Čo je to pravda?

Či už sú či nie sú pravdivé názory a teórie, že svet je buď věčný anebo dočasný, konečný alebo nekonečný. Avšak určité je zrodení, je stárnutie, je smrť, určite je strasť a nárek, bolesť, žiaľ a zúfalstvo, ktorých prekonanie v tomto živote učím.

Bytie a nebytie su abstrakcie bez pravdivosti, az dianie je prvou pravdou.

Čo sa mení nie je pravdivé.

Mierou všetkých vecí je človek, jestvujúcich, že sú, nejestvujúcich, že nie sú.

o každej veci možno mať dva protichodné názory

Slova bez spojenia nie sú pravdivé, ani nepravdivé. Iba ich spojením môžeme vytvoriť klad alebo zápor, ktorý potom môže byt pravdivý alebo nepravdivý. / Kategorie

Nie každá reč je súdom, iba ta v ktorej je pravda, alebo nepravda.

Pravda je relatívna:
*Rozličné zvieratá vnímajú rozlične.
*Rozliční ľudia vnímajú rozlične.
*U toho istého človeka mu môžu zmysly dať protichodne informácie
*Človek sa mení
*Veci sú ine ku vzťahu k iným/In addition, this data differs according to local relations
*Objekty poznávame skrze médium - vzduch
*Veci sa menia
*Všetky vnemy sú relatívne a interagujú
*Naše dojmy sa môžu zmeniť, ak si na veci zvykneme ak sa opakujú
*Všetci ľudia majú rôzne viery, zákony, sociálne podmienky

Ježiš je pravda (cit.:Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa.)

Všetko, čo počujeme, je len názor, nie fakt. Všetko, čo vidíme, je len perspektíva, nie pravda.

Nulla lex est vera, licet possit esse utilis. (Žádné náboženství není pravdivé, i když může být užitečné)..

Pravda je spojená s radosťou a jasom duchovnej krásy. Pravda je krásna sama od seba.

Pravda je súhlas veci a rozumu.

Pravdu rozumu spôsobuje bytie veci a nie jej pravda.

Jeden z princípov, ktorým si môžeme byť úplne istý, ale nevieme načo je nám dobrý, ktorý je istý ale bez nejakej informácie (a teda prázdny). Ide o slávny princíp identity. Tento princíp ma klasický vzorec 'A je A'. To je isté. Ak poviem modrá je modrá alebo Boh je Boh, nehovorím, že Boh existuje, ale hovorím pravdu.

Zjednodušené vyjadrenie princípu identity znie: vec je to, čo je vecou , t.j vec a jej esencia sú jedno. Učené vyjadrenie toho princípu znie: každá analytická veta je pravdivá.

Všetky pravdivé tvrdenia su analytické. Ak idem cestovať, potom pojem mňa obsahuje večne aj pojem tejto cesty. Individuálny pojem každej osoby zahrnuje všetko čo sa mu kedy stane. / The individual notion of each person involves once for all everything that will happen to him..

Kritéria pravdivosti sú: jasnosť, zreteľnosť a neprotirečivosť.

Princíp identity možno aj obrátiť a povedať: Každá pravdivá veta je analytická.

Treba rozlišovať medzi pravdami esencie a pravdami existencie. 2+2=4 platí vždy a na každom mieste a je to pravda esencie. Pravda tvrdenia 'Cézar prekročil Rubikon' nie je toho istého typu ako '2+2=4' je to pravda existencie. Je však možné, že aj pravda existencie platí nevyhnutne v každom čase a každom mieste rovnako ako pravda esencie, potrebovali by sme však k tomu analyzovať všetky príčiny prečo Ceasar v určitom čase a na určitom miete prekročil Rubikon. Táto analýza by zahŕňala všetky príčiny, teda celý svet. V pojme Cézara by sme teda mohli objaviť celý svet, ale analýza k tomu potrebná by bola nekonečná. Pri pravdách esencie je analýza konečná, pri pravdách existencie je analýza nekonečna.

Pravá podoba pravdy je vedeckosť, alebo, čo je to isté, živlom existencie pravdy je výlučne pojem.

Pravda môže existovať iba v podobe systému, pretože pravda je celok.

Pravou podobou, v ktorej existuje pravda, moze byt iba vedecký systém pravdy.

