Čo je spravodlivosť?

Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného syna dal.... / interpretacia - Boh je laska. Najvacsia laska ked sa niekto obetuje za druheho. Jezis sa obetoval za nas. Boh je spravodlivy. Za nase hriechy musel niekoho potrestat. Potrestal svojho syna. Boh obetoval svojho syna za nas.

Toto teda, priateľ môj, ak sa deje určitým spôsobom, je spravodlivosť: totiž robiť si svoje

Ak vsetky zlozky duse vykonavaju to co im nalezi ,dusa je spravodliva.

Nič nie je krásne ani škaredé,spravodlivé ani nespravodlivé,správne ani nesprávne. To všetko sa ľudom len tak javí,raz jednému tak,druhý raz inému alebo tomu istému inak.

Lebo ak je spravodlivosť skrze zákon, Ježiš zomrel nadarmo.

Ako možno získať nárok na nejakú vec a zároveň neporušiť rovnaký nárok niekoho iného? 1) svoj nárok na danú vec získam, ak s ňou spojím svoju prácu (podmienka práce), 2) svoj nárok môžem uplatniť len v prípade, ak aj ty máš naďalej dosť možností privlastniť si rovnako dobrý statok (podmienka nevyčerpateľnosti), a 3) nemôžem si činiť nárok na niečo, čo sa vymyká mojim skutočným potrebám (podmienka miery, resp. striedmosti).

ak niekto niečo vlastní, stáva sa to časťou jeho osoby. Vychádza teda z premisy, že všetko, čo možno označiť ako moje, je vlastníctvom. Ak je teda telo, ktoré patrí k mojej existencii, mojím, potom je aj mojím vlastníctvom.

Vezmime určitý počet osôb, ktoré majú za úlohu spoločne stanoviť zásady spoločenského poriadku, v ktorom budú musieť potom sami žiť. Predpokladajme, že každá z tychto osôb je rozumná, ide jej o jej vlastný prospech a má určitý zmysel pre spravodlivosť. Ďalej predpokladajme, že žiadna z týchto osôb nevie, aký bude mať v tejto spoločnosti kultúrny kontext, ku ktorej triede alebo vrstve či generácii bude patriť, aké bude mať nadanie, pohlavie alebo zdravotný stav. Tieto osoby sa teda zaraďujú pod závoj nevedenia. Tento závoj spôsobuje, že subjektívne záujmy a preferencie sú bezpredmetné. Aké zásady si tieto osoby zvolia?

Ak je niekto vlastníkom, znamená to len toľko, že ostatní ľudia rešpektujú dohovor, že každý môže niečo vlastniť, kým pri vlastníctve tela tento dohovor nie je nevyhnutný, lebo ani bez neho nikto iný moje telo nemôže používať ako svoje vlastníctvo bezprostredne ako JA, a to z objektívnych biologických príčin.

Právo prvého nadobudnutia - kto ziskal niečo ako prvý, toho to je.

Vieme, že pôda, do vzniku kapitalizmu základný výrobný prostriedok, je nedostatková. Ak niekto vyhlási za svoje vlastníctvo hektár pôdy, poruší tým právo každého iného, kto by ju chcel vlastniť. Ten už totiž nemá možnosť si privlastniť túto ani inú pôdu, keďže celý pôdny rezervoár planéty je už „rozobraný“, čo je vzhľadom na nie neobmedzené množstvo pôdy pochopiteľné. Zároveň je týmto aktom nadobudnutia pôdy porušená Lockova podmienku striedmosti, lebo hektár pôdy nie je pre jedného vlastníka nevyhnutná potreba, ale účelová investícia, aby mohol obchodovať a získavať stále viac a viac nelegitímnych ziskov. Ak zamestnáva ľudí, aby spomínanú pôdu obrábali a on si privlastňuje plody ich práce, nech je ich odmena akákoľvek, porušuje podmienku nadobudnutia vlastníctva pomocou práce.

Predstavme si, že by bol jeden sudca, ktorý by za zločin odsúdil a dal potrestať nejakého človeka. Po čase by vyšlo najavo že potrestaný človek je nevinný a vinný je druhý človek. Sudca by však povedal: Toho druhého človeka už nemôžme potrestať, lebo zločin už bol potrestaný tak, že sme potrestali toho prvého. (iný sudca by si z toho prípadu zobral príklad a začal potom trestať kohokoľvek a tretiemu bolo ľúto trestať kohokoľvek tak potrestal seba, aby bol zločin nejako potrestaný.)

