená, keď je zo všetkého najužitočnejšia poddanosť, a uvedomí si, že cnosti podriadenia sú nevyhnutné podmienky jeho prežitia, potom sa musí aj Boh národa zmeniť. dann m u s s sich auch sein Gott verändern. Stane sa skrývajúcim sa, bojazlivým, skromným, radí k pokoju duše, k prekonaniu nenávisti, k znášanlivosti, k láske voči priateľom i nepriateľom. Ustavične moralizuje.. stáva sa bohom pre každého, osobným, kozmopolitom.

V skutočnosti neexistuje iná alternatíva pre bohov: alebo sú vôľou k moci - a dovtedy sú bohmi svojich národov- alebo sú bezmocnosťou k moci - a potom sa stanú nevyhnutne dobrými.

..kráľovstvo Božie “sa tak zväčšilo. V minulosti mal (Boh) iba svoj ľud, svoj „vyvolený“ ľud. Medzitým však išiel rovnako ako jeho ľud, do cudzích krajín, na vandrovku, odvtedy nikdy nesedel na mieste: až sa nakoniec konečne všade začal cítiť ako doma, stal sa veľkým kozmopolitom.

Boh, ktorý vyžaduje, namiesto Boha, ktorý pomáha, radí, ktorý je v podstate výrazom pre každú šťastnú inšpiráciu odvahy a sebadôvery.

Boh, ktorý v pravý čas vylieči z nádchy, alebo ktorý nám v pravý čas povie, že máme nastúpť do voza, práve vo chvíli, kedy sa má rozpršať....Boh ako sluha, roznášač správ, pripomienkovač .. skrátka slovo pre najhlúpejšie náhody každého druhu.

Iné nazvy pre vôľu sú: Boh (pre panteistov), Anima (dych), Svetová duša (čo je nevhodné, lebo obsahuje i poznávanie i chcenie)

Implicitné rozlíšenie medzi jednotou božstva a početnosťou mien sa odráža v samotnej štruktúre (jeho) mien samotných. Každé meno obsahuje rovnakú predponu: „nad-“ alebo hyper- v gréčtine, čo naznačuje jednotu božstva, na ktoré sa mená vzťahujú. Ale každé meno je iné, čo naznačuje sebarealizáciu božstva. Výsledkom je skupina mien ako „nad - dobro“, „nad bytím“ a „nad životom“.

..druhá, ekvivalentná predpona (božích mien): „pred-“ alebo pro- v gréčtine. Boh je „pred-dobrý“ a „pred-bytie“, čo znamená, že má vlastnosti stvoreného spôsobom, ktorý presahuje stvorené a aj jeho vlastnosti. Predpony „nad-“ a „pred-“ sa musia striktne použivať pri menách, ktorými označujeme samého Boha. Na druhej strane, ak sa mená používajú na Boha iba ako na príčinu, môžu sa prefixy vynechať, pretože kauzalita Boha je už procesom rozlišovania, ktoré správne označuje každé z rôznych mien.

Skutočnosť, že Boh presahuje správny význam týchto mien, ešte neznamená, že by sa mal nazývať „nebytím“, „neživotom“ alebo „neintelektom“. Dionysius radšej hovorí, že Boh je „nad bytím“, „nad životom“ a „nad intelektom“.

Akékoľvek a všetky božské mená musia byť negované, počnúc menami symbolickej teológie, počnúc zrozumiteľnými menami a končiac teologickými znázorneniami. Božstvo nie je o nič viac „duchom“, „synovstvom“ a „otcovstvom“ ako „intelektom“ alebo „spiacim“. Tieto negácie musia byť odlíšené od privatácií. Privatáciou je jednoducho absencia daného predikátu, ktorý by mohol byť rovnako ľahko prítomný. Absencia predikátu je v rozpore s jeho prítomnosťou: „neživý“ je protikladom „živému“. Ale keď hovoríme, že božstvo „nežije“, neznamená to, že je „neživé“. Božstvo je mimo neživých aj nad živých. Z tohto dôvodu Dionysius hovorí, že naše tvrdenia o božstve nie sú v rozpore s našimi negáciami, ale že obe musia byť prekročené: dokonca aj negácie musia byť negované.

Aby sme sa dostali k Bohu musíme sa stať ničím, lebo Boh je tiež ničím (v zmysle negatívnej teológie)

..nie moja maličkosť, ale samo náboženstvo hovorí: Boh je Človek, Človek je Boh; nie ja, ale samo náboženstvo popiera a kritizuje predstavu Boha, ktorý nie je človekom, ale iba Ens rationsis (vec v rozume), a necháva Boha stať sa človekom a až tohoto ľudsky vyzerajúceho, cítiaceho a zmýšľajúceho Boha robí predmetom uctievania a modlitieb.