Správne poznané nazeraním (Verstand) je realita. Nesprávne poznané nazeraním je zdanie. Správne poznané pojmovým, abstraktným poznaním (Vernutft) je pravda. Nesprávne poznané pojmovým poznaním je omyl.

Súdy sú vždy existenciálne. Keď niekto súdi, že S je P, súdi že existuje nejaké S ktoré je P.

myšlienky /ktoré samotné sú len časťami našej skúsenosti/ sa stanú pravdivými potiaľ, pokiaľ nám pomáhajú dostať sa do uspokojivých vzťahov k iným častiam našej skúsenosti… Každá myšlienka…, ktorá spája veci uspokojivo, pracuje bezpečne, zjednodušuje, usporí prácu, je práve natoľko a potiaľ pravdivá, pravdivá inštrumentálne. To je 'inštrumentálny' názor na pravdu…, názor, podľa ktorého pravda v našich myšlienkach znamená ich moc pôsobiť...

Pravdu diktujú mocní.

Čo je pravda? - pohyblivé vojsko metafor,antropomorfizmov a metonymií. (pozn.metonymia=prenesenie názvu na základe vecnej súvislosti, nie podobnosti. Pr. Plzeň-pivo)

Ak niekto schová vec za krík a znovu ju tam najde (napr. pod pojmom cicavec nájdem ťavu)...Takto sa to má s hľadaním a nachádzaním 'pravdy' v oblasti rozumu.

Pocit pravdy - napr. ak označujeme jednu vec za červenú, druhú za studenú - človek vďaka nemu žije v určitom kľude, istote a dôslednosti. PRAVDA= NEPORUŠIŤ DANÝ PORIADOK. Človek stavia svoje jednanie pod vládu abstrakcií a nestrpí už, aby bol strhávaný náhlimi dojmamy, zovšeobecňuje ich v bezfarebné a chladné pojmy, buduje z nich pyramídový poriadok, veľkú pojmovú stavbu vyžarujúcu prísnosť a chlad vlastný matematike, nekonečne komlikovaný dom na vode, ktorý aby sa uržal je stavbou z pavúčich vlákien.

Pravdy sú ilúzie o ktorých človek zabudol, že nimi sú, dlhým používaním pevné.

Pravda je druh omylu, bez ktorého by určitý druh živých bytostí nemohol žiť.

Kritériom pravdy je narastanie citu moci.(ktorý vzniká na základe osvedčeného poznatku)

Zdá sa, ak len som nepočul zle, že medzi kresťanmi existuje kritérium pravdivosti, ktoré sa volá ‚dôkaz sily‘. ‚Viera robí šťastným: preto je pravdivá.‘..... Že viera za určitých okolností robí blaženým, ale že blaženosť nerobí z fixnej idey pravdivú ideu, že viera hory neprenáša, ale že ich stavia tam, kde neboli: o tom sa možno presvedčiť letmou obchôdzkou v blázinci.

Prv než posúdim pravdivosť výroku, musím pochopiť jeho význam.

Pravda je zhoda myslenia so sebou samým.

Vysvetlenie nie je otázkou správnosti či pravdivosti, ale výhradne otázkou súhlasu. Súhlas je podstata pravdivosti či nepravdivosti. Súhlasíme v jazyku na základe používania určitých pravidiel, a tie sú sociálne praktickej povahy.

Pravda ako neskrytosť (aletheia).

Pravdivé výpovede o tomto svete poskytujú jednak matematické a logické tvrdenia a jednak empiricky overiteľné tvrdenia prírodných vied. Všetko ostatné sú prísne vzaté len bezobsažné zhluky slov.

Pravdive je to , čo zatial nebolo falzifikované. Proces falzifikácie hypotéz má logický charakter a uskutočňuje sa na základe zákona klasickej logiky modus tollens. Ak z hypotézy odvodíme dôsledok a dôsledok sa ukáže nepravdivý, potom musíme predpokladať nepravdivosť hypotézy.

it is one of the only principles about which one can be certain, and at the same time one can not see at all what it offers to us. It is certain, but it is empty. This famous principle is the principle of identity. The principle of identity has a classical formula, A is A. That is certain. If I say blue is blue or God [is] God, I am not saying with this that God exists, in a sense I am in certainty....Let us nonetheless try to say what results from this principle of identity. It is presented in the form of a reciprocal proposition. A is A means: subject A, verb to be, A attribute or predicate. There is a reciprocity of subject and predicate.