Retributive Justice :
why punish?
who should be punished?
what punishment should they receive? / wikipedia

Distributive justice :
What goods are to be distributed? Is it to be wealth, power, respect, some combination of these things?
Between what entities are they to be distributed? Humans (dead, living, future), sentient beings, the members of a single society, nations?
What is the proper distribution? Equal, meritocratic, according to social status, according to need, based on property rights and non-aggression?

Každému človeku by malo byť dovolené robiť čo chce, za podmienky, že neporuší rovnakú slobodu hociktorého iného človeka.

Spravodlivosť (právo) je pojem odvodený od pojmu nespravodlivosť (nepráva) , ktorý je pôvodný pojem, Pocit nespravodlivosti (nepráva) zažívame okamžite, ak druhý zasiahne do našej sféry) , aj bez akéhokoľvek vzdelania. Nespravodlivosť je ak si človek prisvojuje materiál druhého, ak sily druhých slúžia jeho vôli, vynútené silou alebo lsťou (porušením dohody).

Ak človek poctivo pracoval a žil dobre, nikto mu nezabráni v tom, aby v nasledujúcom živote žil v blaženosti.

To,že spravodlivosť bola vykonaná na Ježišovi, je podobné ako keď nejaká neschopná polícia hľadá kohokoľvek na koho by hodila vinu, len aby sa nezdala takou neschopnou. Ale spravodlivosť sa nedeje vtedy ak je za zločin potrestaný ktokoľvek. Spravodlivosť sa deje, ak je potrestaný vinník.

Predpokladajme, že milióny ľudí radi sledujú Wilt Chamberlaina hrať basketbal. A predpokladajme, , že každý z týchto ľudí rád poskytne Wiltovi Chamberlainovi 25 centov za výsadu sledovať ho pri hraní basketbalu. A predpokladajme, že procesom platenia ľudí Wiltovi Chamberlainovi, tento skončil s miliónmi dolárov, zatiaľ čo každý z členov jeho publika (ochotne) obetoval štvrť dolára. Aj keď je Wilt Chamberlain teraz oveľa bohatší ako ktokoľvek iný v spoločnosti, povedal by niekto, že jeho získanie bohatstva bolo nespravodlivé?

Povedané zjednodušene, ak niekto spravodlivo dospel k miliardám a iní spravodlivo umierajú od hladu, spravodlivé to nie je.

Schopnosť obrábať pôdu nevyhnutne vyústila do jej deľby a do vzniku vlastníctva, ktoré sa snúbilo s prvými zásadami spravodlivosti; ak chcel každý dostať čo mu patrí, musel najprv niečo vlastniť, na dôvažok s ľudia zahľadeli do budúcnosti a zistili, že všetci majú majetok, ktorý by neradi stratili...

Spravodlivosť je dávať každému, čo je jeho.

Zjednoťme sa vyzval ich (boháč iných boháčov), aby sme ľahšie odolávali nátlaku slabochov, držali na uzde ctižiadostivcov a každému zabezpečili majetok. Ustanovme zákony práva a mieru, ktorým by sa museli všetci podrobiť, kde by pre nikoho neplatili výnimky a ktoré by do istej miery usmernili rozmarný osud a rovnakou mierou podriadili všeobecným povinnostiam mocných i slabých.

Karma nie je o kozmickej spravodlivosti ale o učení sa. Ak niekomu ublížime, bude nám ublížené, aby sme vedeli,aké to je z oboch strán. Nie sme v karmickom kruhu uväznení, nie je cieľom čo najrýchlejšie opustiť kolobeh znovuzrodení.

Trestať zločincov je správne jednoducho preto, lebo si zaslúžia byť potrestaní

Zločincov trestať je správne, pretože týmto spôsobom si môžeme vynútiť ich spoločensky prijateľné správanie.

Pozícia, podľa ktorej by sme mali niekoho trestať,pretože si myslíme, že si to zaslúži, je nesprávna. Naša morálna intuícia, že si niekto zaslúži byť potrestaný, nie je spôsobená reálne existujúcou morálnou kvalitou, ktorou by zločin disponoval. Za túto morálnu intuíciu v konečnom dôsledku vďačíme procesu prírodného výberu a potrebe brániť sa voči tým, čo nás ohrozujú. Vďaka procesu prírodného výberu sme nadobudli emocionálnu predispozíciu, aby v nás zločiny vyvolávali hnev, a preto platí, že „ľudia majú tendenciu vymerať výšku trestu priamo úmerne tomu, ako veľmi ich zločin nahnevá a nie priamo úmerne odsúdeniu hodnosti spáchaného zločinu.

