Prečo existuje utrpenie?

Príčinou zla je nevernosť Bohu, slúženie iným bohom v starom zákone, modloslužobníctvo, slúženie mamome v novom zákone.

V tých dňoch už viec nepovedia: Otcovia jedli trpké hrozno a synom stŕpli zuby. Ale každý zomrie pre svoju vlastnú vinu. Každému človeku, ktorý je trpké hrozno, stŕpnu jeho vlastné zuby.

milosť vám a pokoj nech sa rozmnoží pravou známosťou Boha a Ježiša, nášho Pána, 3 jako máme všetko jeho božskej moci, darovanej k životu a k pobožnosti, pravou známosťou toho, ktorý nás povolal vlastnou slávou a hrdinskou cnosťou, 4 čím sú nám darované preveľké a predrahé zasľúbenia, aby ste sa tým stali účastnými božskej prírody (v inych prekladoch - prirodzenosti) uniknúc porušeniu, ktoré je na svete v zlej žiadosti.(v inym prekladoch ziadostivosti) .

A čo je, žiaci, ušľachtilá pravda vzniku utrpenia? Tá žiadostivosť to je, ktorá spôsobuje znovuzrodzovania. Sprevádzaná potešením a chtíčom, hneď tu hneď tam nachádza rozkoš; totiž čoby zmyslová žiadostivosť, žiadostivosť po rozvíjaní bytia a žiadostivosť po zničení bytí.Žiadostivost po existencii je túžba po neustálom pokračovaní života alebo po věčnosti. Žiadostivost po nebytí je výsledkom 'viery v zničenie', teda klamnej materialistickej predstavy viacmenej reálneho ja, ktoré je smrťou zničené, bez toho aby bolo v akomkoľvek príčinnom vzťahu so skutočnosťou pred smrťou a s dobou po smrti.

A čo je, žiaci, ušľachtilá pravda vzniku utrpenia? Tá žiadostivosť to je, ktorá spôsobuje znovuzrodzovania. Sprevádzaná potešením a chtíčom, hneď tu hneď tam nachádza rozkoš; totiž čoby zmyslová žiadostivosť, žiadostivosť po rozvíjaní bytia a žiadostivosť po zničení bytia.

Zlo nema vlastnú podstatu, zlo je len nedostatkom dobra.

Dobro a zlo sú protiklady. Krivka a priamka su tiež protiklady. Krivka s nekonečným polomerom zakrivenia sa stáva priamkou. V nekonečnu teda protiklady zanikajú. V nekonečnu dobro a zlo sú jedno.

Medzi množstvom užitočných vecí museli ľudia objaviť takisto veľa škodlivých vecí, ako napríklad búrka, zemetrasenie, nemoci apod. Usúdili, že nastávajú preto, že sa bohovia hnevajú za krivdy, ktoré im ľudia urobili, alebo pre prehrešky, ktorých sa ľudia dopustili pri uctievaní bohov.

Napriek tomu, že každodenná skúsenost .. vydávala na nekonečnom počte príkladov svedectvo, že užitočné a škodlivé veci postihujú bez rozdielov zbožných i bezbožných, neopustili tento predsudok a došli k pevnému záveru, že úsudok bohov ďaleko presahuje ľudské chápanie.

Laska medzi Bohom a clovek je od zakladu nestastna, obaja si su velmi nerovni. Nestastie nie je v tom, ze sa milenci nemohli dostat, ale ze si navzajom neporozumeli.

No pain, no gain.

Pandorina skrinka ci jedenie zo stromu poznania dobreho a zleho.

Cez utrpenie boh láme našu pýchu.

Bolesť, ktorú cítiš dnes, bude sila ktorú pocítiš zajtra.

Liebe zu vergänglichen Dingen, und daß die einzige Erlösung davon und das wahre Glück nur bestehen könne in der Liebe zu einem ewigen, unendlichen Ding, ist auch der Grundgedanke des tractatus brevis, der schon in seinem Titel als das Ziel die Glückseligkeit des Menschen hinstellt.

Pretoze vsetko pochadza od boha, utrpenie je jedina vec, ktoru mu mozme darovat. sv. Frantisek /Film Francesco 2002

Choroba dáva možnosť spoznať hodnotu zdravia,zlo hodnotu dobra, hlad hodnotu sýtosti a únava hodnotu pokoja.

Boh chcel stvorit co najvacsiu rozmanitost. Aj peknych aj skaredych aj stastncyh aj nestastnych. / Skomolenie Akvinskeho

Utrpenie je za trest. Utrpenie je skola. Utrpenie je skuska.Utrpenie je tvrdy boj po ktorom je radost o to vacsia o co bol tvrdsi.

Zlo neexistuje, to sa nám iba tak zdá. Napr. smrť pokladáme za zlú, za koniec všetkého, ale v skutočnosti žijeme aj po smrti, preto sa nám len zdá, že smrť je zlá, ale v skutočnosti na nej nič zlé nie je.

Clovek je plný protikladov a len na základe protikladov si dokáže uvedomiť aj dobro. Aby sme vedeli vychutnať jedlo, musíme byť najprv hladní. V nebi sa väčšmi radujú zo strateného navráteného hriešnika.

Páni sú všetkému na vine.