What difference is there between sufficient reason and cause? We understand very well. Cause is never sufficient. One must say that the causality principle poses a necessary cause, but never a sufficient one. We must distinguish between necessary cause and sufficient reason. What distinguishes them evidently is that the cause of a thing is always something else. The cause of A is B, the cause of B is C, etc..... An indefinite series of causes. Sufficient reason is not at all something other than the thing.

Pravda je len zhoda so skúsenosťou a tak, ako sa historicky mení skúsenosť, mení sa aj pravda.

Pravda je historicky podmienené vystihovanie skúsenosti myslením, považované za zhodu so samou skutočnosťou.

Pravda je vždy konkrétna, viazaná na určité podmienky a mimo nich sa stáva omylom.

Pravda je objektívna, ale len v zmysle intersubjektívnosti.

Pravda je relatívna. V to, že sa vývojom blížime k totálnej a absolútnej pravde, iba veríme.

Odraz objektu v subjekte je verný, mechanický, zrkadlový a teda dokonalý. Zároveň však teória odrazu uznáva, že obraz môže byť skreslený, špecifický, subjektívne podmienený, čiže nedokonalý. Protirečenie medzi tézou dokonalého a tézou nedokonalého odrazu objektu v subjekte sa rieši za pomoci tézy zrniek absolútnej pravdy. Tieto zrnká sú dokonalým odrazom častí skutočnosti, z ktorých si potom skladáme úplný mozaikovitý zrkadlový obraz celej skutočnosti. Správnosť ich poskladania zaručuje prax. Čo v praxi funguje, je poskladané správne a teda dokonale odráža skutočnosť. Prax je kritériom pravdy. Korešpondenčné kritérium pravdy rozhoduje o pravdivosti zrniek absolútnej pravdy, koherentnosť ich poskladania zaručuje prax.

Tvrdenie je analytické vtedy a len vtedy, ked je pravdivé na základe svojho významu alebo na základe definície.

najvyššia pravda je najvyššou radosťou. To znamená, že keď hľadáte niečo skutočné a prináša to šťastie vám aj ostatným, tak sa, pravdepodobne, blížite k svojmu cieľu

Pravda je to, čomu veríš. Všetko poznanie je iba viera.

Pravda sa poznáva intuíciou. Filozof môže na svoje intuície nazerať tromi spôsobmi:– intuition solipsism – spolieha sa na svoje osobné intuície, – intuition elitism – spolieha sa na svoje intuície, akoby predstavovali intuície profesionálnych filozofov, – intuition populism – spolieha sa na svoje intuície, ktoré berie ako reprezentatívne pre širšiu oblasť ľudí (ľud).

Pravda je relatívna z týchto troch dôvodov- neobjektivita = nepoznavame to co je /z pohladu Bozieho oka/ ale iba to co sa nam javi,
- neistota = nevieme naisto vylucit omyl,
- nevseobecnost = pravda neplati vo vsetkych dobach, spolocnostiach a za vsetkych okolnosti.

Namiesto dôkazov stačí overiť pár dobre vybraných prípadov.

Pravda podľa teórie koherenčnej umiernenej je v zhode našich výrokov so skutočnosťou, pričom kritérium tejto zhody je v koherencii, v logickej neprotirečivosti našich výrokov.

Pravda je iba určitý chemický stav mozgu.

Krása je pravdivejšia ako pravda a ak si mám voliť medzi pravdou a krásou, volím krásu.

Myšlienka je užitocná ak je pravdivá a je pravdivá ak je užitočná.

Niekdajšia racionálnosť sa mení v nových podmienkach na iracionálnosť, pravdy na omyly, čiže nebola iracionálnosťou vždy. Pýtam sa však: Ak to teda neboli nikdy pravdy, ale vždy len omyly, nemáme teda pravdy ani my?

...mucha či vták percipujú úplne iný svet než človek a... otázka, ktorá z oboch percepcií sveta je správnejšia, je zhola nezmyselná, pretože by sa už muselo merať meradlom správnej percepcie, t.j. meradlom neexistujúcim. Vôbec mi však správna percepcia - to by znamenalo adekvátne vyjadrenie objektu v subjekte - pripadá ako rozporuplný nezmysel: lebo medzi dvoma absolútne rozdielnymi sférami, ako sú subjekt a objekt, nie je kauzalita, správnosť, vyjadrenie, ale nanajvýš estetické správanie, mám na mysli náznakový prenos, zadrhávajúci preklad do celkom cudzieho jazyka.

