Prečo je chudoba?

Lebo chudobných máte stále medzi sebou, ale mňa nemáte vždy./There will be poor always pateticly strugling -Chudobní budú vždy medzi vami.

Pri vytvoreni tovaru kapitalista nepredava vsetko vyrobcom, t.j. robotnikom, ale urcitu cast si nechava pre seba... povedie k akumulacii u stale mensieho poctu kapitalistov a proletariat bude stale viac zubozeny. Robotnik zistuje, ze je vykoristovany kapitalistom v konkurencii so sebe rovnymi. V procese delby prace straca robotnik akykolvek kontakt s vyrobkom.--Posledny triedny boj---zospolostenie vyrobnych prostriedkov a kolektivizacia prace.

Smutným dôsledkom spoločného uctievania zvráteného princípu nenásytnej nenažranosti je oných 120 miliónov hladujúcich na našej planéte, za čo nesie morálnu zodpovednosť každý, kto arogantne plytvá jedlom. A nie len to! Dôsledkom tohto zvráteného princípu sú zotročené národy, vydrancované prírodné zdroje a blížiaci sa ekologický kolaps celej našej planéty.

Ekonómovia robotníkom neustále zdôrazňujú - Pracujte, aby ste rozmnožili bohatstvo spoločnosti. Odpoveď na to je: Chudobné národy sú tie, kde sa ľud má dobre a bohaté národy sú tie, kde ľud je zvyčajne chudobný.

Chudobní si sami môžu za to, že sú chudobní...Ak sme napríklad chudobní, viac menej sa predpokladá, že náš život sa nezmení dovtedy, kým nesplatíme karmový dlh. Po smrti sa znovuzrodíme do šťastných podmienok a staneme sa bohatými podnikateľmi.

To že je zápas o miesto v hierarchii medzi ľudmi, nevyplýva zo zlého usporiadania ľudskej spoločnosti, ale má hlbšie korene v biológii, u zvierat je tiež takýto zápas (ktorý ochudobňuje jedincov na spodku hierarchie)

ľudia, ktorí majú v čase chudoby veľké bohatstvo, túto chudobu priamo spôsobujú ... / A reminder that people who possess great wealth in a time of poverty are directly causing that poverty…

Pretože každý dolár, ktorý máte, je dolárom, ktorý nedáte niekomu inému, proto rozhodnutie o ponechaní si bohatstva je rozhodnutie o ochudobnení ostatných.

Existuje však samostatná otázka, ktorú táto obrana (že si v niektorých prípadoch bohatý človek peniaze poctivo zarobil) ignoruje: bez ohľadu na to, či ste si bohatstvo zaslúžili, do akej miery je vám morálne dovolené ponechať si ho? Otázka získania a otázka ponechania bohatstva sú odlišné.

Úspech v živote je dôkazom, žo je človek vyvolený Bohom aj pre večný život, že dosiahol milosť u Boha, v opačnom prípade to znamená, že je človek Bohom opustený. / pozri aj Max Weber : Protestanská etika a duch kapitalizmu.

lid pracuje jen proto, že je chudý a jen potud, pokud je chudý

Co se stalo, bylo zpočátku pouze to, že se nějaký mladý muž z jedné ze zúčastněných rodin nákupčích odstěhoval z města na venkov, pro svou potřebu si starostlivě vybral tkalce, značně zvýšil jejich závislost a kontrolu, převychoval je z rolníků na dělníky, na druhé straně však zcela do svých rukou převzal obchod s drobným zbožím, pokud možno i přímý přístup k posledním odběratelům, osobně získával zákazníky, pravidelně je každoročně navštěvoval, především však dovedl přizpůsobit kvalitu výrobků výlučně potřebám a přáním zákazníků, aby je doslova „hltali“, a zároveň začal uplatňovat zásadu: „nízká cena, velký obrat“, Potom se začalo opakovat to, co je vždy a všude následkem takovéhoto procesu „racionalizace“: Koho to nevyneslo, ten padl. Idyla skončila, jen co započal zuřivý konkurenční boj, získávaly se značné majetky, které se už neukládaly na úrok, ale stále se investovaly do obchodu, starý, pohodlný a blahobytný postoj k životu ustoupil tvrdé věcnosti u těch, kteří se tohoto procesu zúčastňovali a které to vynášelo, neboť nespotřebovávali, ale chtěli mít zisk, i u těch, kteří zůstali u onoho starého způsobu, a proto se museli omezovat.

..najsilnejší odviedol najviac práce, najšikovnejší z nej najviac vyťažil, najnadanejší si ju dokázal skrátiť, oráč potreboval viac železa alebo kováč viac obilia, skrátka, jedným tá istá práca slúžila na prospech a druhí mali sotva čo do úst vložiť. Tak sa prirodzená nerovnosť nebadane snúbila s machináciami a rozdiely medzi ľuďmi sa za nerovnakých okolností citeľnejšie prehĺbili..

Postupne sa však dedičstvo rozširovalo o čoraz rozsiahlejšie pozemky a vyšší počet dobytka, kým sa všetka pôda krížom-krážom nerozparcelovala, takže jeden mohol zväčšíť svoje vlastníctvo iba na úkor druhého, spravidla v tesnom susedstve, ostatní, čo si zo slabosti alebo nedbanlivosti nedokázali nahonobiť nijaký majetok, stali sa bedármi, ale nič nestratili, hoci vôkol nich sa všetko zmenilo...