V žiadnom prípade nehovorím : Boh je ničím, Trojica je ničím, Slovo Božie je ničím atď., ja iba ukazujem, že nie sú tým, čo sa iluzórne domnieva teológia - mystéria prichádzajúce ku človeku zvonku, ale že sú to mystéria zvnútra človeka, mystéria ľudskej podstaty;

Boh ako odcudzenie, pripísanie ľudských vlastností v ideálnej forme na niekoho iného, boha.

Boh je najväčší programátor.

Podľa Božieho zákona je "odplatou za hriech smrť" (Rimanom 6:23). Boh tento zákon pred Adamom netajil. Výslovne mu povedal, že ak nebude poslúchať jeho zákony, zomrie. (1.Mojžišova 3:3) A tak keď Adam zhrešil, "Boh, ktorý nemôže luhať", svoje slovo dodržal. (Titovi 1:2)

Boh je radca, ktorý nás uvádza do každej pravdy.

Absolútno je protikladom k čiastočnému, nekonečno a večnosť v protiklade ku konečnému a dočasnému. Súvisí z otázkami o existencii.

Boh Abrahámov, Boh Izákov, Boh Jakubov, a nie filozofov a nie mudrcov. Boh Ježiša Krista. Odlúčili sme sa od neho.

Pochopiť vec znamená vysvetliť vec prostredníctvom niečoho iné, prostredníctvom jej najbližších príčin. Z toho vyplýva, že Boh sa nedá pochopiť, Boh je bezprostredný (poznávame ho bezprostredne), sme voči nemu vo vzťahu viery a nie vzťahu poznania.

Sex je pre veľa ľudí ich skutočným Bohom.

Náboženstvo je vzťah s Bohom. (Slovo Boh tu používam v tom najširšom možno zmysle slova, teda aspoň ako najvyššiu moc či niečo, čo je väčšie od nás)

AKÝ VEĽKÝ JE BOH? Malý chlapec sa raz spýtal svojho otca: “Ocko, aký veľký je Boh?” Otec sa pozrel hore na oblohu a ukázal na lietadlo. ‘’Synu, aké veľké je toto lietadlo?” spýtal sa chlapca. Chlapec odpovedal: “Veľmi malé. Skoro ho nevidím.” Potom otec vzal syna na letisko a zblízka mu ukázal lietadlo. Opýtal sa znovu chlapca: “A teraz, synu, aké veľké je lietadlo?“ “Obrovské!“ s úžasom vykríkol syn. Potom otec synovi vysvetlil: “Božia veľkosť závisí od toho, ako blízko alebo ďaleko si od Neho. Čím bližšie budeš k Bohu, tým väčší bude v tvojom živote.”

Keby bol Boh muž, potreboval by ženu. Boh však ženu nepotrebuje, preto nie je muž.

Rôzne sú podoby života,
rôzne sú loná, z ktorých sa rodia,
pakrti je ich prazákladné lono
a já som otcom, dávajúcim semeno.

V staroveku bohovia boli to čo ľudia uctievali a naopak to čo ľudia uctievali boli bohovia.

Keby dnes prišiel do Bratislavy staroveký človek, tak by zrejme o mnohých nás povedal , že našimi bohmi sú peniaze, moc, sex a iné a nemyslel by to ako metaforu.

V 17. storočí kedy začína veda tak sme z Boha urobili tú poslednú príčinu vysvetľujúcu ako svet funguje. Bol to koncept Boha medzer; keď sme si nevedeli s niečím poradiť, tak sme povedali , tak toto robí Boh.

Boh je to celostné bytie, z ktorého pochádzame, ku ktorému smerujeme a ktoré dáva všetkému zmysel.

Bohu je večné Ty: Ty každého človeka sa napokon stretá vo večnom Ty, ktoré stojí na horizonte, a iba pred ním si môže každý uvedomiť sám seba ako Ja. A veľmi veľa vecí hovoríme tomu Ty na horizonte. Ostatní ľudia sú len prostredníci.

Boh je to, že všetko je možné, alebo to, že všetko je možné je Boh.

Ak chápeme Boha nie ako bežný stred vedomia (ľudského typu), ale ako Stred stredov, a človeka nie ako stred sveta, ale ako os (alebo šípku) namierenú v smere, ktorým postupuje svet (ku stále silnejšiemu vedomiu a väčšiemu zosobneniu), potom nám antropomorfizmus ani antropocentrizmus nehrozí, a pritom zachováva všetko, čo vyžaduje kresťanská náuka.

Alkmaión pokládal nebeská tělesa za bohy, neboť jsou oduševnělá.

Jak o nezjevných, tak o smrtelných věcech mají jasno bozi; nám však – jakožto lidem – náleží pouze se dohadovat.