Pravý: po stránke citovej: to čo najsilnejšie podnecuje cit (ja); po stránke myslenia: - to čo poskytuje mysleniu najväčší cit sily; po stránke hmatania, videnia, počúvania: -to, pri čom treba klásť najsilnejší odpor. Teda podnietiť najvyššie stupne vo výkone, aby sa vzbudila viera, že objekt je pravdivý, to jest skutočný. Cit sily, boja, odporu navádza na to, že niečo, čomu sa tu odporuje, existuje.

Poznanie je moc, znamená poznanie nezávislej skutočnosti, ktorú keď poznávame pravdivo, teda v jej skutočnosti a riadime sa podľa toho, získavame nad ňou moc.

Neúplné zhistorizovanie pravdy vo filozofii je vidieť aj v tom, že vývojom prekonané pravdy sa ešte ani dnes často nepokladajú za niekdajšie pravdy, ale hneď od začiatku za omyly.

Pravda je teda tiež ľudská, poznávacia kategória, pravdu hľadá a tvorí len človek, ktorý vie, že sa často mýli, a práve preto chce mať pravdu; prirodzene, s prihliadaním na skutočnosť.

Tak zvané verifikácie sú v skutočnosti nepodarené pokusy o falzifikáciu.

Pravda nie je čosi, čo by tu bolo a čo by bolo treba nájsť a odhaliť - ale čosi, čo treba vytvoriť a čo poskytuje meno pre proces, ba čo viac pre vôľu k premáhaniu, ktorá osebe nemá konca.

Kritériom pravdy je narastanie citu moci.

Človek nie ja autorom mythu a už vôbec nie je autorom pravdy. Pravda .. je cestou Kozmu smerom k ľudstvu a predstavuje taktiež možnosť, ako sa touto cestou vrátiť domov.

Kritériom pravdy etickej (napr. budhistickej) teórie je znižovanie utrpenia.

In data veritas.

Život je rovnako ako žena nerozumný a nespravodlivý, čo vlastne robí ženu tou, ktorá je pravdou, pravdou o živote. Áno, žena je pravda. A tiež - pravda ju nezaujíma.

Keď chápeme, že že všetky názory a hodnoty sú zložené a nestále, rovnako ako ten, kto ich zastáva, vyhneme sa násiliu.

(Budhistou ste, pokiaľ prijímate nasledujúce štyri pravdy )
Všetky zložené veci sú nestále.
Všetky emócie sú bolestné.
Žiadna vec neexistuje nezávisle.
Nirvána je mimo koncepty.

Je istou pravdou, že existujem.

Prestali sme veriť, že veľké príbehy sú vhodné na vyjadrenie situácie, ktorá zahŕňa nás všetkých. Nikto sa nezhodne na tom, čo sa naozaj udialo, a každý má svoju vlastnú perspektívu a príbeh.Stali sme sa vnímavými na rozdielnosť, rozmanitosť, nekompatibilitu našich cieľov, viery a túžob a preto je posmoderná doba charakterizovaná prebytkom údajov o malých príbehoch . /..we have ceased to believe that narratives of this kind are adequate to represent and contain us all. He points out that no one seemed to agree on what, if anything, was real and everyone had their own perspective and story. We have become alert to difference, diversity, the incompatibility of our aspirations, beliefs and desires, and for that reason postmodernity is characterised by an abundance of micronarratives.data

A práve toto je zen – objaviť skutočnú Pravdu bez prekážok vlastnej mysle, bez jej mylných názorov (t.j. bez sebaklamov). Ako sa píše v Sútre srdca (starý buddhistický text): “Myseľ mu už nie je žiadnou prekážkou a bez prekážok mysle nie je ani žiaden strach. Vzdialený mylným názorom prebýva v pohode.”

Zenové sedenie je však o nevytváraní! Čiže o vnímaní holej pravdy takej, aká je – o vnímaní ozajstnej skutočnosti. Je to nástroj na spoznanie tejto pravdivej reality takej, aká naozaj je. Inými slovami spoznať, čo naozaj som a čo je toto všetko okolo mňa.

Boh nie je viazaný žiadnymi pravidlami, pravdami a hodnotami. Pravda a dobro neexistuje, dokiaľ ich Boh nestvorí. Boh spôsobuje, že 1+1=2 a že dobro je dobrom.