Bolo by lepšie, keby sme prestali s tým, že pri posudzovaní adekvátnosti trestu berieme ohľad na to, či utrpenie spôsobené trestom zodpovedá domnelej závažnosti spáchaného zločinu, a prešli k tomu, že budeme adekvátnosť trestov posudzovať výlučne na základe konzekvenciálnych, respektíve utilitaristických etických princípov,čiže na základe toho, či daný trest v čo najvyššej možnej miere prispeje k zvýšeniu celkového šťastia.

Sú dve formy nespravodlivosti: Jedna je nespravodlivosť pripomínajúcu leva, t.j. za pomoci hrubej sily, druhá je nespravodlivosť pripomínajúca líšku, t.j používanie lsťi, podvodov a klamstiev.

Lebo nebeské kráľovstvo sa podobá hospodárovi, ktorý vyšiel na úsvite najať si robotníkov do vinice......Keď sa zvečerilo, povedal majiteľ vinice svojmu správcovi: ‚Zavolaj robotníkov a vyplať im mzdu, všetkým od posledných až po prvých!‘ Keď prišli tí, čo boli najatí o jedenástej hodine, dostali po denári. Tí, čo prišli prví, mysleli si, že dostanú viac. No aj oni dostali po denári. Vzali ho, ale reptali proti hospodárovi: ‚Títo poslední pracovali jedinú hodinu, ale ty si ich postavil na roveň nám, čo sme znášali bremeno a horúčavu dňa.‘ On však povedal jednému z nich: ‚Priateľu, nekrivdím ti! Nedohodol si sa so mnou za denár? Vezmi, čo je tvoje, a choď! Ja však chcem tomuto poslednému dať toľko, koľko tebe.

Lebo každému, kto má, bude pridané a bude mať hojnosť. Ale kto nemá, tomu bude vzaté aj to, čo má.

Prečo im hovoríš v podobenstvách?“ 11 On odpovedal: „Preto, že vám je dané poznať tajomstvá nebeského kráľovstva, ale im nie je dané. 12 Lebo kto má, tomu bude pridané a bude mať nadbytok. Kto však nemá, tomu bude vzaté aj to, čo má.

Jednotlivci majú práva a sú veci, ktoré im žiadna osoba ani skupina nesmie robiť (bez toho aby porušila ich práva). Tieto práva sú také silné a ďalekosiahle, že vyvolávajú otázku, čo a či vôbec niečo môže urobiť štát a jeho predstavitelia. ..... náš hlavný záver o štáte je, že oprávnený je len minimálny štát, obmedzený na úzke funkcie o ochrane pred násilím, krádežou, podvodom, vymáhanie zmlúv atď.

Predstavme si sobášny trh, kde je 26 ľudí od A do Z, podľa príťažlivosti a ku nim potencionálych partnerov A* až Z*, kde A znamená najpríťažlivejší a Z najmenej príťažlivý. Predpokladá sa, že všetci sa chcú zosobášiť, lebo je to súčasŤ dobrého života a každý si môže slobodne zvoliť partnera. Je pravdepodobné vo voľnom trhu že najaktraktívnejší A si vyberie najatraktívnejšieho A*, a B si vyberie B*, kedže A* je už zadaný, C bude chcieť C* atď. Všetko sú to slobodné voľby, obojstranné, bez donútenia, klamania, každý najlepšie a najférovejšie. A to znamená že Z si bude musieť vybrať Z*, lebo už nikto iný nie je dostupný. A je to stále slobodná voľba a stále je to fér, lebo nič neférové sa nestalo. Nedá sa nič robiť, alebo naozaj chceme redistribuovať aktraktívnosť, dobrý vzhľad? Chceme naozaj intervenovať v tomto trhu s láskou? A ak tu nechceme, aký je dôvod intervencie v iných trhoch?

Robotníci, ktorí pracujú za minimálnu mzdu nie sú vykorisťovaní, ale je to "Z" kategória ľudí na trhu práce, ktorí si slobodne zvolili "Z*" druh práce.

Najviac diskriminovanou skupinou sú škaredí. Čo s tým urobíme?

USA, ak chce byť spravodlivým štátom, malo by redistribuovať bohatstvo, kompenzovať tých ktorí boli v minulosti najviac ukrátení - Indiánov.