Pochop, že si nahromadil zlú karmu, ktorá je veľká ako hora.

Základnou príčinou utrpenia je náš všadeprítomný strach zo smrti. Desivá predstava nevyhnuteľnej smrti narušuje radosť zo života a neponecháva bez narušenia žiadne potešenie.

Kde táto žiadostivosť, žiaci, začína vznikať a kde sa zahniezdená usadzuje? Tam, kde je vo svete milé a príjemné, tam táto žiadostivosť začína vznikať, tak sa zahniezdená usadzuje. A čo je vo svete milé a príjemné? Oko, ucho, nos, jazyk, telo, myseľ, tvary, zvuky, pachy, chuti, predmety hmatu a javy sú vo svete milé a príjemné, tu táto žiadostivosť začína vznikať, tu sa zahniezdená usadzuje. Zrakové vedomie, sluchové vedomie, čuchové vedomie, chuťové vedomie, hmatové vedomie a myšlienkové vedomie je vo svete milé a príjemné, tu táto žiadostivosť začína vznikať, tu sa zahniezdená usadzuje. A týmto druhom vedomie zodpovedajúce druhy zmyslového kontaktu, im zodpovedajúce cítenie, vnímanie, zámer, túžba, myšlienkové ponímanie, jemu nasledujúce premýšľanie - tieto sú vo svete milé a príjemné, tu táto žiadostivosť začína vznikať, tu sa zahniezdená usadzuje. Tomuto sa hovorí ušľachtilá pravda vzniku utrpenia.

Okom videný tvar priťahuje, ak je tento tvar ľúbezný, a odpudzuje, pokiaľ je tento tvar nepáči. Sluchom, čuchom, chuťou, hmatom a myslia vnímanej predmety priťahujú, ak sú ľúbosti a odpudzujú, ak sú nechcené. Takto prežíva ten, komu chýba všímavosť a chápajúce oslobodenie mysle, buď prijíma, alebo odmieta, nech už prežíva akékoľvek cítenie (védaná), - príjemné alebo nepríjemné alebo neutrálne - je týmto cítením viazaný a lipne k nemu. Tým v ňom vzniká požívačnosť a žiadosť (nandí) po cítenia. Kde je žiadosť po cítení, je aj lipnutie (upadanie) a lipnutím je podmienený (prítomný) rast bytia (bhava). Na tomto raste bytia závisle vzniká (budúce) zrodenia (džáti). A v závislosti na zrodení vzniká starnutie a smrť (džárá - Marana), strasť a nárek, bolesť, smútok a zúfalstvo. Tak vzniká ona celá hromada utrpenia.

Desať pút (samjodžana): Je desať pút, ktorými sú bytosti pripútané ku kolesu existencie (samsára). Sú to: 1. klam ja (sakkája-ditthi), 2. pochybovačnosť (vičikiččhá), 3. lipnutie na pravidlách a obradoch (sílabbata–parámása), 4. žiadosť zmyslov (káma–rága), 5. zlovôľa (vjápáda), 6. žiadosť po jemnohmotnej existencii (rúpa–rága), 7. žiadosť po nehmotnej existencii (Arup-rága), 8. domýšľavosť (mana), 9. nepokoj (uddhačča), 10. nevedomosť (avidždžá).

Stručný záver: Všemohúci Boh jestvuje a praje si nové, lepšie, duchovné ľudstvo! To je cesta, na ktorú ho začína smerovať. Čím skôr to pochopíme a čím skôr touto cestou vykročíme, tým menej budeme trpieť.

Starý zákon pripísal stvorenie sveta i človeka Bohu, nový zákon nechal tohto Boha stať sa človekom, aby ukázal, že záchrana z utrpenia tohto sveta leží v človeku a jeho vôli. (ad Biblia)

Najčastejším životným stavom je kocovina. Dlhá kocovina na krátkom opojení

Tí čo trpia v dôsledku činov konkrétneho jednotlivca, splácajú svoj karmový dlh z minulosti.

Všetko naše utrpenie pochádza z toho omylu, že existujú nejaké nemenné veci, ktoré sú hodné nášho obdivu alebo odporu.

Tento svet je nespokojivý. Sú tu dobré veci i zlé veci, ale v konečnom dôsledku je svet neuspokojivý. (1. vznešená pravda)

Tento svet je nespokojivý. Táto neuspokojivosť má svoj počiatok, nie je inherentnou súčastou bytia, je to len časť samsáry, tohoto kolobehu znovuzrodenia, z ktorého sa dá vystúpiť. (2. vznešená pravda)

Nikto si nemôže byť istý ďalším znovuzrodením, vy ako budhista môžete byť najlepší človek na svete, ale tá vaša minulá karma môže spôsobiť to, že sa zrodíte v pekle. To je ďalšia z tých kontraintuitívnych častí budhizmu, pretože v kresťanstve to máte napr. jasné - vy sám vidíte, aký ten váš život bol, kdežto v budhizme máte nekonečné množstvo predchádzajúcich znovuzrodení a vy neviete čo tá karma na vás nachystá. Byť dobrým budhistom nezaručuje nič. To čo niečo zaručuje, je správna meditácia, ktorá tú karmu spáli.

Každý človek bez výnimky je zraniteľná bytosť.