Treba prekonať metodologickú rozkúskovanosť tých ktorí "o všetkom diskutujú logicky, fyzikálne, eticky a teologicky" ale nehľadajú pravdu, ktorá má vychádzať " zo súvislej a veľkej knihy či prameňa prírody, čiže sveta, zo skúmania zdravého rozumu čiže myslenia a napokon z nevyčerpateľnej knihy samého Boha"

Stokrát opakovaná lož sa stane pravdou.

Planetární vláda technikyje dovršením pojetí pravdy jako ,mít vše neustále na očíc.

Fyzikálne zákony sú pravdivé preto, lebo platia v každom mieste a v každom čase, teda preto, že sú nemenné.

Pravda a viera, že niečo je pravda: dva celkom protikladné záujmové svety — ku každému sa prichádza celkom odlišnými cestami.

Kňaz neklame - otázka, či sú pravdivé alebo nepravdivé veci, o ktorých hovorí kňaz, vôbec nepripúšťa klamstvo. Lebo, na to aby sa mohlo klamať sa musí vedieť čo je tu pravda. Ale to človek nevie; kňaz je iba niekým, cez koho boh prehovára. — Takýto kňazský sylogizmus nie je iba židovský alebo kresťanský

Načo dal Boh človeku zjavenú pravdu? Urobil by niečo nadbytočné? Človek nevie sám od seba, čo je dobré a čo je zlé, preto mu zjavil Boh svoju vôľu.

To, že Rembrant sa narodil 1606 je objektívny fakt. Je to epistemologicky objektívne. Naproti tomu, keď poviem, že Rembrant je najväčší maliar aký kedy žil, tak to je epistemologicky subjektívne.

Špeciálne vedy nie sú pravdou, lebo pravda musí byť celok.

Neexistuje rozdiel medzi opisom reality a opisom jazyka. Neexistujú fakty, existujú len interpretácie.

Tak, že každá rozkoš a zármutok akoby mali klince, ktorým pribíjajú dušu k telu a robia ju telesnou, a duša sa domnieva, že pravdivé je to, čo telo hovorí.

Pravda je zhoda simulácie a experimentu (opakovateľného).

Nepravdivá idea, pokiaľ je nepravdivá, nezahrňuje v sebe istotu. Ak teda hovoríme, že nejaký človek zotrváva na nepravdách a nepochybuje o nich, nehovoríme tým, že si je istý, ale len hovoríme, že nepochybuje alebo že zotrváva v nepravdách, pretože neexistujú príčiny, ktoré by spôsobili, aby jeho predstavy kolísali.... Istotou rozumieme niečo pozitívneho a nie nedostatok pochybností. Nedostatok istoty však chápeme ako nepravdivosť.

Vôľa rovnako ako rozum, je iba určittým modusom myslenia.

Čuang-c' a Huizi oddychovali na moste cez rieku Hao.
Čuang-c' povedal: "Pozri na ryby, plávajú si voľne a ľahko! To sú šťastné ryby."
Huizi odpovedal: "Nie si ryba. Ako vieš, že sú ryby šťastné?"
Čuang-c' povedal: „Ty nie si ja. Ako vieš, že neviem, že ryby sú šťastné?“
Huizi povedal: „Ja nie som ty, samozrejme, že o tebe neviem. Ale zjavne nie si ryba; takže je istou pravdou, že nevieš, že sú ryby šťastné.“
Čuang-c' povedal: "Vráťme sa na začiatok toho. Povedal si: Ako vieš, že ryby sú šťastné; ale keď si sa ma na to pýtal, už si vedel, že to viem. Viem to priamo tu nad riekou Hao."

Pravda je dcérou času.

Pravda je zhoda modelu a skutočnosti.

Pravda je zhoda reportu a skutočnosti.

Kritérium pravdy je prax

To čo je subjektívne, je klamlivé, a to čo je objektívne, to je pravdivé.

Pravda je to o čom si absolútne presvedčený, čomu absolútne veríš. A každý verí niečomu inému.

Existuje špeciálna ruská pravda, a existuje špeciálna západná pravda - a obom sa nám tá druhá zdá oprávnene ako čistá lož.

Každá spoločnosť má svoj vlastný poriadok právd, svoju celkovú politiku pravdy