Ako vôbec viem, čo kedy robiť?

Samých seba poznáme viac ako čokoľvek iného (pretože v dôsledku noetickej priority subjektu poznáme všetko ostatné skrze nás samých).

Poznanie seba samého začína tým, že činnosti v našej mysli neprebiehajú bez toho, aby nás ponechali bez nejakých, hoci aj nejasných predstáv o týchto činnostiach. Žiadny človek nemôže byť úplne bez poznatkov o tom, čo robí, keď premýšľa.

V sietnici oka sú špecializované bunky, ktoré rozpoznávajú intenzitu svetla. Keď zaregistrujú zníženú intenzitu, dajú patričnému centru príkaz na produkciu melatonínu a jeho hladina stúpa, až kým nedosiahne maximum – okolo druhej hodiny nadránom, počas najhlbšieho spánku. Príchod ranného svetla tvorbu melatonínu rýchlo zastaví a organizmus sa začne prebúdzať.

Prebúdzame sa na adrenalín, zaspávame pri melatoníme.

Celkom by sme sa zaplietli a stratili niť, keby sme nemali jednoduchú niť, stále rovnakú, ku ktorej sa vždy môžeme vrátiť - našu nemennú vôľu.

Bez vôle by malo naše vedomie asi takú jednotu ako zrkadlo. Vôľa drží pokope myšlienky a predstavy k svojím účelom.