Čo je šport?

Konanie nejakého človeka, napr. jeden jeho zhyb na hrazde, by sa možno dal opísať pomocou chemických vzorcov. Bol by to však taký komplikovaný opis, zložený z množstva opakujúcich sa vzorcov, že by bolo lepšie všetky tieto opakujúce sa vzorce nahradiť, nejakým jedným výrazom, ale aj takto vzniknutých vzorcov by bolo veľa, preto by sme ich utriedili do skupín a označili nejako jednoduchšie. Tak by sme postupovali ďalej až by sme dospeli k pojmu zhyb na hrazde. Podobný vzťah je medzi strojovými jazykmi a vyššími programovacími jazykmi.

Veľa činností je v živote nezmyselných a pritom na ne človek vynaloží veľa námahy. Napr šport. Nič sa pri ňom nevyrobí,stále sa opakuje zopár jednoduchých nudných úkonov, zaujímavé je na ňom len súperenie, kde jeden sa stáva víťazom, ale výsledok tohto súperenia je aj tak viac menej náhodný. Šport vnikol odtrhnutím pôvodne užitočných činností od ich úžitku, ako napr. v prípade hodu oštepom, ktoré bolo veľmi užitočné pre lovcov, alebo v prípade chôdze, behu, plávania, byciklovania či lyžovania, ktoré sú vo svojej podstate užitočné na presun do zmysluplného cieľa sa urobilo niečo neužitočné, tým že sa do cieľa ide len pre medailu. Futbal mozno vznikol z uzitocneho kopania smeti na susedov pozemok, pri tenisi a hokeji islo zrejme o to iste, ale sa pri tom pouzila nejaka palica, pretoze islo o také hnusne smetie, ktoreho sa ani nohou nechce clovek dotknut. Bojovym sportom ako zápasenie, box alebo šerm sa odobral zmysel vtedy, keď sa tieto činnosti presunuli z bojiska do arény, kde sa bojuje len preto, že sa na to díva množstvo divákov.

Vychovávame deti v duchu fair-play, vedieme ich k zdravému životnému štýlu, tréningovým procesom im vypĺňame voľný čas. Riadime sa heslom: FUTBAL JE VIAC AKO HRA!

Šport sa výrazne odlišuje od hry a ten rozdiel sa dá vyjadriť pojmom „výkon“. V hre neexistuje žiadny vážny a rozumný účel, zatiaľ čo v športe áno. Ak napríklad prekonáte svetový rekord na viac ako 100 metrov, je to veľký úspech, ktorý sa samozrejme dá dosiahnuť iba mnohými obeťami, presnou stravou, logicky naplánovanými a prísne vykonanými tréningovými plánmi atď. V športe ideme niekedy na hranice bežných ľudských schopností, myslíme na extrémne športy, ako je potápanie z apnoe alebo horolezectvo, kde športovci dokonca riskujú svoje životy. Toto sú však výzvy, ktoré slúžia na meranie toho, čo môže ľudská bytosť dosiahnuť ako jednotu tela a mysle.

Pozrite sa napríklad na to, čo sa deje v prípadoch, ktoré nazývame hry. Pozrime sa či nájdeme existenciu niečoho , čo majú všetky hry spoločné. (kartové hry, loptové hry, kolokolomlynské, kto vydrží dlhšie pod vodou na jeden nádych a ruskú ruletu). Tým istým spôsobom nachádzame a skúmame mnoho rôznych hier. Vidíme ako sa niektoré podobnosti ukazujú a potom sa strácajú. Záverom nášho skúmania je toto: Vidíme komplikovanú sieť podobností, ktoré sa pretínajú a prekrývajú a niekedy vidíme aj celkové podobnosti... Nenapadajú mi lepšie slová ako charakterizovať tieto podobnosti ako slová vyjadrenie rodinné podobnosti. či podoby. Rozličné podobnosti medzi členmi rodiny ako napr. druh postavy, rôzne črty a rysy, farba očí, chôdza, temperament atď. Všetky tieto podobnosti a prekrývajú a prelínajú tým istým spôsobom. A dovoľujem si povedať, že rôzne hry tvoria jednu rodinu. (ad Existuje nejaká ustálená, jasne a presne vytýčená definícia slov? - Vždy možno prísť s nejakou výnimkou, ktorá nejakú jasnú definíciu naruší)

Šport je o stretávaní sa s ostatnými a súťažení ( aj keď dnes môžeš súťažiť aj sám so sebou pomocou apky.) a s tým spojenými emóciami. ,

Šport je pohyb a jeho výsledkom je zdravá únava a zároveň určitá sebarealizácia. stimulácia, ktorá prináša uspokojenie.

Šport je voľnočasová aktivita a privilégium ľudí z bohatších krajín sveta, kt. nemusia riešiť iba nutné veci.

Šport je súzvuk duše a tela.

Pri športe musíš mať myseľ, ktorá vymyslí stratégiu hry a telo, ktoré tú stratégiu musí zvládnuť.

Šport je simulácia boja. Nehrá sa tu na život a na smrť. Obsahuje agresivitu, násilie ale cieľom je najlepší výkon a nie zabiť tých druhých.

Šport sa pozerá na život ako na hru, kde človek vyhmatáva svoje možnosti, skúša kým je a tie možnosti vyhmatáva tým, že spoznáva svoje limity, hranice s cieľom aby poznal samého seba. Spoznáva sa tu hlavne z telesnej stránky. Vzdelávanie má totiž dve stránky - šport a pedagogika. Pri spoznávaní sa, človek zároveň spoznáva čo môže vykonať v rámci svojej komunity.

Vítězství si nepojistíte, sport nás učí riskovať.

Šport je istou formou neverbálneho dialógu. Aj keď nemám súpera, sám sebe som si súperom a vtedy ide o dialóg so sebou samým.

Šport nás učí fair play, aby sme vyhrávali ako celok, t.j. že lepšie je z dlhodobého hľadiska spolupracovať.

Šport dáva pocit spolupatričnosti, že som časťou niečoho. Či už je to tím alebo klub.

Šport prináša hmatateľnú skúsenosť so zlepšením sa. V rámci fyzična sa lepšie dá vidieť nejaký pokrok. Ľudia sa cez športovú aktivitu stávajú ľudmi, ktorí túžia lepšie žiť a siahajú neskôr po motivačnej literatúre až k filozofii.

V športovaní prechádza človek troma štádiami. Prvým je estetické - človek vníma čo mu (v rámci športovania) robí dobre a čo ho naopak bolí. Druhé štádium je politické - zapojenie sa do nejakej formy kolektívu a súťaženia vrámci športu. Treťou fázou je filozofické pýtanie sa na to prečo to ( vrámci športu ) robím, načo som tu.

Futbal je ventil napätia. Chlapi to majú namiesto vojny.

Šport dáva vzory. Človek sa nemusí stať rovnako špičkovým športovcom, ale môže ho to motivovať k nejakej práci na sebe.

Šport umožňuje byť každej krajine aspoň na chvíľu v niečom víťaz. Splnilo sa čo predpovedal Andy Warhol : "V budúcnosti bude každý pätnásť minút slávny."

Futbal je tiež len príbeh, fikcia. Nemôžeš hrať futbal pokiaľ sa všetci nedohodnú na tých istých pravidlách. A odkiaľ pochádzajú pravidla? My sme ich vynašli. Je to príbeh ktorý sme vymysleli.

Cieľom športu a hier je dosiahnuť pocit moci.